Hravá ✔

9.

,,Nie, prečo by si mal?" zamračila som sa. Kašľala som na to, že bol tu, a začala sa vyzliekať. Nenormálne ma bolela hlava a nemala som na nič náladu, len na posteľ. Ale keď sa na mňa pozeral, ako si rozopínam ďalšie gombíky, tak som sa radšej otočila a tak sa vyzliekla.

Rýchlo som si dala nohavice, aby som už nemusela byť v tom tichu, kedy ma on pozoruje a nič nevraví. Keď som si na seba dala aj tričko, otočila som sa ku nemu a čakala, kedy odíde. Nič nevravel, len ma pozoroval, ako aj ja jeho. Zobrala som si tašku a vyšla von. Neviem, ako by som sa na druhý deň cítila, keby ma videl polonahú.

Ale vlastne mi videl zadok.

Počkaj, malo by mi to vadiť?

Nemala som s tým problém, ale keď pri takému chlapovi ako je on si nemôžem pomôcť a musím sa cítiť normálne, ako by som bola úplne bežná žena. Moje myšlienky boli trochu zvláštne, ale pocity boli na tom rovnako. A hlavne pri ňom.

,,Takto.. ďaleko veľmi nezájdeš." poukázal na mňa. Ignorovala som ho a ďalej pokračovala v mojej ceste.

Najprv sa robil pánom záhadným a teraz do mňa stále niečo hučí. Keby som to povedala nejakej dáme z tohto baru, tak by mi to neuverila. Ale stále som nevedela, čo odo mňa môže chcieť, lebo len tak by za mnou nechodil, a on už určite nie. Keď som toho mala už plné zuby, tak som sa otočila a v hlave som rozmýšľala o tom, čo mu poviem.

,,Pozri, vážne neviem, čo odo mňa chceš, tak mi to jednoducho povedz." zahlásila som odvážne, aj keď som sa tak veľmi necítila. Z ničoho nič sa usmial, a keď videl aká je vonku zima, vyzliekol si bundu a prehodil mi ju na plece. Mala som čo robiť, aby som neodpadla od tohto gesta a jeho vône.

,,Nič nechcem, aspoň na teraz. Len ťa teraz odveziem domov a ďalej už nerozmýšľaj. Lebo ani ja uz nemôžem rozmýšľať."

Nevedela som, či to bol kompliment alebo len suché konštatovanie. Rozhodla som sa urobiť ako mi povedal a nechala sa ním odprevadiť ku jeho autu.

Pripútala som sa a snažila sa naňho nepozerať. Ešte stále som sa cítila trápne. Nie len pre to, že ma počul ako o ňom hovorím, ale aj to, že som mu klamala bolo nanajvýš trápne. Ale on sakramentsky vedel, že je neuveriteľne sexy a preto ho bavilo takto trápiť ženy.

A oblbovať ich.

,,Takže, asi nie si lesba, čo?" zasmial sa, keď sme vyšli na diaľnicu. Prekrútila som očami, ale nie nad ním, ale nad mojou trápnosťou.

,,Prestaň." zahriakla som ho, ale aj tak som vedela, že s tým neprestane. Práve že ho to ešte viac začne baviť.

A ako som si aj myslela, tak sa stalo. Po malej chvíli si len tak vyzliekol tričko a hodil ho dozadu. A najlepšie na tom bolo, že sa robil, ako by to bolo normálne. Nechcela som sa dať nachytať, tak som sa snažila tváriť, že to so mnou nič nerobilo. Aj keď by som mu najradšej olízala každý sval na tele.

,,Až tak ti je horúco?" opýtala som sa ho.

,,Áno, teraz prichádzajú tropické dni." povedal prirodzene. Pokrútila som hlavou nad jeho snahou rozptýliť ma. Neviem, čo tým chcel dokázať, ale ani som to nijak neriešila. Viem, že bol ten typ, čo sa rád hrá, ale, ty odvážny diabol, ja som sa rada hrala tiež. Čakala som od neho niečo profesionálnejšie, než tú vetu s tropickými dňami, a hlavne preto, že sa pomaly chýlilo k novembru.

Moje pokusy zachovať chladnú tvár nevyšli nazmar. Síce som sa asi miliónkrát chcela otočiť a ešte raz si prezrieť jeho božské telo, nedovolila som si to. V mojich myšlienkach som sa karhala a očividne to aj zabralo.

,,Kde to ideš?" unavene som sa spýtala, keď som si všimla, že ideme niekde mimo môjho bytu. Nemala som momentálne chuť sa s ním naťahovať, lebo som bola nesmierne unavená.

Čo sa teraz u mňa stávalo pomerne často.

Keby som mala nejakého priateľa a ja by som s ním nikam nechcela chodiť, lebo by som bola stále unavená, asi by stratil nervy.

A ja asi tiež.

,,Neviem." ľahostajne mykol plecami. Vzdychla som si sama pre seba a radšej som sa pozrela na mobil, lebo by som mu asi nakopala ten jeho úžasný zadok.

A keď som sa pozrela na moju tapetu na mobile, hneď sa ma zmocnil pocit bezmocnosti. Bola som na nej ja s mojou matkou ešte predtým, ako som mala 20. narodeniny. V poslednom čase som na ňu ani nemyslela, aj keď som na to mala času a stalo sa dosť vecí na to, aby mi ju to pripomenulo. Ale ja som sa nechcela vracať do minulosti a zbytočne plakať nad niekým, koho už nikdy neuvidím.

Ale teraz, keď moja mama bola možno živá, som mala čím ďalej tým väčší pocit, že je niekde po blízku a ja ju len nevidím. A možno to bola pravda.

,,Nie vážne, zastav." napomenula som ho, keď som už toho mala dosť. Pozrel na mňa mierne nechápavo, no potom len otočil hlavu a ďalej pokračoval v ignorovaní ma.

Z ničoho nič som jednoducho otvorila dvere, a hneď ako som to urobila, ma ovalil vzduch z vonku, že som ani nemohla dýchať. Oliver rýchlo zabrzdil a vôbec ničomu nechápal. Možno som jednala trochu hlúpo, ale to som celá ja.

Hlúpa.

,,Do riti, ja ťa nikam neunášam, len som ti chcel niečo ukázať." rozhovoril sa po dlhšom čase. ,, Neveríš mi? Tak vystúp."

Keď som sa rozhodla, že naozaj odídem a chystala sa vystúpiť, potiahol ma naspäť.

,,Nemyslel som to vážne." povzdychol si, ,,Sľubujem, že ťa odveziem domov hneď, ako splním svoju úlohu a ukážem ti to."

Jeho úprimný pohľad mi nedal na výber, a tak som len prikývla a usadila sa pohodlnejšie do kresla. Bolo mi to jedno, s ním by som mohla byť v aute celý deň.

,,Teda, nemyslel som si, že si také číslo." zasmial sa a tým ma prinútil zasmiať sa tiež. Pozrela som naňho a dala mu tak najavo, že má byť radšej ticho.

,,Chcem ti niekoho ukázať." tajomne mi oznámil a naštartoval motor, lebo vtedy ho musel vypnúť, keď som ako decko otvorila chcela vystúpiť za jazdy.

Zase som sa v mojej hlave pokarhala za moje myšlienky a potom sme s jeho spokojným úsmevom vyrazili, ani neviem ako ďaleko.

Žijem