Vampire Love

6. Kapitola

Hope

Zobudila sa a zistila, že nie je vo svojej posteli. Chcela sa posadiť no zabránili jej v tom ruky, ktoré si ju ešte viac pritiahli. A potom jej to došla. ,,Pane bože. Ja som v jeho posteli,"zašepkala a pomaly sa vymanila z jeho zovretia. Tichými krokmi vyšla na chodbu na ktorej bola sama no netrvalo dlho a pred ňou sa objavila blonďavá žena, ktorá ju chytila pevne pod krk a doslova ju hodila o stenu. ,,Kto si ? A prečo si práve vyšla z izby môjho brata ?"opýtala sa no jej zovretie nepovolila. Cítila ako jej dochádza kyslík. ,,Drusilla pusti ju,"povedal veľmi známy hlas. Pustila ju a ona sa rozkašľala. ,,Čakám vysvetlenie,"povedala a ruky si dala vbok. ,,Hope bola v mojej izbe, pretože som jej požičal telefón a ona mi ho prišla vrátiť,"povedal a jeho sestra tomu pravdepodobne uverila sa vybrala preč. Ale keď okolo nej prechádzala povedala : ,,Sledujem ťa,"a odkráčala nevedno kam. ,,Ďakujem, že si jej nepovedal pravdu,"povedala a pozrela sa na neho. Vlasy mal na všetky strany a jeho hruď bola otlačená. ,,Nemusíš ďakovať. Sprcha je napravo v izbe ťa bude čakať oblečenie,"povedal a rýchlo okolo nej prešiel. Osprchovala sa a v izbe si obliekal svetlomodré nohavice, biele tričko s ružou a obula si lodičky svetloružové lodičky. Zobrala vak so šatami a pomaly zišla po schodoch pri ktorých stál muž. ,,Slečna Lopez pán mi povedal aby som vás odviezol domov,"povedal a zobral jej vak. ,,Dobre,"prikývla a vyšla z domu. Ako smerovala k autu cítila na sebe pohľad. Pozrela sa všade okolo až jej pohľad zavadil o okno. Mihol sa v ňom tieň a ona nevedela či sa jej to iba zdalo alebo nie.

Alexei

Potom ako Hope odišla sedel vo svojej pracovni a riešil papierovačky keď niekto vošiel bez klopania dnu. ,,Neučili ťa klopať ?"opýtal sa nevrlo. ,,Prepáč Alexei,"povedala Imogen ktorá sa posadila do kresla oproti stolu. ,,Nemáš sa za čo ospravedlňovať to ja by som sa mal. Od rána som akýsi nevrlý,"povedal a pošúchal si oči. ,,Budem hádať. Je to kvôli slečne Hope,"povedala a on sa na ňu pozrel. ,,Nie nie je len som sa zle vyspal,"povedal. ,,Nespal si kvôli tomu, že si mal Hope nablízku?"opýtala sa a obaja vedeli, že má pravdu. ,,Imogen je so mnou niečo zlé. Mám taký divný pocit v hrudi. Dokonca vo mne prebudila túžbu a to len, pretože keď som jej pomohol s rozopnutím šiat tie jej spadli a ja som ju videl len v spodnom prádle,"povedal a zakryl si tvár rukami. Počul posúvanie kresla a následne sa ocitol v objatí. ,,Všetko je s tebou v poriadku. Musíš si len priznať, že sa ti páči,"povedala a pohladila ho po chrbte.
,,Ale ja si to nemôžem priznať. Ak by to zistili nepriatelia tak by jej chceli ublížiť a to ako vodca Rady nemôžem dopustiť aby sa jednému z nás niečo zlé stalo,"povedal a objatie jej opätoval. ,,Hádam mi nechceš povedať, že máš strach z lovcov ?"opýtala sa ho. ,,Nemám. Ale nemôžem dovoliť aby niekomu ublížili tak ako mojej rodine,"povedal odhodlane a prestal ju objímať. ,,Ako sa hovorí. Zíde z očí zíde z mysle. A teraz prosím odíď, musím dokončiť papiere,"povedal a Imogen nad jeho slovami len pokrútila hlavou. Pred dverami sa ešte na neho otočila. ,,Láska nie je slabosť,"povedala a odišla z jeho pracovne. Pretočil nad jej slovami oči. ,,Ty a tie tvoje múdre reči Imogen,"povedal si pre seba a pustil sa do papierov, ktorých mal na stole viac ako dosť.

Hope

Vošla do domu, rýchlo sa rozbehla do izby v ktorej si ľahla na posteľ a rozplakala sa. Vlastne ani nevedela prečo plače proste nechala aby jej slzy zmáčali líce a vankúš. ,,Hope zlatíčko ?"opýtala sa jej mama pri dverách. ,,Choď preč mami,"povedala plačlivo. ,,V žiadnom prípade,"
povedala, ľahla si k nej a objala ju. ,,Povieš mi to neskôr. Teraz sa vyplač,"povedala a hladila ju po chrbte. O nejaký čas neskôr začala rozprávať. ,,Mami ja mám taký divný pocit v hrudi,"povedala a rozplakala sa. ,,Ten pocit znamená, že si sa do niekoho zamilovala. Tiež som to pri tvojom otcovi cítila a stále cítim,"povedala. ,,Ale ten pocit nie je krásny je skôr bolestivý,"povedala a potiahla nosom. ,,On ti za to nestojí. Aby si si kvôli nemu vyplakala svoje oči,"povedala vážnym hlasom a ona prikývla. ,,Čo keby sme si pozreli film a jedli pri ňom tvoju obľúbenú zmrzlinu ?"opýtala sa. ,,Čokoládovú ?"opýtala sa a jej nálada sa zlepšila o stupeň k lepšiemu. ,,Áno,"povedala a pomaly sa postavila. ,,Mami ďakujem,"povedala. ,,Od toho tu sú mami,"povedala, darovala jej jeden z jej žiarivých úsmevov a odišla. ,,Mama má pravdu nemám dôvod kvôli nemu plakať. Veď sa nemusíme už nikdy stretnúť,"povedala. Jej mama prišla s kýbľom čokoládovej zmrzliny a spoločne začali pozerať Hostiteľa, pri ktorom sa napchávali zmrzlinou. Ráno sa zobudila plná energie. ,,Ako ti je ?"opýtala sa jej mama. ,,Už dobre ešte raz ti ďakujem, že si si ma vypočula,"povedala a objala ju. ,,Mám ťa rada dcérka,"povedala a objatie jej opätovala. ,,Aj ja teba mami. Si tá najlepšia,"povedala. ,,A mňa neobjímete ?"opýtal sa otec ktorý vošiel do izby. ,,Jasné, že hej. Poď sem,"povedala mama a otec k nim podišiel a obe pevne objal. ,,Čo by som ja bez vás robil dievčatá moje ?"opýtal sa. ,,To nikdy vďaka bohu nezistíme,"povedala mama s úsmevom.

Ahojte pijavičky !
Je tu trochu uplakaná kapitola ale aj tá predsa musí byť. Uvidíme sa pri ďalšej kapitole ktorú neviem kedy napíšem ale posnažím sa ešte dnes. Tak sa zatiaľ majte. Joker2559