Hravá ✔

17.

Človeka, ktorého by som teraz zabila, bola Elen. Aj keby tu bol Hitler a ja by som si mala vybrať, koho zabijem, bola by to ona. Nielen, že ma musel Oliver odviezť domov, ale musel tam aj so mnou ostať, lebo mi bolo naozaj zle a zvracala som na každom kroku do bytu.

Aspoň som nezvracala v jeho aute, lebo to vy som už vážne neprežila.

Aj keď to by mi asi nemalo vadiť, nie?

Oliver, úplny gentleman, so mnou ostal a musel ešte jednu noc pretrpieť na tej nepohodlnej posteli so mnou. Aj keď som ho vyháňala, vravel, že chce ostať a aby som to neriešila.

Ale keď som sa ráno zobudila a pozrela sa na druhú stranu postele, nebol tam. Neviem, či sa mi uľavilo, že ma neuvidí v takomto stave, alebo som bola smutná z toho, že odišiel. 

Nemusel tu byť.

Radšej som sa postavila z postele a hneď potom sa ozvala bolesť hlavy. Rýchlo som išla do kúpelne, aby som vyvracala ostatné a v duchu som si vravela, že už nikdy nebudem piť.

Asi tak ako každý.

,,V poriadku?" ozval sa hlas za mnou a mne sa vtedy vyčaril úsmev na perách. A asi som vtedy vyzerala ako psychopat, ale aj tak som sa naňho otočila.

,,Uhm." prikývla som, zatiaľ čo som išla do izby, aby som sa prezliekla, ale on išiel za mnou. ,,Dobre, vážne si tu nemusel ostať, ale som ti vďačná, že si ma včera priviezol domov, aj za všetko. Už to nemusíš robiť."

,,Čo máš na mysli?" Nevedela som, čo presne mu mám odpovedať, a tak som radšej išla ku skrini a vybrala si z nej nejaké veci. ,,Myslím, že tak ľahko sa nerozlúčime. A ani keby sme mohli, neviem, či by som to chcel." A skôr, než som sa ho spýtala, čo tým myslí, odišiel z izby. Zahrešila som, aby to počul aj on a rýchlo na seba obliekla tie veci.

,,No?" začala som, ,,Už ťa hľadajú? A kde je vlastne Daniel?" Pri tom všetkom, ani neviem ako to pomenovať, som úplne zabudla na ich šéfa a na ten kufrík. Kto vie, čo urobí, keď mu ho nedám? A k dôvodom, prečo som na to vôbec nemyslela, patril aj ten, že už mi odvtedy, čo poslal to video, nič nenapísal. Nechcela som si to priznať, ale začínala som sa báť, že sa niečo stane.

,,Neboj, on sa niekde ukryl, určite ho nenájdu. Vôbec sa so mnou nechce spojiť, myslí len na seba, grázel." 

,,O neho sa určite nebojím." povedala som si skôr pre seba. 

,,Myslel som, že keď sa ti budem vyhýbať, tak to bude lepšie. Chápeš.. neuvidia nás spolu, takže by nemali na čo prísť." Prikývla som, aj keď som veľmi nechápala, prečo máme byť spolu. 

,,Ale vtedy, keď zabili tvoju matku.. myslím, že to urobili preto, lebo niekto zistil, že sme ju na chvíľu zobrali preč, a potom nejak zistili, že to bolo preto, aby si ju mohla vidieť ty. A tak si spojili jedno s druhým, a keďže Daniel pre nich pracoval, jasné, že neprišli na to, že som v tom aj ja.. Ale dali ma sledovať, ten hajzel si myslí, že ma chytia alebo čo.. A potom som rozmýšľal o pomste a nejde len o pomstu.. Celý ten gang treba zničiť." 

,,A čo keby si pre nich začal znova pracovať?" navrhla som a podoprela si hlavu rukou. ,,Hej, viem, že si vravel, že s tým nechceš mať nič spoločné, ale takto môžeš mať všetko pod dohľadom a možno ťa nebudú sledovať." 

,,Máš pravdu, to by ma nenapadlo. Len musím tomu hajzlovi dať dôvod na to, aby mi veril. A potom, keď to nebude čakať, ho zničíme." Hovoril to s takou nenávisťou, že som začala rozmýšľať, čo mu ten šéf spravil. A môžem byť do toho ich plánu zapletená aj ja?

,,Vravel, že odo mňa chce nejaký kufrík. Vieš, o aký sa jedná a čo by v ňom malo byť?" opýtala som sa zvedavo.

,,Nie, ale určite v ňom budú nejaké prachy. Jemu nejde o nič iné." odpovedal, ,,Dobre, teraz len musíme zistiť, kde by ten kufrík mohol byť. Použijeme ho na náš plán. Ale musíme to mať presne do bodky všetko naplánované." usmial sa na mňa.

,,Tak čo, si pripravená sa pomstiť?"

,,Ja som pripravená už od narodenia." odpovedala som.