Hravá ✔

33.

Keď som ráno vstala, myslela som si, že tu nebude, neviem prečo, ale myslela som si to. Ale nemusela som ani otvoriť oči a už som cítila jeho teplo a vôňu, ktorá ma obklopovala.

Otočila som sa ku nemu a keď som sa tak pozerala ako spí, musela som sa usmievať. Bol totižto nádherný. A možno ma aj trochu prekvapilo, že ostal tu. Možno som čakala, že odíde.

,,Začnem sa červenať." zrazu povedal a mne vtedy bolo jasné, že už dlhšiu dobu nespí a len sa tak tváril.

Slabo som sa zasmiala a ľahla si na chrbát. Jeho ruka putovala až ku mne a nakoniec mi ju položil na brucho. Hneď mi naskočili zimomriavky, načo sa len usmial a začal ma hladkať.

,,Tá posexová vôňa.. Páči sa mi." Asi nie sme s Elen jediné, ktoré vymýšľajú také slová.

Elen.

,,Čo je? Povedal som niečo?" spýtal sa a odtiahol sa tak, aby ma mohol poriadne vidieť. Asi to bola tá náhla zmena z úsmevu na zamrznutý pohľad.

,,Nie," pokrútila som hlavou, ,,Len musím stále myslieť na to všetko."

Prikývol chápajúc a aj on si ľahol naspäť.

,,My ju nájdeme." začal so zámienkou ma upokojiť, ,,A nájdeme aj Fitcha, ktorému ty rozbiješ hubu tak, ako si to zaslúži."

,,Ja mu nerozbijem hubu.. Ja ho zabijem." povedala som, načo som sa dočkala jeho prekvapeného výrazu.

Áno, aj mňa samú prekvapilo, čo som povedala. Možno toto celé ma mení a nakoniec zo mňa bude chladnokrvná beštia. A možno nakoniec ublížim Oliverovi.

Chystal sa niečo povedať, ale niekto zaklopal na dvere.

Asi sme dosť dlho spali.

,,Amy, si hore?" ozval sa Daniel spoza dverí.

Oliver sa začal obliekať a ja som nedala na seba čakať. Veľmi sme sa neponáhľali, ale navzájom sme si rýchlo pomohli nájsť oblečenie.

,,Áno, čo je?" spýtala som sa a zároveň odpovedala na jeho otázku.

,,Asi by sme už mali ísť dole. A nevidela si Olivera?"

To už Oliver oblečený otvoril dvere a celkom v pohode pritom vyzeral. Ja som bola oblečená tiež, takže som sa nsmuselá báť, že ma uvidí.

Daniel bol, samozrejme, prekvapený, že nás videl spolu, ale hneď to vedel zakryť a odišiel.

,,To ti nevadí?" spýtala som sa ho, keď sme vychádzali z izby.

,,Čo? Že to vie? Ani nie. Je to naša vec." odpovedal s ďalším úsmevom.

Keď sme vošli do posilňovne, každý na nás uprel dosť dlhý pohľad, ale potom ho hneď odvrátili.

,,Tak ideme, zoraďte sa tak ako minule." povedal všetkým a oni len urobili to, čo povedal.

A začal sa nás trénink.

****

,,Najprv to urobíme tak, že tam pôjde len Amy aj s kufríkom, lebo vlastne on čaká len ju. A potom sa vynoríme my a začne sa plán A. Keby sa náhodou niečo zvrtlo, tak preskočíme na plán B. Rozumie každý?" vysvetľoval Oliver a všetci sa neopovážili ani nedávať pozor. Všetci súhlasne prikývli a začali sa baviť o zbraniach.

,,Ty s ním niečo máš?" naklonila sa ku mne Faith a podozrievavo sa ma pýtala. Ja som nevedela, čo jej mám povedať, a už vôbec nie to, či niečo spolu máme.

Nemali sme. Ako sa podľa všetkého zdalo.

,,Prečo?" vrátila som jej otázku, aby nás nikto nepočul.

,,No lenže vyzeráte byť veľmi blízki."

,,Prešli sme si tým dosť." odvrkla som a pokrútila hlavou nad jej povýšeneckým tónom.

,,Dobre. Ale musíš vedieť, že ja sa ho kvôli tebe nevzdám."

,,To by som mala povedať ja."

,,Oliver bude môj." zašepkala a uprela naňho milý pohľad plný úsmevu.

On jej ho oplatil, ale mohla by som tvrdiť, že to bolo len zo slušnosti. Keď sa pozrel na mňa, radšej odvrátil zrak a ďalej sa tu nepozeral, a preto sa aj Faith uchechtla.

Asi len tak nezabudol na to, čo som povedala.

Prečo som tak sakramentsky žiarlila? To, že sme sa včera spolu vyspali, neznamená, že teraz bude len so mnou a že ja som jediná. Tá jediná môže byť aj Faith. Ale keď ten pocit, ktorý som včera cítila, sa nedal len tak zaprieť.

Niečo som potrebovala.

A myslím, že to bolo presne to, o čom som včera hovorila s Oliverom.

,,Tak nech." pošepkala som tiež a odišla z miestnosti, aj keď ešte nedokončili svoj výklad, no nikto ma nezastavoval.

Stáva sa zo mňa beštia alebo je to len tá chuť po pomste?

pati5567 tu je