Ach, Jordan...

Transformers

,,Takže vy želatíny. Poďme na rozcvičku dáme dvadsať kolečok okolo nážho tábora!!!! A nechcem vidieť šuchtanie!''

,,Si myslí že je šéf čo!? Si myslí že je niečo viac než my lebo má tú čiapočku a asi desať odznakov na hrudi!?''prehovorilo moje svedomie.
Asi po prvom kolečku okolo nášho nekonečného tábora som začal cítiť stehná, po druhom lýtka, po treťom brušné svaly, po štvrtom som nemohol dýchať a po piatom som cíťil svaly, o ktorých som ani nevedel že ich mám...

Oh môj potato! Prečo som sa ja pota... No počkaj Jordan. Teraz tu už Tanya nieje, takže môžem hrešiť ako chcem.
Prečo som sa ja k***t nechal nahovoriť na túto vec!?

Keď sme dobehali, šli sme na prekážkovú dráhu, kt. bola ľahká, až na to blato... Na začiatku sme mali behať okolo kuželov, preskočiť drevené prekážky, prekráčať pneumatiky od áut,

vyliezť na obrovskú stenu a odtiaľ skočiť do vody, podliesť v prachu drevené latky, čiže sme boli kompletne zablatení, no to najhoršie nás eštelen čakalo. Na konci dráhy bola bažina

(jazierko plné blata) ktoré bolo rozdelené napoly veľkou stenou v ktorej boli tri otvory pod hladinou cez ktoré si mal prejsť. Problém bol ten, že síce tam boli tri otvory, no dva boli zabarikádované, čiže si sa mal ponoriť a v tom bahne zistiť, ktorý je ten správny...

Na konci dňa som bol tak unavený, že som si mal problém vyzliecť bundu. A v takomto duchu prebiehali celé dva týždne.

[Han]

Celé dva týždne sa mi Jordan ani neozýval, ale viem, že mal o pár dní prísť na ''prázdniny'' domov.
Juchuuu!!! Teším sa naňho, ale stále ma niečo ťaží na srdci.

,,Ahoj Han. Prečo mi voláš? Potrebuješ niečo?''ozval sa z telefónu Thomas.
,,Vlastne áno. Ale nechcela by som to riešiť po telefóne...''
,,Uhm. Jasné tak kedy by si sa chcela stretnúť?''
,,Čo najskôr.''
,,OK. Tak v parku o pol hodinu. Musím niečo dorobiť na kompe...''
,,Jasné tak pá!!!''odzdravila som ho a šla som sa dole naraňajkovať.

,,Ahoj Princezná. Zasa si spala do jednej? To ti ale jednotky neprinesie. Prespíš si celý život. Pozri sa na mňa. Tvoj milovaný brat a sestra sú už dávno hore.''zas do mňa rýpal Jacob.
,,Nechaj ju!'' zhučala z gauča Leny.

,,Kde máš svojho Jordana? Nemá ti kto robiť cucfleky? Alebo ich nemá kto robiť jemu?''Leny hodila do Jacoba vankúš.
,,Nechaj ju tak!! A poď už!!Kráľ cucfliačik! Už to začína!''Jacob sa v okamihu otočil a skočil za ségrou na gauč.

,,Čo pozeráte?''bola som zvedavá.

,,Transformers!!!! Transformers!!!! Transformers!!!!...''začali skandovať a skákať na gauči.

O pol hodinu som sa mala stretnúť s Tomom.
Obliekla som sa a šla som do parku. Tom ma tam už čakal.

,,Ahoj. Čo si chcela? Prečo si mi volala? Poďme si sadnúť.'' sadli sme si na lavičku pod jednym stromom.
Okolo sa prechádzali mamičky s kočíkmi a ďeťmi.

,,Tom. Je to také trápne...''
,,Han. Ty dobre vieš že sa mne môžeš zdôveriť so všetkým...''

,,No veď to. Ty s Jordanom ste jediní ľudia, kt. by som to povedala. Ale...''
,,Ale Han! No veď to už povedz!''
Zhlboka som sa nadýchla a spustila som.

,,Vieš ako sme boli na tej párty u Martina a ja som sa tam opila na dranc.''

,,Áno tancovala si na stole. Aj s chalanmi.''pozrel sa na mňa Tom s takým pousmiatym výrazom.
,,A... Vy... Ste odišli do bazéna a...''
,,Spadla si zo stola!!?''
,,Nie.''
,,Potkla si sa o pohárik a šmykla si sa?!''
,,Nie ale...''
,,Udrela si si hlavu...!?''
,,S niekym som sa vyspala!!!! OK?!!''

Tom stíchol.
,,Čo?''
Rozplakala som sa. Bolo mi to strašne trápne..
Položila som si hlavu do dlaní.
Tom podišiel ku mne, no nič nepovedal len ma objal.
Prišlo mi to milé, tak som ho tiež objala...