Strážny rytier

20. kapitola

„Rozdeľme sa, aby sme boli nenápadnejší," povedal Theo Lukeovi, keď sme stáli pri bistre a v rýchlosti sa dohadovali. Ja som stála vedľa Sofii, ktorá sa na mňa s nadvihnutým obočím pozerala a nechápala situáciu rovnako ako ani ja. Ale to bude možno len kvôli tomu, že sme boli obe opité. V inom prípade by sme boli už dávno doma zabarikádované. Alebo v pravdepodobnejšom prípade, provokovali by sme ďalej.

„Dobre, poď," zavelil Luke a schytil Sofiu za ruku, zatiaľ čo mňa chytil Theo.

„Uisti sa, že bude doma, Luke!" zavolal na neho Theo a už sme sa každý rozbehli iným smerom. Mne však bolo zvláštne, že utekáme. Predtým sme utekali, pretože sme nechceli rozprúdiť bitku v strede ulice. No tentoraz možno ani neprišli bitku vyhľadávať.

„Hej, prečo utekáme? Nebolo ich zas až tak veľa," povedala som a počula ako sa smeje.

„Desať chlapov je podľa teba málo?" spýtal sa a ja som pomykala plecami.

„Ty by si si s nimi poradil alebo snáď nie?" spýtala som sa a on so mnou zabočil za jednu budovu a na jej kraji v tieni sme zostali stáť.

„O to nejde," povedal a nepozeral sa na mňa. Pozeral sa do ulice a vtom sa na mňa pritlačil. Prekvapilo ma to, no onedlho som dostala odpoveď. Začula som vykrikujúce hlasy nahnevaných mužov ako behali po ulici a obzerali sa za nami. „Títo by totiž päste nepoužili," dodal Theo a mnou prebehli zimomriavky. Inštinktívne som ho chytila za tričko a zovrela mu ho. Hneď sa na mňa pozrel a usmial sa. „Nebodaj sa bojíš," povedal s úsmevom a ja som sa zamračila.

„Som dievča! Jasné, že sa takých chlapov bojím," povedala som podráždene a on sa rukou oprel o stenu pri mojej hlave a sklonil sa blízko pri mňa.

„Ale Kevina si sa predtým nebála provokovať," povedal pri mojej tvári a ja som sa zasmiala.

„Ale, ty si to videl?" spýtala som sa a on sa usmial. „Povedzme, že pokiaľ je okolo mňa dostatočný počet ľudí, nebojím sa nikoho," povedala som a on sa uškrnul.

„Premýšľam, či je to dobré, alebo zlé," povedal a obzrel sa. „S určitosťou ti však viem povedať, že týchto by ani veľký dav nezastavil od toho, čo chcú," povedal a ja som ho stisla ešte viac.

„A kto to je?" spýtala som sa, no nereagoval. „O to viac ma zaujíma, prečo ste s nimi vôbec boli!"

„Vieš, niektorí nepotrebujú dôvod na začatie bitky. Zistili, že má o mňa záujem nejaká baba, o ktorú má jeden z nich záujem. Tak zo mňa chceli vymlátiť dušu, aby som ju nechal tak," povedal a ja som nadvihla obočie.

„A o aké dievča ide?" spýtala som sa a on sa na mňa ani len nepozrel.

„Odkiaľ to mám vedieť," zasmial sa a ja som si vzdychla. „Nemám ani len potuchy o kom to vôbec hovorili."

„To je naozaj neskutočné," zamrmlala som a vystrčila hlavu popri jeho hrudi, aby som sa pozrela na to, kde tí chlapi sú. „Nemôžeme tu stáť večne. Kam pôjdeme?" spýtala som sa šeptom a zatvárila sa ako nejaký tajný agent, ktorý uteká, pretože sa prezradil.

„No, keďže tvoj byt sa nachádza v ulici presne za nimi, zostávajú nám dve možnosti," povedal a ja som sa na neho pozrela. „Buď tu zostaneme a riskneme to, alebo pôjdeme ku mne," povedal a ja som sa začervenala.

„A ty bývaš blízko?" spýtala som sa pokojne a on kývol hlavou za nás.

„Vlastne na druhej strane tejto ulice. Sme tam za dve minúty," povedal a ja som sa odtiahla od steny.