Hravá ✔

3.

Utierkou som utierala pult, a pritom čakal na Elen. Vždy, keď to bolo možné, sme spolu chodili do práce aj z práce. Práve končím už tretí deň, čo tu pracujem, a celkom sa mi tu páči. Dneska som vstávala skoro, lebo som mala šichtu ráno, a teraz môžem odísť a konečne si odpočinúť. Nikdy by som si nemyslela, že práca v takomto bare môže byť tak sakramentsky náročná.

Poobzerala som sa naokolo, ale nikto tu už nesedel. Dneska sa každý išiel pozerať na nejaké vystúpenie, kde budú všetky striptérky, tak preto tu nikto nie je. Odložila som utierku a umyla si ruky. Keď som započula, že niekto otvoril dvere z vchodu do striptérskej časti, tak som zdvihla hlavu, a uvidela som šéfa. Bol spotený a trochu zadýchaný, a mne hneď doplo prečo. Nebol to nejak starý, škaredý muž, práveže naopak; mal okolo tridsiatky a vyzeral dobre.

Prišiel ku mne a ja som čakala, čo povie. Sadol si na stoličku a zapozeral sa na mňa.

,,Prosím, nemôžeš tu ostať, kým sa nezatvorí? Nemám nikoho, kto by tu prišiel namiesto teba a som zúfalý. Samozrejme, že ti zaplatím za nadčasy." poprosil ma so zúfalým pohľadom. Bol asi unavený a ja som mu nechcela robiť problémy. Niežeby som sa ho bála, ale peniaze nazvyš by mi trebalo.

,,Dobre, ostanem." súhlasila som aj napriek tomu, že som bola nesmierne unavená. Hneď sa jeho výraz zmenil na nepoznanie, a keď som to videla, tak som sa usmiala.

,,Ďakujem." poďakoval a zase zmizol za tými dvermi. Ja som si vzdychla a napila sa vody, lebo by som asi odpadla.

,,No čo, ideš?" spýtal sa ma niekto a ja som podľa hlasu spoznala Elen.

,,Nemôžem, musím tu ostať. Prepáč." ospravedlnila som sa jej a usmiala sa. Ona sa zamyslela a sadla si na stoličku.

,,Ostanem tu s tebou." ľahostajne povedala. Naliala som jej vodku do poháriku a podala jej ho.

,,Nie, to naozaj nemusíš." prehováral som ju, no vedela som, že to bolo márne.

,,Vážne, čo budem robiť doma? Zase budem len pozerať nejaké filmy a jesť hocičo, čo mi príde pod ruky." Zasmiali sme sa, lebo to sme presne robili každý večer. ,,A dneska tu sú tí chlapi, takže možno prídu aj sem."

,,Ty si nimi asi posadnutá." poznamenala som so smiechom. Ona sa zamračila, ale bola ticho.

,,Veď ty uvidíš, oni sú úplne sexy. Stále ich pozorujem a niekedy si pripadám ako ty, keď si stolkovala toho tvojho tajného ctiteľa." 

Spomenula som si na tie časy, keď mi písal nejaký chlapec lístočky, podpísané tajným ctiteľom, no ja som vedela, že to bol môj spolužiak, ktorý sa mi tak páčil. A potom som ho stále sledovala.

,,Prestaň." Pokrútila som nad tým hlavou. Ona sa zasmiala a už bola naozaj ticho.

,,Nikto tu nepríde, teraz každý pozerá na tie štetky.. Poďme si zaspievať." napadlo Elen, a mala tým na mysli pódio, kde sa spievalo karaoke.

,,Čo keď nás uvidí šéf?" spýtala som sa a naozaj uvažovala nad jej ponukou. Chcela som to vyskúšať, lebo vždy som rada spievala, ale nikdy som nespievala na pódiu.

,,Neboj, niekedy som to robila stále a jemu to je jedno. A navyše, teba má až veľmi rád." Šibalsky sa na mňa pozrela a ja som sa zasmiala. Vedela som, že ma stále očumuje, ale nejak mi to nevadilo.

,,Ale až neskôr." povedala som a pritom utierala poháriky. Stále sa tu nejaké našli, takže som aspoň malá čo robiť. Keď sme obe zaregistrovali, že niekto vošiel, tak sme sa tam obe pozreli.

