Strážny rytier

30. kapitola

Auto sme zastavili pred policajnou stanicou, no nehrnuli sme sa hneď dnu. Najprv sme sa museli psychicky pripraviť na to, čo príde. I keď si to Theo nedokázal ani len predstaviť, ja som to vedela. A pritom dúfala, že to všetko dopadne čo najlepšie.

„Pripravená?" spýtal sa Theo a stisol mi ruku. Zhlboka som sa nadýchla a s úsmevom prikývla. „Tak dobre," povedal a nežne ma pobozkal. Pohladila som ho po líci a následne sme obaja vošli do stanice.

Bolo už po polnoci, čiže na stanici nebolo veľa policajtov. Neviem kam sa podeli všetci tí, ktorí študentov v kampuse chytali, no nezaujímala som sa o to. Možno sú na inom poschodí alebo niekde inde v budove. Vyhovovalo mi to. Nechcela som svoje presvedčovacie umenie predvádzať pred viacerými osobami.

Na recepcii sa na nás jeden policajt podozrievavo pozeral, no veľmi rýchlymi slovami som ho presvedčila, nech nás pustí do väzenskej časti. Pri dverách si nás prebral iný policajt, s ktorým sme zišli do podzemia, kde bolo väzenie pre opilcov, drogových dílerov alebo vandalov, ako sú v tomto prípade naši spolužiaci. Pred dverami nás samozrejme prezreli, či so sebou niečo nemáme a pustili nás ďalej.

V miestnosti pred väzeniami bola malá miestnosť s počítačmi, kde kamerami sledovali väzňov za mrežami. Boli tam dvaja strážnici, na ktorých som sa iba usmiala a spolu s Theom vošla cez dvere k väznici. Tam bol tretí strážnik, ktorý sedel pri stene na stoličke a napchával sa hamburgerom. Mala som chuť mu vyplaziť jazyk, no namiesto toho som sa iba usmiala a pozrela na dve veľké cely, ktoré v miestnosti boli.

„Nora!" zvolal zrazu známy hlas a všetky pohľady tak smerovali na nás. No ja som nešla k mrežiam, ku ktorým sa vrhla Sofia, ale zostala pred nimi stáť s rukami v bok.

Bola to jedna veľká cela, ktorá bola v polovici rozdelená. V jednej časti boli ženy a v tej druhej zase muži. Každá časť mala svoj vlastný prenosný záchod a taktiež aj veľa lavičiek. V ženskej časti bola Sofia a ďalších päť žien, zatiaľ čo v mužskej časti ich bolo viac ako dvadsať. Videla som Zekea, Logana, Lukea, no aj Kevina a niektorých jeho spoluhráčov z tímu. Šokovalo ma to a začala som sa smiať.

„Je ti to smiešne?" zavrčala zlostne Sofia a udrela rukami o mreže. So smiechom som sa chytila za ústa a pokrútila hlavou.

„Nie, ospravedlňujem sa, no prináša to spomienky," povedala som jej a Theo na mňa prekvapene pozrel.

„No tak prepáč, že ja nie som v niektorých situáciách taká pokojná ako ty!" zavrčala a prevrátila očami.

„Netvrdila by som, že som práve pokojná," povedala som a ona po mne zazrela.

„Nespomínam si, žeby si niekedy stála na tejto strane mreží," povedala a ja som sa začala ešte viac smiať.

„Pravda. Za to ty si na tej strane už piatykrát," povedala som a ona po mne ďalej zazerala.

„Čože? Ty si už bola v base?" spýtal sa šokovane Luke, ktorý sa predieral cez ostatných a postavil sa ku mrežiam. Nasledovali ho aj Zeke a Logan a všetci sa na nás pozreli. „Kedy preboha a za čo?!"

„Čo dodať," pomykala ľahostajne plecami a oprela si hlavu o mreže. „Nebola som práve vzorná študentka a ani dievča. Niet sa čomu čudovať, keď som bola v spoločnosti práve s ňou," mykla ku mne hlavou a všetci sa na mňa pozreli. Ja som sa iba pyšne usmiala a tiež spomínala na tie časy.

„Je mi jasné, že vy dve ste si prešli mnohým," povedal Theo a ja som sa na neho pozrela. „Lenže ona je tam a ty si tu. Ako ju odtiaľ mieniš dostať?" spýtal sa a ja som pomykala plecami.