Synovia vojny

36. Koniec cesty (beta)

Adalie sa čudovala, že Dagero stále žije. Na kosť vychudnutý, vedomím neprítomný muž pripomínal handrovú bábiku. Zúčastnila sa jeho posledného mučenia, nezhrozila sa, ba naopak sa tešila, že muž, ktorý ju urazil teraz trpí. Osobne sa podieľala na jeho kastrácii, neodpustila si pri tom výsmech. Čo si neuvedomila bolo, že Torek takéto správanie presne očakával, preto jej i dovolil na trápení sa podieľať. Lex o tom nepochyboval, vedel, že vodca rebelov si užíva psychologického trýznenia. Urážky zo strany ženy však nemali o nič väčší efekt ako obdržané zranenie. Nahováral si, že čoskoro i tak zomrie a takéto veci by ho nemali trápiť. Blížili sa posledné dni Dagerovho života, nedopriali mu pokojnú smrť. Dnes mal prísť o oči. Mučiteľ si po príprave uchopil tenkú ihlicu, približoval sa, no tesne pred kontaktom zastavil a obrátil sa smerom k hlučnému udieraniu. Matos utekal, čo mu nohy vládali.
„Torek! Máme problém!"
Pokrčil obočím a ponechal svoj nástroj na stole: „Počúvam."
Sivastý si nebral vreckovku pred ústa, zatajovanie by ho na živote ohrozilo viac než gladiátorove rozzúrenie: „Nepodarilo sa nám dobyť Tartos! Porazili našu armádu!"
Viditeľne ním trhlo, výrazom neskryl úzkosť, prudko sa postavil: „Kto všetko o tom vie?"
„Skoro všetci, posol nedbal na diskrétnosti."
Prevrátil okolitý nábytok, zlostne zanadával: „Do riti!" premýšľal nad svojimi šancami, rozrušene začal analyzovať dôvod svojej prehry: „Stále vieme vyhrať..." presviedčal sa sám, aby upokojil vystrašený rozum, ktorý bez poznania detailov pracoval na plné obrátky. Sivastý mlčal, nedráždil ho v onom amoku: „Kde je Ostrovanka?"
„Pravdepodobne v kúpeľoch," ani sa nenazdal a po prvýkrát od jeho zranenia videl Toreka vyslovene pochodovať. Šiel za ním, počas toho rozmýšľal nad zradou. Návrh od Adalie sa po tomto obrovskom zlyhaní opäť vrátil na výlohu možností. Zasľúbil si, že s ňou ohľadom toho prehodí reč.
Ustupovali mu, pokúšali sa nevyzerať utrápene alebo priam zákerne. Pri Tarte bojovala väčšina armády, nehovoriac o deťoch. Neúspech pripravil vodcu o značný kus náklonnosti. Dočasne zanevreli na svoju vieru a oddanosť, žiadali si vyjadrenia. Tí najväčší fanatici sa pokúšali zmanipulovať kolegov a nahovárať im, že kanónmi sa dočkajú pomsty. Tiež zdôraznili, akí musia byť Dvergovia bezcitní, ak vyvraždili toľko ratolestí. Nepoužívali logiku, premiestňovali nenávisť a hnev na cisárskych, zastávali sa Toreka. „Ako ďalej postupovať? Vyjsť z Frostheimu a dobyť Tartos, kým sú slabí? Prekvapiť legionárov na hraniciach a zničiť ich skôr, než sa proti nám spoja? Mohli by sme aj počkať v citadele, ale to riskujem uväznenie..." kráčal po schodoch, ťahalo ho k rozbíjaniu predmetov, takúto zúrivosť nikdy nezažil: „Prečo sme tam prehrali? Čo tam hralo rozhodujúcu rolu?" Dorazili k laboratóriu: „Matos?"
„Áno, Torek?"
„Pošli mi toho posla do sály, o chvíľu tam prídem!"
„Ako si praješ."