Dnu vošli  štyria mladí chlapi, a ani jeden sa na nás nepozrel, len si sadli do jedného z boxov a rozprávali sa. Elen sa začala hrať na mobile, tak som všetko nechala tak a hľadala zošit s perom, aby som sa ich išla spýtať, čo si dajú.

Zavibroval mi mobil, tak som sa pozrela na správu, čo mi poslala Elen.

To sú oni, bože..asi odpadnem.

Pozrela som sa na Elen a ona sa stále usmievala a hýbala sa na tej stoličke, ako keby mala červy v zadku. Ja som len pokrútila hlavou a vybrala sa ku nim. Bola pravda, že boli naozaj pekní, všetci do jedného, a keď som prišla až k nim, tak sa mi to potvrdilo ešte viac. Pozrel sa na mňa len jeden, a všetci ostatní sa ďalej rozprávali. Pozeral sa na mňa, ako na nejaký hamburger a ja som chcela čo najrýchlejšie odísť.

Ani som sa nestihla nič spýtať, lebo má pritiahol ku sebe, a tým pádom som mu sedela na kolenách. Držal ma veľmi silno, tak som sa nemohla ani pohnúť a musela som čakať, kým ma pustí. Pobozkal ma na krk a vydýchol mi rovno do ucha. Len som silno zaťala zuby k sebe, lebo som vedela, že mi to aspoň trochu pomôže na ukľudnenie mojich nervov. Ďalší traja, ktorí si nás predtým nevšímali, sa otočili a pozorovali nás. Snažila som sa  normálne dýchať a držať svoje nervy na uzde. Nemala som dobré skúsenosti s mojimi nervami. Urobila som až veľmi veľa problémov, keď som bola mladšia. No potom som prestala a teraz som sa snažila o to, aby som zostala v pokoji. 

Len pokoj.

,,Čo takto si dať teba?" pošepkal mi do ucha, aby to oni nepočuli. Zavrela som oči a snažila sa to vydržať. Jeho ruka vyšla hore a rozopla mi jeden gombík na tých šatách. Ďalšou rukou mi hladkal stehno, a ja som už nemohla vydržať ten tlak, tak som ho drgla lakťom do boku, a tak ma konečne pustil. Vyšvihla som sa na nohy a pozrela naňho.

,,Ty malá.." povedal a postavil sa. Ja som sa rozbehla do skladu, ale potom som zistila, že to nebol veľmi dobrý nápad. A moje obavy sa vyplnili, keď sa v sklade objavil aj on. Usmial sa a ďalej sa nebezpečne približoval. 

,,Vieš, čo teraz s tebou urobím, ty hlúpa kráska?" Snažila som sa nájsť niečo, čím by som sa ubránila, no nevedela som, čo by som asi tak robila. ,,Ošukám ťa tak.." v jeho vysvetľovaní ho vyrušili dvere, ktoré sa pomaly otvárali, až sa nakoniec úplne otvorili a dnu vošiel jeden z jeho kamošov.

 Bol to presne ten, ktorý bol taký odmeraný a odmietavý. Každá z tohto baru o ňom rozprávala a nejak začal fascinovať aj mňa, keď jediným pohľadom donútil toho idiota odísť.

Keď za sebou zavrel dvere, nevedela som, či mu mám poďakovať, lebo som nevedela, čo bolo jeho zámerom. Alebo či som mala odísť, alebo nie. Nič nepovedal, len vošiel ďalej so miestnosti a otvoril si jedno z vín, ktoré tu boli. Bol to veľký sklad, kde bol všetok alkohol a strašne veľa miesta. Ja som ho sledovala a čakala.. ani neviem na čo.

Pozrel na mňa a pritom pil víno rovno z fľaše. Jeho pohľad bol taký intenzívny, že som sa tak sakrametsky cítila ako nejaká stredoškoláčka, keď ju pekný chlapec pozve na ples. Nikdy som nebola nejak extra hanblivá, no pri ňom som sa cítila malá. Len som si žužlala tie šaty a pozerala raz na ten alkohol a raz naňho. Cítila som sa totálne hlúpo, že som tu len tak stála a pozorovala ho, ako keby som nemala čo robiť. Neviem, čo mal v pláne mi povedať alebo urobiť, ale nedozvedela som sa to. 

Ďalej som nič ani urobiť nechcela, aby som sa necítila tak strašne trápne, len som jednoducho odišla. A ešte pred odchodom som videla jeho nádherný pohľad, ktorým mi zmočil nohavičky.