Hravá ✔

31.

Ostatné dni boli celkom fajn. Boli sme tu asi desiati a ako som mohla zistiť, tí, čo sme ich zachránili, sú celkom v pohode. Síce sme tu boli spolu len tri baby a Elen tu nebola, aj tie boli celom v pohode. Nemusela som sa báť, že to budú nejaké namyslené štetky, čo by najradšej išli okrádať starých mužov.

 Celý týždeň sme sa zase pripravovali, no tentoraz sme to už brali vážne. Museli sme stále dorábať plán a stále sme potrebovali viac ľudí. Takto to išlo celkom ľahko, ale nevieme, kde presne hľadať.

Čo sa týka Olivera, tak sme sa tento týždeň spolu ešte nerozprávali. Chápala som ho, potreboval čas, ale ja som ho potrebovala tiež. Nechcela som, aby to medzi nami bolo teraz divné. Chcela som, aby to bolo presne tak, ako to bolo v tom aute. 

Jeho slová..

Objatie.

To som teraz potrebovala.

Neviem ani prečo, ale myslím, že jeho sa tak ľahko nevzdám. A čo bolo zvláštne, tak to, že som žiarlila, keď sa rozprával s jedným dievčaťom, čo tu bolo. Volala sa Faith a mala tie najčiernejšie oči, aké som kedy videla.

 Vravela som, že sú v pohode, ale ona až veľmi ukazovala to, že sa jej páči a za každú cenu ho musí zbaliť. Asi ju začínam neznášať. 

Áno, správam sa ako posraná náladová šestnástka na strednej škole.

Nechala som všetko tak a vliezla do posilňovne. Áno, on tu mal posilňovňu. Bol už večer a obava, že by tu mohol niekto byť, ma nemusela trápiť. Chcela som si vybiť nervy a najlepšie by to bolo tak, aby ma nikto nevidel. Čo dokážem, keď som nahnevaná, viem len ja. A tak to má ostať.

Najprv som len búchala do vreca, až kým som nebola spotená ako sviňa, ale keď som zistila, že mi to nepomôže, tak som sa hodila na zem a ostala tam ležať. Neviem ani presne z čoho som mala také nervy, ale musela som si ich vybiť. Inak by ma ten tlak zabil. Ale najlepšie by asi bolo, keby som si vystrelila guľku do hlavy sama.

Ten blbý pocit, keď sa cítite úplne otrasne, nie ako posraný pes, ale oveľa horšie, ale ani neviete prečo. Je tam jednoducho tak prázdno. A možno to je kvôli minulosti.

,,Môžem na to celé nasrať." povedala som si pre seba ako totálny blázon a jednoducho som odišla. Nič mi nepomôže.

Osprchovala som sa, čo mi trvalo asi hodinu, a odišla naspäť do izby. Nechcelo sa mi nič, ale už vôbec nie spať. Len som si sadla na posteľ a výčitky a ľútosť ma už dobehli samé.

,,Amy?" ozval sa niečí hlas a ja som už vedela, že patril Oliverovi. 

Presne jeho som potrebovala.

Postavila som sa, priblížila sa ku nemu a bez slov som ho objala. Možno ho to trochu prekvapilo, ale nedal na sebe nič poznať a opätoval mi objatie.

,,Amy." zašepkal upokojujúco, až som sa ho normálne chcela spýtať, či mi nechce porozprávať rozprávku. S jeho hlasom by som zaspala do stotiny.

,,Chýbal si mi. Aj keď si bol celý čas tu, chýbal si mi." ozvala som sa a nepýtala som sa ho, prečo prišiel alebo čo chcel. Možno nič nechcel a prišiel len tak, lebo vedel, že ho potrebujem. 

,,Aj ty si mi chýbala, aj keď si bola celý čas tu." zopakoval moje slová a pustil ma, ale len preto, aby sa mi mohol pozrieť do očí.

,,Prečo si prišiel?" nakoniec som sa spýtala.

,,Nemohol som zaspať." odpovedal s tým sakramentsky krásnym malým úsmevom.

,,Vravel som, že chcem zistiť, čo medzi nami je, a stále chcem. Ale nedocielim to tým, že s tebou nebudem každú sekundu. Lebo ja potrebujem byť s tebou každú sekundu.. Povedz, Amy, čo chceš ty?"

,,Ja chcem to isté." zatiahla som.

,,Nie. Povedz, čo potrebuješ, lebo bez toho nemôžeš žiť. Povedz, čo potrebuješ, aby ťa stále nepremáhal ten zožierajúci pocit. Čo tak strašne potrebuješ? Povedz mi to, Amy." 

,,Potrebujem byť milovaná." nakoniec som to povedala. 

Mal pravdu, to bolo to, čo som potrebovala. To potrebuje asi každý, lebo keby to každý nemal, tak neviem, ako by sme žili. Láska je veľmi silná vec. Nepotrebujem teraz milovať, ale byť milovaná. 

,,Ja ti ukážem, že si milovaná, Amy Summers." odpovedal a jeho pohľad pálil viac ako jeho slová. Ale nie tým zlým spôsobom. Tým najúžasnejším.

Nakoniec sa asi vážne dorozumievame telepaticky.