Strážny rytier

40. kapitola

Po nejakom čase sa vrátila zdravotná sestrička a skontrolovala Thea. Vyzeral, že mu lieky perfektne zabrali, pretože s ňou vtipkoval a miestami dokonca aj flirtoval. Vôbec sa mi to nepáčilo, pretože som vedela, o čo mu ide.

„Nemala by som ti dovoliť ísť hrať. Mal si vysoké horúčky a aj keď sa teraz tváriš, že je všetko v poriadku, nemusí byť. Nemal by si hrať," povedala mu starostlivo a ja som ich pozorne počúvala od dverí. Keby to bola nejaká mladá sestrička, rozhodne by ju nalomil, no toto bola už postaršia žena, čiže to s ňou rozhodne nebude mať ľahké.

„Určite sa k vám dostali informácie o tom, že naša škola nikdy nevyhrala. Viete o tom, že sme pred dvoma dňami vyhrali prvýkrát za tri roky?" povedal a ona si vzdychla.

„Áno, počula som o tom. Bolo okolo toho veľa rozruchu," povedala s povzdychom a on sa usmial.

„Presne a teraz môžeme konečne za tie roky dokázať, že na to naozaj máme. A vy mi chcete túto možnosť odobrať?" povedal obviňujúco a ona sa zamračila. „Veď ste zistili, že horúčku už nemám. Dali ste mi lieky, tak som predsa schopný odohrať posledný dnešný zápas."

„Veď ešte ani neviete, či ste vyhrali," namietala, no on sa usmial.

„Oni rozhodne vyhrali. Nedovolili by si prehru. Nie keď sme sa sem konečne dostali," povedal a chytil ju pevne za ruky. „Preto mi, prosím, dovoľte hrať. Veľmi veľa to pre mňa znamená a ak si myslíte, že to preženiem, nemusíte sa báť. Ako náhle by som sa čo i len trošku tváril bolestivo, ona by hru okamžite zastavila," povedal a obaja sa pozreli na mňa. A rozhodne nemohli očakávať na mojej tvári úsmev. Pozerali sa na vražedný pohľad.

„Ach tak, rozumiem," povedala sestrička a nesmelo sa usmiala. „Dobre teda, nech je teda po tvojom. Vypi ešte tieto lieky a môžeš ísť. Dovolím ti to však len kvôli tomu, že budeš hrať jednu hru. Keby boli dve, nedovolila som ti to," povedala a dala mu do ruky nejaké tabletky.

„Ďakujem krásne," usmial sa a ja som si vydýchla. Dosiahol, čo chcel. Potom sa však postavila a zastavila sa pri mne.

„Hneď po zápase však musí ísť domov a ležať. Nech pije veľa tekutín a nech už vôbec netrénuje. Ak by ste sa náhodou dostali do finále, tak deň predtým nesmie trénovať," povedala a ja som prikývla.

„To zariadim," povedala som a ona sa na nás s povzdychom pozrela, no potom odchádzala preč a zatvorila dvere. Zatvorila som oči a vydýchla si, pretože sme to mali za sebou. Vlastne som s ňou súhlasila, no vedela som aj to, že by sme bez jeho pomoci v druhom zápase nikdy nevyhrali. Musela som myslieť aj na to, no radšej som nechcela.

„Dobre, poďme teda za ostatnými, nech sa môžeš aspoň trochu pripraviť," povedala som a chcela otvoriť dvere, no tie sa zrazu prudko zatvorili a ja som sa prekvapene pozerala na Theovu ruku, ktorú mal položenú na dverách.

„Nie, ešte preč nejdeme," povedal vážnym hlasom, nad ktorým som preglgla. Chcela som niečo povedať, no on zrazu chytil do ruky kľúč a zamkol dvere. Vytreštila som na neho oči, no skôr než som stihla niečo povedať, ma schytil okolo pása a niesol späť do miestnosti.

„Čo to robíš?" spýtala som sa prekvapene, keď som ležala na posteli a on stál predo mnou. Bola to hlúpa otázka, pretože som to dobre vedela. Stál predo mnou a dával si dole dres, ktorý následne hodil o zem. Pri pohľade na jeho dokonalú hruď ma iba zalial studený pot a srdce mi začalo biť veľmi rýchlo.

„Potrebujem sa predsa rozcvičiť, nemyslíš?" povedal a pohol sa ku mne, no ja som na neho vytreštene pozerala.

„Nemyslela som to však takýmto spôsobom," povedala som a keď ma schytil okolo pása a stiahol pod seba, preglgla som. On však vôbec nevyzeral na to, žeby sa so mnou o tom chcel dohadovať. Jediným trhnutím mi stiahol tričko a následne ma začal vášnivo bozkávať.