Strážny rytier

44. kapitola

„Ešte by ma niečo zaujímalo," spýtal sa, keď sme vedľa seba stáli a pozerali sa na jeho hráčov, ako trénujú. Po jeho slovách som sa na neho pozrela, no on sa pozeral pred seba. „Prečo niekto tvojho kalibru študuje jednoduchú žurnalistiku?" spýtal sa a ja som sa odvrátila.

„Vyzerá to tak, že ste sa na mňa pýtal," povedala som a on súhlasil.

„Áno, prišlo mi zvláštne, že o tebe doteraz nikto nepočul. Niekto taký dobrý, ako si ty, by sa objavil už dávno. No ty si sa znenazdajky objavila práve teraz, a to v skrachovanom tíme," povedal a ja som po ňom zazrela. „Prečo si sa neobjavila už skôr, keď si na to mala? Mohla si ísť študovať na trénerku a nie žurnalistiku."

„Na takom odbore by som sa nenaučila nič nové," povedala som a on po mne šibol pohľadom. „Načo sa učiť niečo čo už viem?"

„Rozumiem," zasmial sa a pozrel sa pred seba. „Som si istý, že od teba budeme očakávať ešte veľké veci."

„Tréner," objavil sa pred nami zrazu Kevin a pozrel sa na nás. Neprekvapilo ma to, skôr to, že neprišiel už skôr. Jeho pýcha je asi naozaj veľmi veľká.

„Konečne si prišiel," zasmiala som sa a obaja sa na mňa pozreli. „Konečne si schopný čeliť svojim nedostatkom?"

„Č-čo to?!" zakoktal sa, no tréner sa na mňa pozrel.

„O akých nedostatkoch hovoríš?!" spýtal sa ma a ja som sa na neho pozrela. Podľa toho ako sa tváril, o nich veľmi dobre vedel.

„Ak bude bezmyšlienkovite hádzať loptou, ruka sa mu zraní ešte viac," povedala som a Sofia sa pri mne objavila so šokom v tvári.

„Ty máš zranenú ruku?" spýtala sa nahlas, až sa niektorí hráči obrátili. Kevin po nej zazrel, no ona sa nenechala odradiť.

„Nie až tak, ale ak bude takto pokračovať, bude ju mať zranenú," povedala som a tréner sa na mňa pozrel.

„Videla si ho hrať? Vtedy si na to prišla?" spýtal sa a ja som pokrútila hlavou.

„Prišla som na to pred desiatimi minútami, keď som ho pozorovala pri tréningu," povedala som a on sa usmial. „Prečo hádžeš loptu akoby ti išlo o život?"

„Pretože je to moja práca," povedal a ja som nadvihla obočie. „Ak nehodím loptu správne, nemali by sme šancu," povedal a ja som si vzdychla. Všimla som si však jeho loptu, a preto som mu ju vzala.

„Dobre, tak ti teraz niečo ukážem," povedala som a postavila sa do stredu ihriska. Všetci sa na mňa pozreli a Kevin sa postavil pri mňa. „Ukážem ti, že to ide aj inak," usmiala som sa na neho a pozrela na koniec ihriska, kde boli dve veľké tyče.

Načiahla som ruku a celou silou loptu hodila. Kevin vedľa mňa zalapal po dychu a ostatní sa s otvorenými ústami prizerali na to, ako tá lopta prechádza presne pomedzi tie tyče. Koniec ihriska bol od nás vzdialený aj na šesťdesiat metrov a lopta prešla priamo medzi tyče. Potom, som sa pozrela na Kevina a ten šokovane na mňa. Hneď som sa chytila za ruku a pozrela sa na neho.

„Ak loptu chytíš uvoľnene a budeš ju držať do posledného momentu, švih rukou bude rýchlejší, akoby si mal loptu zvierať a do hodu vložiť celú svoju silu," povedala som a vtom sa zamračila. „Ak mám povedať pravdu, neznášam ťa. Si narcistický idiot, ktorý by si v žiadnom prípade nezaslúžil moju pomoc. Za žiadnych okolností," povedala som a on sa na mňa pravdivo pozrel. Preto som si iba vzdychla a dala ruky v bok. „No aj tak sa nemôžem pozerať na niekoho, kto sa dobrovoľne zraňuje. I keď, môžem tomu rozumieť. Vy chlapi by ste urobili všetko pre výhru, a to sa nedá ignorovať," povedala som a vedela, že klamem samú seba.