Sofia prišla až okolo pol piatej. Ona má na rozdiel odo mňa viac predmetov, a preto som sa nečudovala, že prišla celkom vyčerpaná. Študuje ekonomiku, ktorú som ja nenávidela. No ona jej rozumie, a preto si ju aj vybrala. No keď som videla, koľko sa toho musí učiť, musela som ju len obdivovať.
„Vážne neviem, ako prejdem všetkými skúškami," povedala a zvalila sa na svoju posteľ. „Ide mi prasknúť hlava, a to už ani nehovorím o očiach. Za chvíľu mi vybuchnú," povedala a ja som sa zasmiala.
V ubytovni, v ktorej bývame, býva veľa študentov z našej školy. Mohli sme ísť na internát, no keď sme v prvý deň videli v akom je stave, rozmysleli sme si to. Ubytovňa bola trochu drahšia, no našťastie si to naši rodičia mohli dovoliť, takže sme v tom nevideli problém. Až kým sme nezistili, že máme tretiu spolubývajúcu.
„Je tu tá krava?" spýtala sa Sofia, keď som jej podávala šálku kávy. Zasmiala som sa a so svojou šálkou som sa posadila na zem a oprela o svoju posteľ.
„Nie, išla na nočnú," povedala som a odchlipla si. „Keby si prišla pred hodinou možno by si ju aj stretla," zasmiala som sa a ona sa s prevrátenými očami posadila. „Aspoň by si si aj ty niečo vypočula."
„Čo jej vadilo tentoraz?" spýtala sa a začala sa vyzliekať.
„Moje nevyzuté topánky, tvoje oblečenie na gauči a neodprataný riad v kuchyni," povedala som a ona si so smiechom obliekla staré tričko.
„Ja ju tak neznášam. Všetko jej vadí. Už to neviem vydržať," povedala a obliekla si tepláky. Len som pomykala plecami a vzdychla si.
„Nevyberáme si, s kým budeme bývať," povedala som a položila prázdnu šálku na stôl.
„Keď už si za toto miesto priplácam viac ako je pekné, nech sa tu dá aspoň poriadne žiť. Nie s tou mrchou, ktorej vadí, že vôbec dýchame. Nieže by bola rada, že má najväčšiu izbu, i keď je sama a my sa tu musíme tlačiť dve," povedala a ja som sa s úsmevom postavila.
„Nerieš, aj tak sa nám tu býva lepšie ako v tej obrovskej izbe," povedala som a vyšla na chodbu, aby som išla ten riad odpratať.
„Ale ide o princíp," zakričala za mnou z izby a ja som sa zasmiala. Pustila som rádio a pri umývaní riadu počúvala. Sofia zatiaľ išla do malej obývačky a pozerala televízor. „Mala som v pláne ísť von, no keďže je tá osoba preč, musíme to využiť v náš prospech," povedala a ja som po umytí riadu dala do mikrovlnky popcorn.
„Áno, myslím, že sme ešte nedopili to červené víno, ktoré sme si naposledy kúpili," povedala som a počúvala praskanie kukurice.
„Tiež si myslím," povedala a hneď vyskočila do zadnej skrinky, odkiaľ vzala aj dva poháre. „Treba osláviť načisto mizerný deň, no nie?" zasmiala sa a ja som sa k nej pridala, keď som dokončila popcorn. Pustila som televízor a našla hocijakú romantickú komédiu, ktorú televízia ponúkala.
YOU ARE READING
Strážny rytier
RomanceNora vidí všetko. Hlavne to, čo nevidia ostatní okolo nej. Čo sa teda stane, ak sa pridá do volejbalového tímu, ktorý za posledných pätnásť rokov veľmi upadol a za posledné tri roky nevyhrali ani jeden zápas?