Od Jordanových narodenín a od tej párty už ubehli štyri mesiace.
Počas nich som mu ani raz nenapísala, zatiaľčo on mi písal každý druhý deň. Bol to taký trest za ten ''vtip''. Samozrejme som sa ani s Jacobom nebavila až do dnes. Dnes je totiž koniec školského roka....
Jupííí... Prázdniny... Z môjho rozmýšľania ma vyrušil mobil.
,,Haló? Hanna?''
,,Ahoj Jordan. Čo chceš?''
,,Prečo si sa mi neozvala celé štyri mesiace? Stálle sa kvôli tomu hneváš?''
,,Uhm... Áno.''odfrkla som.
,,No, nechcel som ti to hovoriť takto, no keď musím...''
,,Čo chceš? Vorvaň...:-) ''pousmiala som sa.
,,A neprehovoril by ťa malý výlet?''
,,Aký výlet?''nechápala som.
,,Vieš... Naši idú cez víkend ku starkej, no a ja by som sa ťa chcel spýtať, že či by si nechcela ísť so mnou na našu chatu.''
,,No, a kto pôjde ešte s nami?''vyzvedala som.
,,No, ak by si chcela, mohol by ísť aj tvoj brat. Ak by si sa len so mnou cítila zle. Ešte som sa ho nepozval... No ja by som si to chcel užiť len s tebou...''z jeho hlasu som cítila že sa mi
to hanbil povedať.
,,OK. Pôjdem s tebou rada.''
,,Tak zajtra. Prídem po teba autom?''
,,Dobre. Tak čauki. Zhúlenec...:-) ''odfrkla som.
,,Čau vorvaň.''
STAI LEGGENDO
Ach, Jordan...
Storie d'amore,,Ja sa smrti nebojím. Smrť je len cesta na druhý svet. LEPŠÍ svet. Na ktorom sú lepší ľuďia ktorým môžeš dôverovať a ktorí ti nepodrazia nohy.''otočil sa a odišiel
