Strážny rytier

38. kapitola

Boky mi pevne zovrel, vzdychol mi do úst a ja som vzápätí spadla vedľa neho a dýchala sťažka. Vlasy sa mi nalepili na tvár, na chrbát a určite by som potrebovala uterák, aby som si všetok pot dokázala utrieť. V tomto prípade mi však musela stačiť perina a posteľ.

„Ja nehovorím, že ho teraz idem zabiť. No rozhodne by si nemusela skúšať moju trpezlivosť," povedal Theo a prehodil si cez boky perinu, odkiaľ sa na mňa pozrel. Ležala som na bruchu a aj tak som sa na neho vražedne pozrela.

„Veď je to tvoj spoluhráč a rozhodne sa nesnažil o nič viac," podotkla som a oprela sa o lakte, no on sa iba zasmial.

„Jasné, to hovor jeho kamošovi v gatiach," povedal a keď si obliekol trenky, postavil sa z postele. Podoprela som si rukou hlavu a pozerala sa na neho. Otvoril si chladničku a vytiahol si vodu, a mne sa rozhodne páčilo, ako tam tak polonahý stál.

„Vieš, stále im môžeš povedať, že spolu chodíme," povedala som a on sa ku mne otočil. Iba som pomykala plecami a našpúlila pery. „Potom by si sa nemusel báť, že sa ku mne čo i len trochu priblížia."

„Nie, to nechcem," povedal hneď a odvrátil sa. A ja som nadvihla obočie, akoby som zle počula. Hneď sa však ku mne obrátil, uvedomujúc si svoje slová. „Nie, tak som to nemyslel," povedal hneď nervózne a ja som sa s perinou na hrudi posadila a sledovala ho.

„A ako si to teda myslel?" spýtala som sa a on sa ku mne hneď pohol a zvalil sa na posteľ, odkiaľ som sa na neho spýtavo pozrela.

„Proste," vzdychol si a chytil ma za ruku. „Chcem si ťa zaslúžiť," povedal a ja som hneď očervenela. „Chcem všetkým dokázať, že si neurobila chybu keď si sa k nám pridala. Že si neurobila chybu, keď si nám verila."

„Ach tak," povedala som a usmiala sa. Táto odpoveď mi určite nestačila a on to videl.

„Ty si už v očiach ostatných niekto," povedal zrazu a ja som pootvorila ústa. „Už v mnohých veciach si dokázala aká dobrá si a že si s tebou neradno zahrávať. Prakticky vždy vyhráš, nech už je to v hocičom. Práve teraz som ja pri tebe nikto," povedal a ja som mu ruku hneď zovrela.

„Theo, ale-," chcela som povedať, no hneď ma umlčal.

„Chcem vyhrať, chcem sa dostať na majstrovstvá, aby som si ťa tak zaslúžil," povedal a ja som cítila, ako sa mi silno rozbúšilo srdce. „Práve teraz sa necítim na to, aby som dokázal ostatným povedať, že spolu chodíme. Chcem im to povedať, keď niečo dokážem. Keď už budem niekto. Jedine tak si ťa naozaj zaslúžim," povedal a v jeho očiach som cítila, ako veľmi chce aby to vyšlo. Preto som nemohla namietať.

„Je to pre teba dôležité?" spýtala som sa ho a pohladila ho po tvári. Usmial sa a hneď prikývol.

„Áno. Zaslúžiš si, aby po tvojom boku stál niekto, kto nie je len samé reči, ale aj skutky," povedal a ja som sa usmiala.

„Dobre, tak ukáž ostatným, že si ma zaslúžiš," povedala som a on prikývol. Potom som sa však postavila na kolenách a dala si dole perinu. Úsmev mu na tvári hneď zamrzol a takmer sa nehol, keď som si na neho rozkročmo sadla. „Ale dovtedy, to budeš musieť ukázať mne," pošepkala som a náruživo ho pobozkala.