Strážny rytier

33. kapitola

„Matt, čo to bolo za podanie? Zeke, ty si to mal chytiť! Ak budeš stále behať okolo Nick, tú loptu nezískaš!" kričal tréner a jeho hlas sa len tak ozýval po celej telocvični.

„Tvoj tréner je nejaký nabudený," zhodnotila Sofia, ktorá sa opierala o dvere a ja som pod ňou čupela a opierala sa o stenu.

„No, čo dodať. Je poriadne nahnevaný," povedala som s povzdychom a ona sa začala smiať.

„Aj ja by som bola, keby môj tím manipulujú celé tri roky. Vážne, ale vážne by som ich za to nenávidela," povedala a ja som sa usmiala. „V tejto dobe už hádam ani neexistuje férový šport," zhodnotila a ja som sa pozrela na trénera.

„Budeš tam ešte čupieť dlho, Nora? Myslím, že máš plno práce!" skričal zrazu a ja som zbystrela zrak. „A vezmi so sebou aj Sofiu. Vyzerá, že sa poriadne nudí!" zhodnotil a ja som sa hneď postavila.

„Áno, pane," zvolala som a so Sofiou rýchlo vybehla preč.

Už prešli tri dni od doby, čo sme boli v Atlante a losovali poradie. Bol to veľmi prospešný zážitok a ja som vedela, že nám to veľmi pomôže. Keď som trénerovi povedala, čo bolo zle s kolesom, museli sme ho s kapitánom držať, pretože hrozilo, že sa na nich vrhne. Keby to nezasiahlo do hry, možno by som ho aj pustila. Dokázala som si totiž predstaviť, aké to pre neho musí byť.

Síce tie hry vyhrávajú a prehrávajú hráči na ihrisku, tréner je vždy ten, ktoré zoberie zodpovednosť. A keďže náš tím posledné tri roky čelí samým prehrám, obviňujú z toho práve trénera. Predsa len, to on im hovorí ako majú hrať a aké stratégie majú použiť. A keď hra nezaberá, je na vine on a všetci to tak vnímajú. Nepýtajú sa, ako je to možné. Nepýtajú sa, ako to vyzerá v pozadí. Oni vidia iba výsledok a podľa neho kritizujú. Musia to byť pre neho veľmi ťažké mesiace.

Z nás všetkých je práve on na tom najhoršie. Vedela by som si totiž predstaviť, čo by sa bolo stalo, keby znova prehráme. Ak sa o tom znova bude písať v športových novinách a hovoriť na škole, riaditeľ to nemôže nechať tak. Pri najhoršom ho bude musieť prepustiť, pretože niekto musí niesť zodpovednosť. A kto iný, ako tréner.

A keďže viem, že to nie je vôbec jeho vina, urobím všetko pre to, aby vyhrali. Dokonca aj oni musia vidieť, že tento turnaj je poslednou možnosťou, ako všetkých umlčať. Ak to dokážu, už ich nikdy nebudú kritizovať. Už nikdy sa im nebudú smiať. Všetky tie roky ponižovania tak razom zmiznú a oni budú stáť pred novým začiatkom.

„Takže utorok to začína, však?" spýtala sa Sofia a vzdychla si. Vonku bolo dosť zamračené, akoby malo čo najbližšie pršať, a preto som bola vonku a dávala zo šnúr dole dresy, ktoré som oprala. „Mala by si využiť sušičku a nie to vonku sušiť."

„Chcem, aby sa to aj prevetralo a nie aby to zatuchlo," povedala som jej. „A áno, začíname utorok. Prídeš teda pozrieť?"

„No jasné, už mám Chucka ako odvoz a Madison sa k nám pridá," povedala a ja som sa usmiala. „Keď už o tom hovoríme, podľa toho rozpisu zápasov som videla, že je vo vašom bloku aj Jackova škola," povedala a ja som sa na ňu hneď pozrela. „Hovorili ste odvtedy spolu?"

„Nie, veru nehovorili," povedala som a vrátila do práce.

„Už prešlo dosť času. Mohol by sa konečne priplaziť a prosiť o odpustenie," povedala nahnevane a ja som sa zasmiala.

„Hovoríme tu o Jackovi," povedala som a s košom na prádlo s ňou kráčala do klubovne. „Vieš dobre, že sám dobrovoľne nepríde."

„Lebo je príliš pyšný. To mu z futbalu naozaj zostalo," zhodnotila a vzdychla si. „Ale ani ty nevyzeráš, že by ťa to nejako extrémne zaujímalo."