,,Prečo plačeš?" opýtal sa ma s malinkým úsmevom, keď sme sa od seba oddelili.,,Neviem." zasmiala som sa a utrela si slzy. Keď som si nedávno chcela pogratulovať, že som vydržala neplakať, tak teraz som sklamala samú seba. Ale keď sme tam tak stáli a práve ja som mohla byť v jeho objatí, musela som plakať. Neviem, čo je na tom človeku také.., že som mala pocit, že už teraz bez neho nemôžem žiť. Nepoznáme sa dlho, a budem sa opakovať, ale aj tak niečo priniesol do môjho spráchnivetého srdca.
A to už za taký krátky čas.
,,Neplač." povedal, keď sme si v jeho vedení sadli na malý gauč, čo som mala v byte. ,,Bože, neviem čo mám v takej situácií hovoriť. Čo mám povedať, Amy?" To bolo úplne prvýkrát, čo povedal moje meno za ten čas, čo sa poznáme. A bolo to také dravé, ale zároveň sladké, až som sa nevedela rozhodnúť. Neviem ani prečo som plakala. Áno, bolo to kvôli matke a veľmi mi chýba, ale ten pocit, keď je tu pri mne niekto.. A ten niekto je práve on.. je taký úžasný, že si myslím, že si to nezaslúžim.
,,Nič." pošepkala som plná úžasu. Boli to presne jeho pery, ktoré ma fascinovali. Nevedela som, či sa aj on pozerá na moje, ale ja som bola nimi natoľko zaujatá, že som zabudla, že ma môže vidieť a potom sa budem cítiť trápne. To by som nebola ja, keby som sa tak necítila.
,,Tak už to urob." prehovoril chrapľavým hlasom, až sa mi z toho úžasného zvuku zdvihli všetky chlpy. A nebol to len ten zvuk, ale aj tón, akým to povedal. Bolo to niečo také zúfalé, ale nie až tak ako by v tej chvíli znel môj hlas.
Vedela som, čo mal na mysli, ale aj tak som nič urobila. Možno som to nechcela robiť ako trocha úcty k matke, ale dôvod bol asi ten, že som bola stále v úžase. Momentálne som sa cítila, akoby mi niekto podstrčil nejaké drogy.
Aj som sa tak cítila pri pohľade naňho.
Asi už mal toho ticha dosť, alebo možno nie len ticha, a keď sa zohol trochu ku mne, vedela som, čo nasledovalo. Jeho pery sa pomaly a tak nežne dotkli mojich, že som z toho mala nervy a chcela to urobiť silnejšie, najliehavejšie.
,,Mám chuť ťa oprieť o posteľ a strčiť ti jazyk hlboko do krku, a nielen tam. A keby si sa chcel brániť, tak by som ťa o ňu pripútala a znásilnila ťa." totálne bez rozumu som to vysypala s ešte stálym úžasom. Vôbec som asi vtedy nemyslela na to, kto on je, alebo že aké to bolo trápne. Ja som vtedy myslela len na jeho jazyk, ktorého som sa chcela dotknúť a sať ho. A nielen jeho.
Ale na nijaké strápnenie neprišlo. Jednoducho sa zasmial. A chápala som ho, aj mne je zo seba smiešno. Nielen pre to, čo hovorím, ale aj pre to, ako vyzerám. Ale nesmial sa tým smiechom, pri ktorom by ste sa cítili trápne, lebo ste sa totálne ponížili, ale tým smiechom, ktorý vás upokojí.
Aj mňa v tejto chvíli veľmi upokojil. A nehovoriac o tom, že už ten zvuk, ktorý pri smiechu, a nie len pri ňom, vydáva, je úžasný. Vtedy si vravím, ako on môže mať tak dokonalé všetko, a ja nemám nič.
,,Myslím, že ti poriadne preskočilo." stále s tým smiechom povedal a konečne sa mi pozrel hlboko do očí. A keď som v jeho očiach uvidela malé iskry, znamenalo to pre mňa niečo viac.
Prikývla som na jeho "kompliment" a usmiala sa. Nebol to úsmev z mojej rady dokonalých úsmevov, ale aj tak bol úprimny. Bola som rada, že tu so mnou je. A asi miliónkrát budem opakovať, že práve on.
Pán Záhadný.
Rein.
Chodiaca vôňa sexu.
,,Zajtra musím skoro vstať a nejak nenápadne vyjsť z tade, síce neviem ako to urobím, ale.. Dnešok bol náročný pre nás oboch." Jeho ruka pomaly vyšla až za môj krk, kde ma slabo pohladil. Bolo to také zvláštne, ale milé, gesto, ktoré sa mi naňho nehodilo, ale nijak som sa tým netrápila.
,,Pochybujem, že na tomto gauči prežiješ, takže.." začala som.
,,Takže dúfam, že môžeme spať spolu v tvojej posteli." dokončil za mňa, síce som to povedať v pláne nemala. Strhane som sa zasmiala a jednoducho prikývla. Vtedy ma chytil za ruku a slabo potiahol. Až potom som si uvedomila, že ma ťahá do spálne.
,,Ja.."
,,Nič nehovor, len si tu ľahni a pokús sa zaspať. Zajtrajšok bude lepší, sľubujem." A tak som si ku nemu ľahla, stále ešte oblečená a hrozne unavená.
![](https://img.wattpad.com/cover/156405345-288-k891814.jpg)
BINABASA MO ANG
Hravá ✔
ActionObidvaja majú spoločného nepriateľa, a tak sa ich cesty spoja celkom nečakane. Začalo sa to všetko tak nevinne v bare, kde pracovala. A zatiaľ, čo chystajú pomstu pre šéfa mafie, začnú po sebe túžiť. V tých najťažších situáciách sa navzájom podržia...