Strážny rytier

15. kapitola

Ani som sa nezaoberala praním, ktoré som začala. Iba som si vzala svoje veci a odchádzala preč. Nebolo to ani tak, že by som sa na nich vykašľala, no usúdila som, že je najlepšie, ak odídem. Práve sa dozvedeli niečo, o čom ani len nesnívali a budú sa s tým musieť vyrovnať. I keď som im to mohla povedať lepším spôsobom a nie tak hrubo, ako som zvolila.

Prišla som domov a hneď ma čakal pohľad na Sofiu, ktorá práve niečo robila v kuchyni. S nadvihnutým obočím som sa na ňu pozrela a premýšľala, čo robí.

„Tak? Ako to ide?" spýtala som sa jej a ona sa naplašene obrátila.

„Nora, zľakla som sa," zasmiala sa a usmiala sa na mňa. S povzdychom som si zložila veci na zem a sadla si na sedačku. „Podľa tvojho výrazu usudzujem, že prehrali."

„Áno, na plnej čiare," povedala som a cítila, že si ku mne sadla. Pozrela som sa na ňu, no ona sa na mňa mračila. „Čo je?"

„No, čakala som, že budeš viac smutná," povedala a ja som sa usmiala.

„Skôr som nahnevaná. Nepredpokladala som, že budú ostatné tímy hrať tak nečestne," povedala som a ona sa zhrozila.

„Takže naozaj podvádzali? A ty si to zistila? V čom to bolo?!" spýtala sa a ja som si vzdychla.

„Vlastne nejde o podvádzanie. Ide o záležitosť, ktorá je v športoch úplne normálna. No nemyslela som si, že to bude mať dopad až niekoľko rokov," povedala som a ona nadvihla obočie.

Začala som jej rozprávať, čo všetko som zistila a ona sa nestíhala čudovať. Najprv sa spamätávala z toho, že som niečo také dokázala vidieť hneď pri prvom zápase, a potom z toho, že to všetky tímy využívali proti nim.

„Takže oni poznali slabiny súpera a hovorili si to medzi sebou? To je svinstvo!" skríkla a zlostne sa postavila.

„Áno, je to nepríjemné," potvrdila som.

„To je naozaj hnusné. Teraz si predstav, že nemôžeš s nikým hrať, pretože pozná, akú hru budeš hrať. To je hnusné, nepríjemné a svinstvo! Kto môže niečo také urobiť? Kto môže takéto niečo šíriť medzi ostatné kluby?" spýtala sa a s rukami v bok sa na mňa pozrela. „A kto by to preboha využíval celé roky? Veď to je totálne šikanovanie. Toto som ešte nezažila," povedala zlostne a ja som sa usmiala.

„Je však na nich, ako sa s tým vysporiadajú," povedala som a vzdychla si. „Nie je pravidlo, že teraz keď niekto vie tvoj zlozvyk hrania, že teraz automaticky musíš prestať hrať."

„Ale keď súper vie ako bude hrať, nedokáže sa tomu ubrániť. Hlavne ak ide o zlozvyk, o ktorom sám nevie, že ho má," povedala a ja som sa oprela o kolená.

„Dá sa proti tomu brániť," povedala som a usmiala sa. „Proste porazíš ten zlozvyk. Naučíš sa o aký zlozvyk ide a prekonáš ho. Ak to dokážu, nikto ich už neporazí," povedala som a išla do izby. Mala som v pláne sa postaviť pod sprchu a stáť pod ňou aj niekoľko minút. Bola som veľmi nahnevaná a chcela som, aby ten pocit zmizol.

„Teraz som si niečo uvedomila," povedala Sofia, keď som stála pod sprchou. Sadla si na kôš na prádlo a cítila som jej v hlase výčitky.

„Čo také?" spýtala som sa.

„Tak niekto sa s nimi kruto niekoľko rokov zahráva a ty si im to prskla do tváre tým najhorším možným spôsobom. Je ti jasné, že si im to mohla povedať lepšie? A hlavne s citom?" povedala a ja som sa zasmiala.

„Ak by som to urobila, neuverili by mi. Aby tomu uverili, musela som byť presvedčivá, a to som aj bola," povedala som a utrela si uterákom tvár.