Čím bližšie som bola pri pivničných dverách, tým vo mne rástly obavy o tom, čo tam najdem. Výkriky boli hlasnejšie, a myslím, že aj niečo hovorili, no pre ozvenu tam dole som absolutne nič nerozumela.
Nechcela som riskovať a tak som vybehla späť hore a zavolala som Toma.
Bol tu o pár minút.
,,Čo sa deje?! Si v poriadku?''pribehol ku mne Tom.
,,Áno ja áno, no tam dole to neni v poriadku. Ozývajú sa odtiaľ výkriky a hlasy... Bojím sa!!!''
,,OK. Idem tam.''odhodlane povedal Tom a rovnou čiarou sa vybral dole.
,,Počkaj Tom! Nezobereš si nôž?''
,,Nie. Netreba.''
Pozrela som sa na chladničku a bol tam odkaz od mamy, že šli niečo nakúpiť a budú speť asi za dve hodiny lebo máme pokazené auto. OK. Ale kto je potom v tej pivnici?!
Chodba do pivnice bola tak tmavá, že som si nevidela ani na nohy. Jediné svetlo ktoré tam bolo, bolo blikajúce svetlo z tých dverí. Bolo to moooc strašidelné.
Výkriky neprestávali. Začínala som si robiť starosti aj o Toma.
Šiel predo mnou. Nejprv sa len zakrádal, no potom mi len ukázal aby som sa držala ďalej a zoztala stáť.
Výkriky boli omoc hlasnejšie a stále silneli. Bolo to, akoby tam niekoho rezali. Zdá sa mi, že tam počujem aj brúsenie noža.
,,Tom! Nechoď tam prosím!!!!''ale bolo neskoro. Tom už stál v tých dverách a mal výraz... OMG. Ten výraz. Bol to ten najvydesenejší výraz aký som kedy videla.
Len tam stál a pozeral sa do tých dverí. Čo tam asi videl?!
YOU ARE READING
Ach, Jordan...
Romance,,Ja sa smrti nebojím. Smrť je len cesta na druhý svet. LEPŠÍ svet. Na ktorom sú lepší ľuďia ktorým môžeš dôverovať a ktorí ti nepodrazia nohy.''otočil sa a odišiel
