Bang

755 35 0
                                    

,,Tom! Thomas! Si tam?!''počula som len hlasné dýchanie.
,,Áno som tam.''zrazu sa ozvalo.
,,Ehm. A kde?''
,,Už som skoro pri tebe''

,,Tak toto bolo fakt hrozné! Tom sa ku mne blíži! S kým sa ku mne blíži!? Kedy sem príde? Má nôž? Príde aj ten klaun? Koľko ich je u mňa doma? Čo robili v pivnici?''mala som toľko otázok na ktoré mi nik nemohol odpovedať. Strašne som sa rozplakala.
Zrazu mi pípla správa od Toma.

Že si v tvojej izbe?

Naľakala som sa a skoro som zakričala. Dala som si ruku na ústa, lebo to znamenalo, že sú niekde v blízkosti mojej izby.

Oprela som sa o dvere, priložila si na ne ucho a počúvala som. Zo začiatku tam bolo ticho, no potom som počula Toma.
Tentokrát kričal.

,,Nie! Nerobre to! Aaaaargh!! To bolí! Prosím nie!''prosil o milosť. Bolo to niekde na schodoch.

A potom som to počula. Zvuk, ktorý už nikdy nechcem počuť.
Bol to výstrel.
A zostalo ticho. Už som nepočula ani kroky, ani Toma.

Vtedy mi bolo jedno či tam vonku niekto je alebo nie. Otvorila som dvere a bežala som na schody ku Tomovi.
Ležal tam s prestrelenou hlavou a okolo očí mal šatku. Mal zviazané ruky a asi ho aj škrtili.
,,Nie! Tom! Prosím nie!''odviazala som mu šatku z očí a pohladkala som mu dobitú tvár.

,,Nie! Nie! Nie! To nemôže byť pravda!''plakala som.

Zrazu sa spoza mňa ozvali kroky.
Otočila som sa a boli tam hnusní klauni, čo sa na mňa pozerali a približovali sa. Zrazu sa jeden z nich rozbehol a...

Ach, Jordan...Where stories live. Discover now