Strážny rytier

47. kapitola

Prvá hra sa skončila s našou očakávanou prehrou. Prehrali sme o trinásť bodov, čo by sa dalo znížiť, keby sme hrali od začiatku poriadne. No už nebolo cesty späť. Súperovi fanúšikovia nadšene výskali, radovali sa, zatiaľ čo tí naši iba nadávali a pískali. Neviem či na nás alebo na súpera.

„Ten Nate sa nedá kontrolovať," povedal zadychčane Logan a ja som si vzdychla. Sedeli všetci na lavičke a pili vodu, zatiaľ čo ja som čupela pred nimi.

„Zrejme nie je nebezpečný len ako smečiar, ale aj keď podáva," povedala som a vzdychla si. „Ani jednému sa vám nepodarilo jeho loptu prijať dobre. Sa čudujem, že ste to niekedy dokázali zastaviť. I keď to bolo aj na ich strane chybou."

„Je ľavák," povedal kapitán a ja som prikývla. „Tá lopta sa otáča iným smerom ako sú všetci zvyknutí, preto je zložité tú loptu zachytiť," dodal a ja som znova prikývla.

„Myslím, že tak skoro to nikto nedokážete, no snažte sa nájsť nejaké riešenie. A jeho smeče? Dajú sa zablokovať?" spýtala som sa a ich pohľady mi odpovedali.

„Sú silné, dosť to bolí," zamrmlal Zeke a ja som sa usmiala. „Ale s trochou praxe to pôjde," žmurkol na mňa a ja som prikývla.

„Spolieham sa teda na vás," povedala som a zvonenie zahlásilo do ďalšej hry.

„Znova nejde hrať Theo?" počula som nad nami pohoršené hlasy a krik.

„Žeby zahodila hru?"

„Chceme vidieť Thea hrať!"

„Bez neho prehráte!"

„O čo tej Nore môže ísť," pýtali sa jedna radosť a ignorovala by som to, keby sa na mňa aj Theo namyslene nepozrel.

„No nepozeraj sa na mňa," povedala som a on sa zasmial.

„Nedáš do hry svojho najlepšieho hráča? Žeby bol naozaj tak zranený ako sa zdalo?" ozval sa tréner Walsh posmešne a Theo s trénerom Martinom sa na neho hneď šokovane pozreli.

„Ale, vyzerá to tak, že ste si prezerali záznamy," povedala som a tí dvaja sa na mňa pozreli, akoby ničomu nerozumeli.

„Nedalo sa to prehliadnuť. Rátal som s možnosťou, že nebude hrať a pozrime sa, mal som pravdu," zasmial sa a ja som sa na neho pozrela. „Ako som povedal, v tejto hre vás ponížime takou prehrou, že nebudete už viac nikdy hrať," povedal a ja som už ďalej nereagovala.

„Theo je zranený?" spýtal sa ma šeptom tréner a Theo hneď zdvihol ruky.

„Že o tom neviem," povedal a ja som sa na oboch usmiala. Thea to prekvapilo a spustil ruky. „Čo si urobila?"

„Vyslala falošnú správu, nič hrozné," povedala som s úsmevom a obaja sa zamračili.

„Kedy? Čo si urobila?" spýtal sa tréner a ja som sa k nim obrátila.

„Keď Theo skolaboval počas zápasu, rozbehla som sa k nemu skôr ako spadol na zem. A keď som ho zachytila, chytila som ho za nohu, akoby bola zranená," povedala som a obaja na mňa vytreštili oči.

„Ale-," začal Theo, no ja som zdvihla ruku a umlčala ho.

„A keď sme skončili, vlastne si mi pomohol, keď si sám nemotorne chodil," zasmiala som sa a obaja na mňa iba civeli. „Proste som vedela, že nás sledujú a nahrávajú. Preto som ich pohľady sústreďovala na jeho nohu, akoby bola zranená. Chytil sa toho a myslí si, že dnes hrať nebudeš," povedala som a Theo sa zamračil.

„Ty si ma využila," povedal dotknuto a ja som si zahryzla do pery. „Doslova si využila moje zdravie," povedal a ja som preglgla.

„No, áno," povedala som a pomykala plecami. „Myslela som si, že je to dobrý nápad."