Vošla som do tých veľkých hrubých dverí. Mala som trému. Bála som sa ako na mňa spolužiaci zareágujú... Triedna otvorila dvere a mňa zaplavili pohľady sedemnásťročných tínejdžrov. Snažila som sa na nich nedívať, a s hlavou hore som kráčala popri učiteľke pred tabuľu.
,,Tákže decká. Toto je Hanna. Bude s vami chodiť do školy. A...''
Učiteľka rozprávala a ja som cítila na sebe pohľady pubertiakov. Samozrejme na mojich vlasoch a pírsingu. Pozerala som sa po triede a uvidela som ju... Lolu... Sedela hneď v prvej lavici a premeriavala si ma pohľadom, s otvorenými ústami ala ''zasa je tu?''
No pravdupovediac, ani ja som z toho nebola dvakrát nadšená...
Učiteľka ma posadila vedľa nejakého chalana ktorý ležal na lavici. S nechuťou som si vedľa neho sadla. Bolo z neho cítiť cigarety. Asi spal.
,,Jordan! Už zase spíš?! Jordan!!! Halooo!!!''kričala učiteľka.
Ten ''Jordan'' sa zrazu mykol a s rozospatými očami sa pozrel na učiteľku.
,,Prepáčte pani profesorka.''povedal povedomým hlasom.
Ja som hladela dopredu.
,,Omluva sa prijímá. A ináč, budeš mať novú spolužiačku.'' ukázala na mňa.
Jordan sa na mňa pozrel a ja som stuhla. ,,Veď to je on, ten z toho rána.''ozvalo sa moje podvedomie.
Jordan sa pousmial tým úsmevom, akým sa na mňa v to ráno pozrel. Nevedela som čo mám v tej situácii robiť. Nevedela som čo mám povedať, ako sa tváriť, nič. Len som sa usmiala a nervózná som tam sedela a počúvala som triednu o histôrii Austrálie...
ESTÁS LEYENDO
Ach, Jordan...
Romance,,Ja sa smrti nebojím. Smrť je len cesta na druhý svet. LEPŠÍ svet. Na ktorom sú lepší ľuďia ktorým môžeš dôverovať a ktorí ti nepodrazia nohy.''otočil sa a odišiel
