Hravá ✔

26.

Mala som dosť času na premýšľanie a ľutovanie sa, čo potreboval aspoň raz za čas asi každý, a uvedomila som si, že vlastne mu to nemôžem a ani nechcem vyčítať. Presne ako som vravela, neviem, aké boli podmienky.

Síce som išla dosť hlboko do lesa a určite som ani nevnímala cestu, ale aj tak som si ju pamätala. Vstala som zo starého kmeňa a vybrala sa na malý chodník.

Čistý vzduch mi urobil dobre na duši, aj keď až tak mi nepomohol. Príroda naokolo bola nádherná a ja som si spomínala na časy, kedy som bola naposledy v prírode. Ani som nemala času po tom, čo sa stali tie veci.

Vzdychla som a zadívala sa na Oliverovo auto a dom, do ktorého som mala ísť. Vtedy som si ani nevšimla, aký bol pekný.

Bodaj by nie, keď patrí Oliverovi.

Nemusela som ani klopať, lebo hneď sa otvorili dvere a vyšiel z nich Oliver. Keď ma uvidel, jemne sa usmial, ale viem, že to bol veľmi úprimny smiech a že preňho veľa znamenalo to, že som sa vrátila. Úsmev som mu opätovala a prišla bližšie.

,,Vážne som si myslel, že neprídeš. Ale teraz viem, že by si to neurobila, keď si ma videla takého.. Vážne ťa ešte nepoznám." prehovoril po chvíli pozerania sa na seba.

,,Sľúbila som."

Prikývol a potiahol ma ku nemu, aby som vošla dovnútra. Nechala som sa a bez slova si dala dole bundu, do ktorej som sa už stisla prezliecť, a zavesila som ju na vešiak.

,,Uvaril som ti polievku," zasmial sa, ,,A ver, že som to nikdy nerobil, takže.."

Slabo som sa zasmiala a sadla si do kuchyne na stoličku.

,,Pre mňa?" spýtala som sa s nadvihnutým obočím.

,,Iba pre teba." Lenivo sa usmial, ale potom nasadil vážnu tvár.

,,Nie, nechcem to rozoberať, dobre?" povedala som, lebo som vedela, že chce niečo povedať, čo sa týka tej veci.

Chcela som sa tváriť, že sa nič nestalo. Pri väčšmi by to bolo teraz medzi nami blbé a to som nechcela.

No neviem, či vôbec chcem pokračovať v tej pomste, ale kufrík sme už našli, keď to bol vôbec on.

Prikývol a nechystal sa nič povedať, lebo vedel, že to nechcem.

Občas som mala pocit, že sa nejak telepaticky dorozumievame.

,,Takže, musíš ju ochutnať a pochváliť ma. Dal som si s tým veľa námahy a skoro mi celá vykypela."

Posunul ku mne misku s paradajkovou polievkou, ktorú som mala najradšej. Vďačne som sa usmiala a prisunula som si ju k sebe.

Neviem, prečo to pre mňa urobil, ale možno mal výčitky svedomia. Ale aj tak to bolo milé.

Nečinne na mňa pozeral a čakal, kým ju ochutnám, až mi bolo do smiechu. Nakoniec som splnila jeho prianie.

,,No.. Musím ťa pochváliť."

Zo srandy som ho potľapkala po pleci a zasmiala sa. On nezaostával a tiež sa zasmial.

Keď som ju dávala dole z jeho pleca, dotkli sme sa rukami. Chytil mi ju a nechcel pustiť.

Pozerali sme si do očí a ja som sa odvtedy nikam inam pozerať nechcela. A chcela som ochutnať jeho pery, ale nie tak ako minule, ale viac. Bola to ako explózia, ani jeden z nás to nechcel skončiť.

Nahol sa ku mne a ja som čakala na ten moment. Na ten dotyk. Už by sa ma skoro dotkol, keby mu zrazu nezačal zvoniť mobil.

Skurvený drôt.

,,Je to Daniel." prehovoril.

Klišé sú cool