Poudieral do dverí a tie sa zatiahli na stranu. Majster Sikman v koženej maske s prišitým kovovým filtrom naplneným jemným uhoľnatým práškom sa poradoval z vodcovej prítomnosti. Bolo jasné, že sa k nemu zlé správy ešte nedostali. Zložil si ju: „Idete práve včas, vodca Torek," pozval ho dnu a citlivý nos po vstupe kýchol. Vetranie nepomohlo očistiť vzduch od zvyškov žltozeleného plynu. Miestnosť patrila čisto dotyčnému, jeho kolegov totižto po opätovných hádkach predelili do iných častí pevnosti. Obsah konverzácii bol dobre známy, oponovali Sikmanovému zápalu pre zlepšovanie Mortemovej pomsty, od tohto projektu upustili v momente, keď dostali príležitosť pracovať na strelnom prachu. Slúžili v prospech Ostrovov, v mene svojej kráľovnej, ktorá ich pred Torekom obhajovala. Priali si prestať s militarizáciou, avšak hrdosť im nedovoľovala pokus o útek. Majster samotár veril v pokrok, prenasledoval možnosti vedy a využíval vojnového konfliktu k rozvoju v nejednom odvetví. Pochopili infekciám, anorganickej i organickej chémii a svojimi výtvormi sa zapísali do dejín.
Ľahol si do železného, škripcu podobnému lôžka a albín si k nemu s nástrojmi prisadol. Striekačka s kvapkami povzbudzujúcej látky sa nevyhla poslednej kontrole pred podaním do stehna: „Odpustite si moju poznámku, no vyzeráte napäto..."
„Prehrali sme bitku o Tartos," priznal.
Ostrovan dokončil podávanie lieku a pokrútil tvár: „To nie je veľmi dobré."
„Povedzte mi niečo, čo neviem."
„Snáď u nich čoskoro vypukne epidémia. Dovtedy vám môžem ukázať môj vedľajší projekt," nečakal na reakciu, rovno poň zašiel a plný pýchy mu odprezentoval hlaveň nasadenú na upravenej kušnej rukoväti: „funguje rovnako ako kanóny, rozdiel je v tejto zámke s kresadlom," zatiahol za háčikovitú štruktúru a potom stisol spúšť s výrazným klikom: „nemusíte sa trápiť so zápalnou šnúrou."
Vodca rebelov si zbraň vzal do rúk a poriadne si ju prehmatal: „Nevedel som, že sa vyznáte aj v technike..."
„Myseľ génia," pochválil sa sám: „po preskúmaní kanónov a experimentov so strelivom do kuší bolo otázkou času, kým vyhotovím funkčný prototyp. Podľa zapišťania po výstrele som dospel k názvu pištoľ."
„Máte tu niečo, na čom sa dá vyskúšať?"
Rozjašil sa: „Ó, samozrejme! Nabijem vám ju a pripravím terč," Torek vysvetľovaniu vkladania prachu a guľky pozorne načúval a po uložení sklenenej fľaše na cimburie terasy zamieril. Pevný úchyt ukľudnil spätný raz sklo trieštivého výstrelu. Nezvyknuté, citlivé uši sa nespokojne zachveli, lenže krvilačné oči prežívali skutočné šťastie. „Čo nato hovoríte?"
„Skvelá práca, majster, avšak mám pár zlepšení."
„Počúvam."
„Chápem, že predlženie hlavne a zväčšenie munície by pomohlo dostrelu, zároveň by sa na ňu prichytil bodec sťa na Dvergských kušiach."
„Súhlasím s vami, ale musím sa priznať, že na tieto vylepšenia už nemám zdroje. Nehovoriac o doladení nedostatkov. Viete, táto zámka sa častokrát zasekáva a pri nadmernom nasypaní by pištoľ vybuchla. A to vynechávam zlú odolnosť proti vlhkosti a chabú presnosť."
Nechrlil na vedca rozkazy, uvedomoval si, že s takouto zbraňou by ho mohol hocikto zavraždiť. Guľka letela oveľa rýchlejšie než šíp a on najmä v tejto forme si nesmel dovoliť, nech sa dostane medzi vojakov: „Vezmem si ju."
Ustúpil s úklonom: „Je vaša."
„Pokračujte v dobrej práci, majster," povedal vďačne.
„Ešte ak môžem," postavil sa pred neho a gigant ho bezslovne vyzval na vyslovenie prosby: „napadol mi dizajn plameňometu, ktorý namiesto plameňov vypúšťa hnis Mortemovej pomsty. Vyfiltroval som čistú tekutinu s menšou hustotou..."
„Potrebujete technikov," skrátil jeho omáčky: „dohliadnem na to, aby vám kráľovná aspoň jedného poslala, no predtým vylepšite ochranné odevy! Incident z minula sa nesmie opakovať!"
„Samozrejme, vodca, už teraz sa tomu venujem."