Hravá ✔

36.

Nemusela som ani rozmýšľať, čo budem robiť a ako sa dostanem do Oliverovho domu, lebo po mňa prišiel Daniel na aute a pomohol mi.

,,Ďakujem, že si prišiel." poďakovala som mu, keď som nasadla do auta.

,,Dlžím ti to."

Odvrátila som od neho zrak a znovu sa zapozerala von s myšlienkami na Olivera.

Nemôžem ho tam nechať.

Potrebujem ho vidieť.

Musím niečo vymyslieť.

,,Keď chceš čokoľvek urobiť, počítaj so mnou. Dlžím to tebe aj Oliverovi.. Dostaneme ho odtiaľ." prehovoril po chvíli a na chvíľu sa na mňa aj pozrel.

,,Prečo si sa nakoniec ozval? Vôbec si to nemusel robiť." spýtala som sa otázku, ktorej odpoveď som veľmi neriešila, ale aby som prerušila to ticho, tak som sa to spýtala.

,,Lebo ten hajzel musí byť mŕtvy. Urobil tých škôd už dosť.. Tak som dúfal, že ho teraz dostaneme, ale on má vždy všetko dobre naplánované. A to, že zobral so sebou Olivera, som nečakal. Vedel som, že niečo také urobí, ale načo mu bude on?"

Možno naozaj nebol taký zlý. To, že chcel pomôcť Oliverovi, bolo od neho milé. A keby po mňa neprišiel, neviem, čo by som robila. Možno je on práve ten, čo mi pomôže.

,,Čo urobil tebe?"

,,Prečo si myslíš, že mi niečo urobil?" nechápal.

,,Lebo by si asi takto nerozprával, keby ti nijak konkrétne neublížil." vysvetlila som a čakala na to, že mi to povie. Alebo aspoň, že sa dostaví nejaká reakcia, od ktorej by som vedela vyvinúť, že mu naozaj niečo urobil.

,,Nikoho mi nezabil. Len.. Mal som priateľku a on ju musel dať uniesť niekde úplne ďaleko. Ani neviem, z akého dôvodu to urobil, ale viem, že sa tam určite nemá dobre.. Asi som s ňou trávil až veľa času a on potrebuje úplnú sústredenosť." odvrkol si.

Takže predsa aj tebe niečo urobil.

,,Mohol sa ti len vyhrážať.." povedala som potichu, načo prikývol, takže to asi počul.

,,On je jednoducho taký. Všetko musí mať svoj poriadok a musí byť všetko perfektné. Asi aj preto ho nikto nemal rád. Ale aj tak sa stal šéfom." Pokrútil hlavou a pozrel sa na mobil, aby zistil, kto mu písal.

Potom ho odložil na miesto a veľmi sa tým nezapodieval.

,,Tak to asi nie je jediný."

Spomenula som si na, ako s Oliverom muselo byť všetko perfektné.

Presne ako on.

,,To máš pravdu. Síce najprv mal byť šéf Oliver, ale neviem prečo to odmietol." To ma prekvapilo, lebo mi to nikdy Oliver nepovedal.

,,Vážne? "

,,On dostal rozum už dávno, takže sa nečudujem, narozdiel od Fitcha. Ale bolo to aj kvôli niečomu inému."

Vedel, že som čakala na to, kedy mi to povie. Aspoň som dúfala, že to povie. Chcela som vedieť aj najmenšiu drobnosť o Oliverovom živote. Nielen o jeho živote, ale on je ten hlavný, o ktorom som si zaumienila, že o ňom zistím všetko.

Aj veľkosť topánok.

,,Vieš, že mu zabil rodinu, nie?" Prikývla som, ,,Ide o to, ale je v tom aj minulosť. Kedysi sa kamarátili, ale Oliver mu niečo urobil. Neviem, čo to bolo, ale nemuselo to byť nič veľké, aby to Fitcha nahnevalo. A jeho to nahnevalo asi veľmi, keďže mu zabil rodinu. Celú rodinu. Mamu, otca, sestru, ale aj jeho priateľku Lindsay.. Ale aj napriek tomu sa Oliver pridal k nemu do gangu. Asi v tom niečo je, to neviem. Ale nakoniec sa z nich stali ako kamaráti.. Ale keď vybrali Olivera za šéfa, odmietol a odišiel. A on ho nechal ísť, aj napriek tomu, že ho sledovali, nechal ho ísť. A to je už niečo."

,,Asi v tom niečo bude." poznamenala som a ukončila tak debatu o Oliverovi.

Vážne som už nechcela počúvať o veciach, ktoré sa ho týkajú, lebo by mi z toho praskla hlava.