Hravá ✔

6.

,,Povedz mi o tom dievčati z červeného domu." povedal po chvíli. Zadívala som sa naňho a dala mu tak najavo, že o tom sa rozprávať nechcem. ,,Chcem vedieť, čo sa stalo." Nadvihol obočie a čakal, kým mu to vysvetlím. Nechcelo sa mi to hovoriť nejakému úplne cudziemu mužovi, ale na výber som asi nemala, a navyše sa pýtal úplne nedôležitú otázku.

,,Bola moja dávna nepriateľka a vôbec som ju nespoznala. Len ma to prekvapilo a pripomenulo to všetko." Myslela som, že mi to uverí, ale on stále čakal. Vzdychla som a dala si hlavu do dlaní.

,,Dovolila, aby ma jej brat znásilnil a urobil toto." rovno som to vysypala a ukázala mu moju jazvu. Jeho výraz tváre sa zmenil na slabo nahnevaný. Nerozumela som, čo to doňho vošlo, ale radšej som sa nič nepýtala. Myslela som si, že som mu niečo pripomenula, lebo viem dobre prečítať ľudí. A asi to tak bolo, lebo potom na chvíľu nič nevravel a rozmýšľal.

,,Odkiaľ máš zbraň?" spýtal sa rovno ďalšiu otázku a zabudol na to, čo som práve povedala. 

,,Bola otcova. Chodili sme tu niekedy spolu strieľať." vysvetlila som a nevedela sa dočkať konca tejto konverzácie. Pod jeho neustálym pozorovaním som nevedela, čo robiť, a to sa mi nikdy nestávalo. A zase som sa cítila ako tá stredoškoláčka.

,,Kde je tvoj otec teraz?" Zadíval sa niekde do diaľky a ja som aspoň na chvíľu mohla normálne dýchať. Keď vravela Elen, že je nenormálne sexy, nemyslela som si, že až takto. Mala som chuť mu prejsť rukou po jeho čeľusti a bozkávať jeho krásne pery.

Keď otočil jeho hlavu, aby sa dozvedel to, čo sa pýtal, uvedomila som si, na čo som práve myslela.

,,Mŕtvy." krátko som povedala. Dlhší čas ma zase pozoroval, až som to nakoniec nevydržala a otočila sa naňho aj ja. Jeho pohľad visel aj na mojich perách a potom skĺzol dolu na môj hrudník. Hneď som si zapla gombík, ktorý mi odopol ešte jeho kamoš a potom len čakala na ďalšiu otázku. Cítila som sa ako na výsluchu, v skutočnosti.

,,Tvoja matka?" opýtal sa a natiahol ku mne ruku. Keď mi odopol gombík, ktorý som si teraz zapla, tak som sa naňho nechápavo zamračila. On sa len zvodne usmial a bol ticho. Chcela som si ho zapnúť naspäť, no on mi to nedovolil, lebo keď som to chcela urobiť, tak mi tú ruku odložil naspäť. Prišlo mi to vtipné a zasmiala som sa.

,,Pred pár týždňami zmizla a asi je mŕtva, neviem."

Myslela som, že sa už nechce nič pýtať, tak som sa chcela postaviť, ale on ma potiahol za ruky naspäť. Nadýchol sa a naspäť vydýchol. 

,,Ako sa voláš celým menom?" opýtal sa, akoby už vedel, kto som, len sa chcel uistiť. A ja som si začínala naozaj myslieť, že je to tak. Kľudne mohol byť v nejakom gangu a poznať ma. Možno ma chcel zabiť, alebo neviem čo.

,,Amy Summers." Čakala som na jeho reakciu, a keď som mu povedala moje meno, jeho výraz nebol nijak prekvapený, takže ma odniekiaľ poznal, ale nevedela som odkiaľ. Vstal z kameňa a dlaňou si prešiel po tvári. Ja som vstala tiež a pozrela naňho.

