Hravá ✔

13.

Niekto klopal na moje dvere. Ten cudzí zvuk ma akoby prebudil a hneď som sa ocitla na nohách. Konečne počuť niečo iné ako zvuk môjho dýchania. Obzrela som sa naokolo a nemohla som si nevšimnúť ten veľký neporiadok. Porozhadzované veci, rozbité sklá a trochu krvi. Vyzeralo to tu ako miesto činu. Rovno som mohla zavolať políciu a povedať im, že tu niekoho zabili. 

Asi som ja zabila môjho ducha.

Mala som sa chuť otrieskať o zem.

Hocikto, kto bol za tými dverami, bol asi veľmi nedočkavý, lebo keď ho prestalo baviť neustále klopanie, začal búchať na tie dvere ako o život. Zľakla som sa, či to naozaj nebola polícia, lebo asi ťažko by som im vysvetlila ten neporiadok. A možno som rušila nočný pokoj. Nech to už bol ktokoľvek, musela som mu otvoriť, aj keď som teraz mala chuť tu ostať až dovtedy, kým by sa mi neminulo všetko jedlo a nestala by som sa anorektičkou.

Konečne som sa odvážila pohnúť mojimi nohami a zatiaľ, kým som sa dostala ku dverám, trochu som sa upravila. Nemohla som riskovať, že by ma niekto takto videl.

Pomaly som otvorila, ale keď som na chodbe nikoho stáť nevidela, vážne som si začala myslieť, že som blázon. Ale to som si mohla prestať myslieť hneď vtedy, keď sa zrazu z chodby objavil Oliver. Nemusela by som mu vidieť do tváre a hneď by som vedela, že to bol on, podľa jeho sexuálnej vône. A nechcem si už ani predstavovať ako vonia po sexe, lebo sa asi zbláznim. Pozrel sa na mňa asi na jednu sekundu, ale nemal veľmi čas si ma prezrieť, lebo vtrhol dnu ako šialený. Vyzeral dosť nervózne a ani som sa ho pýtať, čo sa stalo, nechcela som.

Keď jeho celá mužnosť vošla dnu, rýchlo som zavrela. Mala som taký pocit, že sa stalo niečo aj jemu. Chcela som sa ho spýtať, ani neviem čo, ale keď som sa otočila a pozrela na jeho nahnevaný výraz v tvári, radšej som počkala, čo vyjde z neho. Alebo sa mi to len zdalo. Ani si asi nevšimol ten neporiadok v mojej izbe, lebo nevyzeral ani trochu prekvapene. Alebo to možno vedel.

,,Bola si to ty?" opýtal sa a mohla som vidieť ako sa v duchu krotí.

,,Čo zas?" vzdychla som unavene a prišla som ku nemu bližšie, asi aby som mohla intenzívnejšie cítiť jeho vôňu. To bol asi hlavný dôvod toho, prečo ho chcem mať v mojej blízkosti.

Na moju otázku neodpovedal, lebo si konečne všimol ten neporiadok. Prekvapene sa na mňa pozrel s jemne nadvihnutým obočím. Ja som zatiaľ len znudene čakala na tú otázku.

,,Preboha, oni to vážne urobili?" Podišiel bližšie ku mne a chcel ma asi objať, ale ja som od neho odstúpila. Vôbec som si nerobila nič z toho, že ma chcel objať pán záhadný, čo znamenalo, že na tom nie som vôbec dobre. Lebo normálne by som sa asi zbláznila z jeho dotyku a objímala by som ho, až kým by ma neodstrčil. A čo by bolo samozrejme trápne.

,,Čo?" konečne som prestala rozmýšľať nad blbými vecami a spýtala som sa ho. ,,Ty si o tom vedel?"

,,Bože, to ma mrzí." vzdychol nateraz on a konečne som sa dočkala jeho dotyku.

,,Niečo som sa pýtala." zvýšila som tón hlasu. ,, S akým dôvodom si tu vlastne prišiel?" Čo prekvapilo aj mňa, bolo to, že som vôbec neplakala. Nie som nejaká citlivka, ale teraz som na seba mohla byť viac než hrdá, že som vôbec nemala mokré oči.

Asi to neboli oči, čo som mala mokré.

Áno, aj v tejto situácii si nemôžem pomôcť.

,,Lebo... Daniel vravel, že na to asi niekto prišiel, na to, že sme niekam zobrali tvoju matku. Najprv som si myslel, že bude lepšie, keď sa ti budem vyhýbať, aby neprišli na to, že idem v tom s tebou. Ale potom, do riti, neviem ani ako prišli na to, že Daniel je v tom s tebou. Pred chvíľou mi volal, že musí utiecť a že sa už asi nikdy neuvidíme..." v skratke mi to vysvetlil.

,,Takže oni neprišli na to, že práve ty si v tom so mnou?"  Záporne pokrútil hlavou a ja som sa lyšiacky usmiala.

Ešte stále sa mu môžeme pomstiť.

,,Myslím, že ma hľadali tiež, tak som rýchlo niekam šiel, nenapadlo ma, že idem práve tu, kurva. Keď budem vychádzať, môžu ma vidieť.." Chytil sa za hlavu a pre istotu sa pozrel von z okna.

,,A chcel som vedieť, či si v poriadku, lebo si mi nebrala telefón." doplnil. V tej chvíli som ani nevedela, odkiaľ má moje číslo, ale teraz na také veci nebol čas.

Prišla som ku nemu a znenazdajky som ho zozadu objala. ,,Tak tu prespíš a zajtra si dáme pozor, aby ťa nikto nevidel. Len teraz, prosím, potrebujem pokoj.. A aj objatie."

Zasmial sa, tak krásne som počula zvuk dunenia z jeho chrbta, a vtedy som mala ďalší nový sen; stať sa jeho bránicou. Bolo vidno, že sa upokojil a uvoľnil, a hneď potom sa otočil a konečne ma objal tak pevne, ako som si aj predstavovala v mojich najdivokejších snoch.

A môžeme si hneď domyslieť, že tam nebolo len to.

,,Dostanem niečo za odmenu?" opýtal sa, ale ja som nebola schopná vnímať, lebo jeho palec ma hladkal po chrbte a mne to prinášalo zimomriavky do celého tela. Len som niečo súhlasne zahmkala a nechala sa unášať ďalšími minútami v jeho voňavom náručí.