Hravá ✔

8.

Na druhý deň, čo som prišla do baru a chcela sa ísť ospravedlniť šéfovi a poprosiť ho, aby sa nado mnou zľutoval, som zistila, že som to vôbec nemusela robiť. Hneď ako som mohla vôbec začať s vysvetľovaním, tak ma stopol a povedal, že všetko je v pohode. Nečakala som to, absolútne nie, ale bola som za to nesmierne rada. A možno to bolo kvôli Oliverovi, ktorý povedal, že mu povie, aby ma nevyhodil.

Každopádne, som vďačná všetkým. 

,,Takže čo, páči sa ti ten chlapík? A vlastne, čo sa stalo, keď za tebou prišiel tam do skladu? Povedz mi všetko." celá naradostená Elen to na mňa všetko vysypala, až som nestihla reagovať. Ja by som sa jej mala spýtať, kde vtedy tak rýchlo zmizla, ale nechala som to tak.

,,Ani sme sa nerozprávali." zaklamal som znudene, ,,Ale moje nohavičky boli také mokré, že som sa bála, že sa urobím len z pohľadu naňho." rozplývala som sa, aj keď som veľmi taký typ nebola, ale teraz som vravela len pravdu. Ešte že sme boli v bare samé, lebo keby nás niekto počul, tak neviem, ako by som sa potom pred ním cítila. Zasmiala sa, až zaklonila hlavu, a pritom len prikyvovala.

,,Áno, on je proste.. wau a ešte raz wau. Mala som chuť mu roztrhať oblečenie na malé kusy a donútila by som ho mi urobiť striptíz. Chcela by som jeho hlavu medzi mojimi kozami a..." rozplývala som sa ďalej, a až potom mi došlo, že som sa nechala uniesť.

,,To by sa dalo zariadiť." ozval sa hlas za mnou a ja som vtedy mala chuť si vypichnúť oči, aby som nevidela jeho výraz, a hlavne som chcela vymazať ten trápny pocit, lebo tam stál presne ten, o ktorom som teraz rozprávala. 

Uškŕňal sa a ja som vedela, že má radosť z toho, že sa mi páči, a aj z toho zistenia, že nie som lesba. Elen ho už vyzliekala očami a bola niekde mimo, no nemohla som jej to vyčítať, lebo ja som stále na tom takto.

Cítila som ponížene a trápne a ani som nevedela, čo robím, len som si treskla o hlavu to, čo som mala po ruke. A to bol presnejšie pohár, z ktorého ma tak začala bolieť hlava, že som sa nemohla ani pohnúť. 

,,Preboha." zvolala Elen, a mne vtedy ten zvuk tak pílil uši a znel v hlave ešte asi minútu po tom, čo to povedala.

Dopekla, prečo som taká hlúpa?

Oliver sa zasmial, lebo vedel, že sa cítim kvôli nemu trápne, a vybral sa ku mne. Elen sa už stratila niekde, ani neviem kde.

Zas.

Zdvihol ruku ku mojej hlave, aby zistil, ako na tom som, a ja som medzitým mohla fetovať jeho vôňu. Keď dal ruku preč, mal na nej trocha krvi, ktorú som aj cítila tiecť dolu mojim lícom. Akoby toho nebolo dosť, začal sa znova smiať.

,,Sklapni." sykla som, lebo mi to nerobilo dobre na hlavu. Namočila som utierku do vody a potom si ju priložila na bok hlavy. On mi ju zobral z rúk a priložil mi ju tam on, pritom sa mi díval do očí.

,,Aha, tak to už asi nebude treba." skonštatovala Elen, ktorá vtedy išla len po utierku. Pozerala sa na mňa a podľa jej pohľadu som hneď vedela, že jej to budem musieť vysvetliť. Nevedela som ani čo presne, ale len som prikývla. 

,,Načo si tu prišiel? Už je zavreté." spýtala som sa ho, keď som od neho trochu ustúpila. 

,,Lebo som vedel, že tu budeš. A dlhuješ mi láskavosť za to, že som taký wau.. a proste wau a povedal som majiteľovi, že nech ťa nevyhodí." povedal a už som tomu chápala. Trápne som sa zasmiala a otočila sa ku pultu, jemu bokom. ,,Len si nerozbi ďalší pohár o hlavu, dobre?" 

,,Akú láskavosť máš na mysli?" povzdychla som si. Nič nepovedal, ale ucítila som, ako ma chytil okolo pásu, a vtedy som chcela, aby sa stali presne tie veci, ktoré som hovorila. Teda okrem toho o mojim nohavičkách.

Ani som mu nedovolila odpovedať, lebo som sa od neho rýchlo odtrhla, akoby mi išlo o život. Naozaj som sa bála, že sa stane tá vec. A ešte k tomu mi bilo srdce tak rýchlo, akoby som behala maratón.

Ustúpila som od neho najďalej tak, aby sa to zdalo byť normálnym a rozmýšľala, ako začať tému. Presne tú tému. A nie tú o nohavičkách. Chcela som od neho zistiť nejaké informácie ohľadom mojej matky, ale nevedela som ako.

,,Pomôž mi nájsť matku a potom ti budem dlžná." povedala som si akoby pre seba. Nevedela som, ako by som ho k tomu donútila, takže to bol ďalší problém.

,,Takže o to ide?" opýtal sa neutrálne a náznak toho predchádzajúceho tónu bol preč. Vzdychla som a najradšej by som išla do postele, lebo som bola strašne uťahaná, presne ako včera. Možno potom niečo vymyslím a nemusím k tomu použiť jeho.

,,Dobre, kašli na to." ukončila som to a išla do šatne sa vyzliecť. Ale nemohla som to urobiť, lebo išiel za mnou. A hneď ako vošiel, som prestala s odopínaním gombíkov a pozorovala ho.

,,Ty sa vnímaš? Najprv odo mňa niečo žiadaš a potom zmizneš? Myslíš, že ti pomôžem alebo niečo poviem?" nadvihol obočie, ale žiadny posmešok tam nebol. Pokrútila som hlavou na znak, že si to nemyslím. Len som čakala, kedy odíde, aby som sa mohla vyzliecť. 

,,Aj keby si mi neviem čo ponúkla, tak by som ti nepomohol. Ja s tým už nechcem mať nič spoločné. Skončil som." vysvetlil mi. Len som prikývla, lebo na ďalšie slová som nemala sily. Zatočilo sa mi v hlave a skoro by som spadla, keby ma nechytil.

,,To je jedno." povzdychol si, ale nie z únavy ako ja. ,,Teraz ťa odveziem domov, lebo vidím, že na tom nie si veľmi dobre."