[Jordan]
Ráno som vstal asi o pol tretej. Vlastne som nespal vôbec... Tá bolesť bola tak moc prenikavá, že som sa nemohol ani pretočiť...
Zbalil som si kufor, obliekol som sa do vojenskéj bundy a nohavíc(takže som vyzeral kompletne ako krík) a vzal som si taxík na letisko.
Lietadlo mi ide do Cannbery asi o pol hodinu.
Sedel som tam, a čakal som na neviem čo. Možno na Han. Možno na telefonát od poručíka že nemusím prísť, a že sa môžem vrátiť domov...
Takto som sa trápil v myšlienkach asi dvadsať minút.
Lietadlo už priletelo a ja som sa zodvihol že už pôjdem doň,...
,,Jordan! Počkaj...''počul som známy hlas.
,,Neodchádzaj! Prosím...''hodila sa mi do náruče Han.
Silno som ju objal.
,,Budem ti volať každý deň.''pošuškala mi do ucha.
,,Let smer Cannbera odlieta za päť minút.''
Nechcelo sa mi ju pustiť, a ani ona tak nevyzerala...
Dala mi niečo do ruky.
,,Tento kameň bere zlú energiu okolo teba a mal by ťa v prípade nebezpečenstva ochrániť.''pousmiala sa a pobozkala ma.
Ja som sa na ňu len pousmial.
,,Uvidíme sa za mesiac.''
YOU ARE READING
Ach, Jordan...
רומנטיקה,,Ja sa smrti nebojím. Smrť je len cesta na druhý svet. LEPŠÍ svet. Na ktorom sú lepší ľuďia ktorým môžeš dôverovať a ktorí ti nepodrazia nohy.''otočil sa a odišiel
