Strážny rytier

36. kapitola

Zatiaľ čo Sofia si mädlila na stehnách prsty, ja som sedela opretá o zábradlie a s nadvihnutým obočím ich sledovala. Keď sme sa na ich hru prišli pozrieť, už hrali druhý set s tým, že prvý vyhrali.

„Tak čo, ako to vidíš?" spýtala sa ma a ja som si vzdychla.

„Normálne," odpovedala som jej. „Aj s nimi sme už hrali, takže predpokladám, že to nebude tak ako predtým. Ich hráči špehovia im určite povedia, že sme vyhrali a v prvom sete si budú ich zlozvyky overovať. A keď zistia, že sa na to nebudú môcť spoliehať, budú pozerať na iné spôsoby ako vyhrať," povedala som a ona preglgla.

„Keby to bol futbal alebo hokej, povedala by som, že by sa ich snažili aj zraniť, no v tomto športe to urobiť nemôžu," povedala a ja som prikývla.

„Našťastie. Ak by sa čo i len jedného dotkli, Theo by zbesnel," povedala som a postavila sa. „Náš súper je jasný. Budem musieť ísť za ostatnými," povedala som a už sa otáčala na odchod.

„Ale zápas ešte neskončil," zakričala za mnou a ja som sa v polke cesty otočila a ukázala na hru.

„Nemá cenu ďalej pozerať. Univerzita Qwinnett to vzdala. Vyhrala štátna univerzita Kennesaw," povedala som a niektorí sa na mňa aj prekvapene otočili. Ja som si ich však nevšímala a išla so Sofiou preč.

Prvé zápasy sa už pomaly končili a ja som tak mohla na chodbách stretnúť rôzne reakcie. Víťazi sa samozrejme tešili a radovali sa. Zato iné víťazné tímy len pokojne čakali na ďalší zápas. Tieto dve reakcie víťazov mi jasne ukázali, ktoré školy sú silné a veria si a ktoré vyhrali buď so šťastím alebo náhodou. Porazené tímy si samozrejme brali svoje veci a odchádzali preč. Ako náhle už raz prehrajú, skončili a vracajú sa späť. Uvedomila som si, že zvyčajne sme odchádzali preč tiež. To sa zmenilo.

„Konečne ste tu," prišiel k nám rýchlo Chuck a zadychčane ukázal za seba. „Mala by si tam ísť. Tvojich chlapcov obviňujú z podvádzania," povedal a ja som sa prekvapene pozrela na Sofiu. Tá pomykala plecami a išla spolu so mnou za ostatnými. Už z diaľky som dokázala totiž počuť krik a hádky. Čudovala som sa, že ešte neprišli organizátori a nerozpustili to.

Zahla som za roh a hneď sa zastavila. Boli sme na chodbe pri schodisku a všade naokolo boli tímy hráčov, ktorí už vyhrali alebo ešte na svoj zápas čakali. No aj tak sa všetci pozerali na môj tím a tím, proti ktorému sme vyhrali.

„Neprijmem, je vám to jasné? Túto prehru neprijmem," zvolal zlostne jeden hráč na súperovej strane, ktorého som si pamätala. Podľa toho, že kričí najmä on a ostatní za ním prikyvujú, to bol kapitán a zjavne najviac frustrovaný z prehry.

„Povedz mi, ako by sme asi tak mohli podvádzať?!" spýtal sa zlostne náš kapitán. Evidentne sa už hádali dosť dlho a už aj on bol z toho nervózny. Pri ňom stál iba Logan a Matt, zatiaľ čo ostatní sedeli alebo stáli za nimi. Theo sedel pri stene s hlavou na kolenách a radšej sa nezapájal. Iste potreboval popadnúť druhý dych. Hral naozaj veľmi dobre.

„Pískal rozhodca a nie my!" pridal sa aj Logan a hráč prskol.

„Určite ste už boli unavení z prehier a podplatili rozhodcov, aby ste vyhrali! Ste obyčajní podvodníci!" skričal nahlas, aby ho tak všetci počuli. A vtom momente som sa k nim pohla aj ja.

„Čo si to povedal?" skričal Matt zlostne a pohol sa k nemu, no ja som ho rukou na hrudi zastavila. Hneď sa na mňa pozrel, no ja som zostala stáť medzi nimi a pozrela na toho hráča.

„Čo chceš? Najprv si bola v tíme porazených a teraz v tíme podvodníkov. Klesla si naozaj hlboko," povedal a vtom nastalo naokolo ticho.

Moja dlaň sa dotkla jeho líca tak silno a rýchlo, že to na celej chodbe iba tak plesklo. A keď som mu strelila facku, naokolo zostali všetci v tichosti stáť a čakali, čo sa bude diať ďalej. Ja som sa však pozerala na toho hráča, ktorému hlava odletela na bok, no neotočil sa späť na mňa a ani nikam inam. Zostal stáť s hlavou na bok a vnímal so mnou to ticho.