Bol piatok. Môj najobľúbenejší deň v týždni. Sedela som na posteli a jedla Lays. Celý deň som preležala. Nechcelo sa mi nič robiť.
Večer, keď sme spoločne večerali, sa mama s ocom nerozprávali o ničom inom ako o grafoch. Obydvaja sú totiž architekti a mávajú dosť nudné reči. Sestra si písala s jej frajerom. Zasa nejaké ťuťumuťu, lebo sa celá červenala. Odsťahovali sme sa z LA a jej frajer ostal tam. Chýbal jej. Jacob a ja sme sa v tých zemiakoch len špárali. Nechutilo nám jesť.
,,Hej princezná!'', potichu zašeptal Jacob,,poď do izby.''
,,Ok. Mamí. Ja už pôjdem hore.'' ,,A aj ja.'' povedal Jacob a pomaly sme sa odplazili do jeho izby.
,,No čo si chcel?''znudene som sa ho spýtala.
,,Vieš že rodičia pôjdu na týždeň ku tete Anabel pomôcť jej s dvojčatami a my zostaneme sami.''
,,No a?''
,,No a my s Leny pôjdeme na takú párty. Na pláži.''
Jacob vedel že všetkému čo sa týka pláži, slnka a surfovania neodolám.
,,A chcel som sa ťa spýtať...'' ,,Jasnééé že s vami pôjdem!'' ani nestihol dokončiť vetu a už som naňho od radosti vyskočila.
Ešte keď sme boli v LA, domove tých najlepších surfistov, mala som kamarátku. Volala sa Zara, a moc jej to na vlnách šlo. Vždy keď som s ňou chodila na pláž, všetkých chlapov očarovala jej postavou a surfovaním. Neraz vyhrala mnoho súťažii a moc som chcela byť ako ona. Začala ma to učiť, no nechcem sa chváliť, celkom mi to šlo. Samochvála nadovšetko že?
Keď rodičia odchádzali, zaplavili nás upozorneniami aby sme nerobili zle, aby sme sa nebili, a ďalšími hlúposťami ktoré aj tak každý ignoroval.
Keď odišli, v dome nastal chaos. Sestra a ja sme nevedeli čo si máme obliecť a Jacob nervačil lebo mu mrzol mobil, a nemohol nám zavolať taxíka.
Zobrala som si všetko potrebné a mohli sme vyraziť...
BINABASA MO ANG
Ach, Jordan...
Romance,,Ja sa smrti nebojím. Smrť je len cesta na druhý svet. LEPŠÍ svet. Na ktorom sú lepší ľuďia ktorým môžeš dôverovať a ktorí ti nepodrazia nohy.''otočil sa a odišiel
