Hravá ✔

4.

Keď som sa zase poobzerala, či tu ešte tí chlapi sú, nikoho som už nevidela. Nebola tu dokonca ani Elen, a ja som nevedela, kde dopekla mohla ísť, lebo som nechcela byť s tým pánom záhadným sama.

Radšej som išla za pult, kde už neboli žiadne mokré poháre, ktoré by som utrela, tak som začala utierať tie suché.

A zvuk otvárania dverí na mňa hneď doľahol a ja som vedela, že to je ten muž. Ani som sa tam radšej nepozrela a ďalej som nenápadne utierala tie poháre.

Periférne som videla, že si sadol za pult tesne predo mnou. Kúsala som si peru a dúfala, že hneď zmizne. No jemu sa asi veľmi nechcelo, keď ma tam celý čas pozoroval, pritom pil ešte stále tú fľašu. 

,,Vieš, že tie poháre sú už suché?" chrapľavo povedal a to bolo také sexi, že mi naskočili zimomriavky. Pozrela som sa naňho, nič neodpovedala a odložila som tie poháre do skrinky. Aspoň som sa mohla na chvíľu otočiť a nepozerať naňho. Otvorili sa dvere, no tentoraz nie tie zo skladu.

,,Dlho som rozmýšľala, kto si a teraz som na to konečne prišla." ozvala sa tá mladá, čo predo mnou pracovala ešte v tomto bare. Táto veta bola venovaná mne, no keď zazrela pána Z, tak sa už hrala, že tu nie som a prišla ku nemu. Sadla si mu na kolená a jemu to očividne nevadilo, lebo nič nepovedal, ale ďalej ma sledoval.

,, A na čo si prišla?" opýtal sa jej so záujmom, a ja som chcela najradšej zdrhnúť. Nepoznala som ju a vôbec neviem, odkiaľ ma pozná, a tak som chcela počuť odpoveď. Takúto mrchu by som si pamätala.

,,Hh, to vieme iba my dve, však?" usmiala sa naňho a otočila sa na mňa. ,,Pamätáš si ma? Ja som tá z červeného domu." Keď som to počula, prekvapenie a zdesenie na mne bolo vidno i kilometer ďaleko. Pripomenulo mi to všetko, čo sa odohralo v mojej minulosti, a začalo ma niečo ťažiť na srdci.

Asi pred dvoma rokmi, čo sme ešte bývali aj s mamou, nevlastným otcom a jeho dcérou, sme mali susedku, ktorá bývala v červenom dome. Bola presne taká istá mrcha ako nevlastná sestra, a tak sa z nich stali najlepšie kamarátky. Ako inak.

Keď ešte môj otec žil, bol mafián, ale potom ho, bohužiaľ, iná mafia zastrelila. Síce sa mame nepáčilo, čo robí, no nemohla s tým nič robiť. Aj mňa už odmala učil narábať so zbraňou a brániť sa, no ja som sa rozhodla kvôli mame, že nebudem robiť nič, čo robil on. Sľúbila som jej to ešte pred smrťou a aj to dodržím.

To dievča sa volalo Katy a jej rodina bola tiež mafiánskeho pôvodu, no a neskôr som zistila, že to oni zabili môjho otca.

Vždy mi robila zo života peklo, no ja som sa vedela brániť, ale nikdy som jej to neodpustila. Bolo to kvôli chalanovi, ktorému som sa páčila.

A jej sa očividne páčil on.

Vždy som si myslela, že chcú dokončiť, čo začali, aj s nami, ale nikdy nám nič neurobili. Ale raz na mňa Katy urobila pascu spoločne aj s jej  bratom. Nechala ma s ním samú v ich pivnici, aby so mnou robil, čo chcel. A presne to aj urobil. A keď som sa bránila, skoro sa mi aj podarilo ujsť, lenže ma zastavil tým, že mi strčil malý nožík tesne vedľa kľúčnej kosti. A nemohla som ísť ani do nemocnice, tak som si to musela zašiť úplne sama pomocou drôtu.

Nikdy nezabudnem na to, ako odchádzala z miestnosti a mala ten povýšenecký úsmev na tvári. A pritom v tom bol len chlap.

A potom sa jednoducho odsťahovali a už som ju, ani jej brata nikdy nevidela. 

A aj som si myslela, že ju nikdy neuvidím.

Bála som sa, že by som stratila nervy a to som dopustiť nemohla. Aj kvôli tomu som musela byť štyri mesiace na psychiatrii. Preto som si zakázala byť taká, ako otec. Nechápem, ako som na ňu mohla zabudnúť, veď je úplne rovnaká, len má trochu iné vlasy. 

,,V poriadku?" vytrhol ma z mojej minulosti pán Z. Prehltla som hrču, čo som mala v hrdle a uvoľnila moje ruky. Nadýchla som sa a úplne ignorovala jeho otázku. Vedela som, že to tak ľahko nezmizne a musela som zmiznúť skôr, ako by som niečo spravila.

Zobrala som si len mobil, čo som mala na pulte a rýchlo vyletela z baru preč. Neviem, aké budem mať ešte problémy, no teraz som na to ani nemyslela. Mala som chuť si ísť zastrieľať a ten pocit bol taký silný, že som to musela v tú chvíľu ísť robiť.

Možno tam aj niečo nájdem.

Nebola som tam od otcovej smrti.

A vedela som presne, kde som teraz mala ísť.