,,Odkiaľ ma poznáš?" položila som mu túto otázku. Trpezlivo som čakala, kým začne hovoriť, a ani sa nepohla. 

,,Som Patel." priznal po dlhšej dobre a čakal na moju reakciu. No tá sa nedostavila, len som tam ostala stáť. Vedela som presne, kto to je a odkiaľ ma pozná. Rodina Patelových sa stali najväčším a najsilnejším gangom, keď zabili môjho otca. Kvôli tomu museli zabiť nášho otca.

Ale ja som nevedela, či mal niečo spoločné so smrťou môjho otca. Nebála som sa, ani som sa nedozvedela niečo strašné, ale aj tak som sa od neho mala držať ďalej, to som vedela. 

,,Už dávno v tom gangu nie som, ale počul som o tebe. A viem aj to, že ťa hľadajú, lebo ťa kvôli niečomu potrebujú. A viem aj to, že tvoja matka len tak nezmizla." vysvetlil mi. Prišla som ku nemu bližšie a čakala na to, že mi o tom povie niečo viac.

,,Moja matka je živá?" nádejne som sa spýtala. Prikývol a chcel sa ku mne priblížiť, no ja som začala bežať preč. A to presnejšie pre tú zbraň, čo som odložila. Nebola veľmi ďaleko, tak som ani bežať nemusela. Vybrala som ju z pod lístia a namierila naňho.

,,Ja vážne neviem, kde je, a čo od teba chcú. Vraj potrebujú niečo, čo mal tvoj otec, ale neviem čo. Asi pred mesiacom som od nich odišiel a toto som sa dozvedel zhodou okolností." Zabiť som ho určite nechcela, ale len som si chcela byť istá, že som v bezpečí. Netušila som, čo by odo mňa mohli chcieť, ale viac ma zaujímalo, že moja matka je živá. Možno niečo vedel, len mi to nechcel povedať, ale nevyzeral ako nejaký mafián. A že bol podnikateľ, to som vedela od Elen.

Zložila som zbraň a rozhodla sa, že ju teraz budem nosiť so sebou, len pre bezpečie. Odkráčala som si to do tej jaskyne, aby som si odtiaľ zobrala ešte nejaké náboje. On išiel za mnou, aj keď som nechápala prečo. Nemal by teraz utekať?

Odložila som si všetko do vrecka, ale aj tak to bolo dosť vidno.

,,Prečo si odišiel?" zaujímala som sa. Spolu sme už kráčali dolu kopcom v tichosti. Aj tak som si musela mobilom svietiť, lebo som nič nevidela.

,,Lebo som nechcel byť taký."

,,Alebo si prestal kvôli niekomu." skonštatovala som si pre seba, ale aj tak to počul. Nič nepovedal, prišiel ku mne a chcel mi zobrať zbraň z vrecka, ale ja som ho buchla až tak, že spadol na zem. 

,,Pokoj, len som ti chcel povedať, že to je úplne nápadne takto niekam ísť." Utrel si nohavice a zasmial sa. Mal pravdu, ale ja som auto nemala, ani žiadne peniaze. ,,Odveziem ťa domov." ponúkol sa, akoby sa ani neponúkol, ale prikázal.

,,Keď si myslíš, že s tebou nasadnem do auta, tak sa mýliš." zasmiala som sa a v skutočnosti sa cítila ako drsňáčka. Keby nebolo tých blbých šiat, tak by som aj tak vyzerala.

,,Keby som ti chcel niečo spraviť, tak to už spravím. A mimochodom, máš zbraň." 

Zasmial sa, až mi z toho príjemného zvuku išlo roztrhať podprsenku. Ale musela som sa zamyslieť nad tým, že mal vlastne pravdu. Odomkol auto, ktoré mal pod kopcom, a s nadvihnutým obočím čakal, či pôjdem alebo nie. Zobrala som zbraň do rúk a bez jeho pozvania som nasadla do auta.