Hravá ✔

2.

Ráno ma zobudil budík, a ja som hneď pomyslela na to, že idem do novej práce. Usmiala som sa, ani neviem prečo, a vstala z postele. Obliekla som si nohavice a navrch čierne tričko. V kúpeľni som sa ešte trochu namaľovala, a potom som išla do mojej malej kuchynky. Nerobila som si na raňajky nič extra, len som zjedla jogurt ešte stále v chladničke. Skontrolovala som, či mám v taške všetko, a keď som si bola istá, že áno, tak som vyšla von a zamkla byt. Kľúče som si hodila do kabelky a vybrala si z nej mobil. Bývala som len na druhom poschodí, tak som nemusela chodiť výťahom, a šikovne som zliezla až dole.

Elen mi písala, že sa stretneme pred kaviarňou, kde som vtedy pracovala. Odpísala som jej, že hneď tam budem, a potom som si dala slúchadká do uší a už nič nevnímala. Chválabohu to nemám ďaleko ani do toho baru, takže nikdy neprídem neskoro.

Vietor mi fúkal do tváre, a aj keď už bola jar, a už by malo byť trochu teplo, napriek tomu je stále zima. Sneh už zmizol, no chlad nie. Dala som si zvyšné pramienky mojich ryšavých vlasov za ucho, a tak som lepšie uvidela na cestu.

Prešlo asi päť minút, a bola som už na mieste, ale Elen som nikde nevidela. Pozrela som sa do tej kaviarne, či náhodou nešla tam. Bola vnútri a práve sa rozprávala s nejakým chlapom. To by som nebola práve ja, keď by som ju nechcela vyrušiť. Otvorila som dvere, ktoré sprevádzal zvuk zvončeka, a tak ma Elen hneď zazrela. Usmiala som sa, a ona sa vykašľala na toho chlapa a podišla ku mne.

Správna kamoška, nie?

,,Čauko." pozdravila ma a už vyšla von z tejto hnusnej kaviarni. Nemala som to tu rada; boli tu zlí ľudia, čo ma furt komandovali, a ja som na to mala vždy nervy. Chválabohu, že tu už nemusím pracovať.

,,Tak aká bola včerajšia noc?" spýtala som sa so záujmom a menším rýpnutím. Ako správna kamarátka, viem, že niečo určite robila, keďže dnes vyzerala tak uponáhľane. Bola ten typ, čo rada striedala chlapov, no ja som ju nesúdila. Aj ja som taká bola, len že teraz na chlapov nemám čas.

,,Oh, ty vždy vieš, kedy sa opýtať." zafučala a prevrátila očami. ,,Stalo sa mi, že som pozvala dvoch chlapov naraz. Ani som o tom nevedela, chápeš? A tak sa jeden, no ten sexi-svalovec, čo si hovorila, tak sa naštval, a odišiel. Myslím, že ho už nikdy neuvidím." Zasmiala som sa nad tým, ako si nevie nič usporiadať. Vždy sme jej chlapov nejak prezývali podľa toho, akí sú, a potom sme ich tak volali. Boli sme také kamarátky, čo si vravia o chlapoch a ich schopnostiach. Vždy ma bavilo, keď mi ich rozprávala ona, lebo ja som nemala o čom rozprávať. No, iba o mojej minulosti. Bola som riadne číslo. No možno ešte som, len ešte som sa neprebudila z.. tohto.

,,No tak poď, kráska." poznamenala som, keď sme už boli u vchodu baru. Viem presne, čo mám robiť, tak sa nemusím báť, že niečo pokázim. Budem brať aj nadčasy, len aby som mala čo najviac peňazí, lebo ich potrebujem. To znamená aj umývanie záchodov, zatváranie a tak. Nevadilo mi to, veď aj tak by som nemala čo robiť.

Keď sme vošli do miestnosti, ktorá bola určená určená pre prezliekanie, Elen sa vyzliekla a obliekla si na sebe uniformu, ktorú nosil každý v tomto bare. Bolo to niečo ako rovnošata alebo oblečenie ako majú slúžky. Vyzerali ako šaty, no vpredu mali gombíky. Vyzerala v nich pekne a štýlovo. Na nič som nečakala a obliekla si ju tiež.

Sukňa bola veľmi krátka a výstrih veľmi veľký, lebo tu neboli už žiadne gombíky. A ja som sa bála, že keď praskne jeden, tak potom sa mi rozopnú všetky. Pozrela som sa na seba, a usmiala som sa. Vyzerala som tak.. nebezpečne a mohla som povedať, že sexi. Cítila som sa tak, a tak som sa už necítila odvtedy, čo som prestala byť tá Amy.

Neviem ani prečo som prestala, no možno to bolo aj pre tú nehodu, o ktorej nikto nevie. Jazvu mi teraz bolo vidno o niečo viac, a tak som sa na ňu zadívala. Bola pod kľúčnou kosťou, a tak ju veľmi vidno nikdy nebolo, no teraz áno. Bola malá, no pripomínala mi tie škaredé veci.

Elen sa na mňa pozrela, a keď videla, kde sa pozerám, tak ma zozadu objala. Slová neboli potrebné. Usmiala som sa na ňu, že som v pohode, a odložila si všetky veci, čo som mala, a zamkla ich do skrinky. Ešte som si upravila vlasy a vydala sa von zo šatní.

Hneď vonku tam stál majiteľ, a keď ma uvidel, žmurkol na mňa a ja som vedela, že som sa mu páčila. Nebola som nejak veľmi sebavedomá, no keď to vieš, tak to jednoducho vieš. Podišla som za pult, kde bola nejaká mladá barmanka, a keď ma uvidela ona, celú si ma obzrela s takým opovrhujúcim pohľadom.

Už teraz som ju nemala rada.

,,Konečne. Som tak strašne rada, že niekto príjme túto mizernú prácu a ja si môžem ísť tancovať." povedala, akoby spievala a škriekala zároveň.

Hodila mi handru, s ktorou utierala pult, a začala si vyzliekať takú zásteru. ,,Vieš, len som čakala na to, ako niekto príde, lebo tu nemal kto byť, a ja som chcela ísť tancovať, tak som musela počkať, kým niekto príde. Ani nedali nejaký plagát, že niekoho hľadajú, chápeš? Neuveriteľné. Ale ty si ma zachránila." zasmiala sa, a ja som mala vtedy chuť si vypláchnuť uši.

Len som sa falošne usmiala a pozerala, ako už mizla za dverami, ktoré viedlo do striptérskej časti. Takže toto bol tvoj sen, maličká? Vyzerala asi na pätnásť, ale možno len vyzerala.

Pokrútila som hlavou a už sa pustila do svojej práce. Dneska končím poobede a potom mám celý večer voľný, no zajtra to bude naopak. Bolo to pre mňa takto aj dobré a nesťažovala som si. Ani by som nemala žiadne právo.

Doutierala som pult a pozrela sa na ľudí, či môžem niekoho obslúžiť. Cez deň tu nebýva plno, no nejakí ľudia tu predsa len sú. Nejakí starí muži práve prišli, tak som zobrala malý zošitok aj s perom a vybrala sa ku nim. Hor sa, ku slizkým mužom.