Vampire Love

13. Kapitola

Alexei

Obaja sedeli v aute a nevedeli sa dočkať kedy vystúpia. Všade kam sa pozreli ich obklopovali ihličnaté stromy. ,,Ešte ako dlho pôjdeme ?"opýtala sa ho Hope. ,,Už sme tu,"povedal a zastavil. Vystúpil a ostal stáť. Všade bolo hrobové ticho a jemu sa to vôbec nepáčili. Zabuchol dvere, vybral sa ku kufru a vytiahol z neho pero a dýku. ,,Dúfam, že sa vieš brániť,"povedal a podal jej dýku zatiaľ čo v ruke sa mu pero zmenilo na dlhý meč. ,,Viem. A keby náhodou utečiem,"povedala a on jej musel dať za pravdu. Spoločne s Hope za chrbtom sa vybrali smerom do Klanu Horských lesov. Podišli k bráne, ktorá mala vyrazené dvere. Opatrne vošli keď zbadal tú pohromu. Kedysi krásne domčeky teraz boli zničené z niektorých dokonca zostali len základy. A najhoršie na tom bolo, že všade boli zakrvavené telá. ,,Panebože. Čo sa tu stalo?"opýtala sa ho prekvapene Hope. ,,Toto sa stane každému kto nechce spolupracovať s lovcami,"ozval sa hlas Meridasa, ktorý neďaleko od nich ležal a držal si ranu na bruchu. ,,Meridas priateľ môj. Čo sa tu stalo ?"opýtal sa a spoločne s Hope k nemu podišli. ,,Oslavovali sme dcérine narodeniny keď do Klanu vtrhli lovci. Povedali, že ak budeme s nimi spolupracovať tak nikoho nezabijú. Nesúhlasili sme a oni ich všetkých pozabíjali. Mňa nechali aby som ti povedal, že sa nevzdajú bez boja. Chcú nás zničiť a hlavne teba Alexei,"povedal a z jeho očí vyprchal život. Bol to jeho najlepší priateľ a tak sa rozhodol ho pochovať. Stáli pri jeho hrobe a Hope plakala. ,,Meridas bol si môj najlepší priateľ a ja ti to nikdy nezabudnem. Ty a Lend ste bojovali vždy pri mojom boku. Teraz budem ja bojovať za tvoju pamiatku aby na teba nikto nikdy nezabudol,"povedal. Keď odchádzali započuli zvláštne zvuky. ,,Čo to môže byť?"opýtala sa Hope. ,,Netuším. Poď pôjdeme sa pozrieť,"
navrhol a spoločne sa vybrali ku domu alebo skôr zrúcanine. Vošli do neho a obzreli sa. ,,Je tu niekto?"opýtal sa. ,,Tu sme,"ozval sa plačlivý detský hlas.

Hope

Podišla ku skoro rozpadnutým dverám a zbadala malého chlapca s bábätkom v rukách. ,,Poď von. Neublížime ti,"povedala, podala dýku Alexeiovi a natiahla k malému chlapcovi ruky. Pomaly ku nej podišiel a dal jej bábätko do rúk. ,,Ako sa voláš chlapče?"opýtal sa Alexei. ,,Moje meno je Lukros a toto je Madyana,"povedal a ukázal prstom na bábätko. ,,Je tu ešte niekto ?"opýtala sa. ,,Áno, ale skryli sa,"povedal a vybral sa z domu. ,,Meridas tvrdil, že všetkých zabili,"protirečil mu Alexei. ,,Nezabili moju sestru Ataliu a Sebriana pretože v Klane ani neboli. Moja mama strážila malú Madyanu a keď prišli tí zlí ľudia tak nás ukryla,"povedal a vyliezol do stromu. Neprešlo ani pár minút keď vonku vyšli s Lukrosom dve vystrašené deti. ,,Luk čo keď nám ublížia,"povedala Atalia a chytila sa Sebriana. ,,Nebojte sa. Teraz je hlavné aby sme odtiaľ čo najskôr odišli,"povedala a všetci spoločne sa vybrali ku autu. Nasadli do auta a vyrazili na ďalšiu dlhú cestu. V rukách mala malú Madyanu ktorá spokojne spala. ,,Koľko máte rokov ?"opýtal sa Alexei. ,,Ja mám 17, Sebrian má 15, Luk má 5 a malá Madyana má 1,"povedala Atalia.
,,Kam nás to veziete?"opýtal sa Sebrian. ,,Ku tvaromeničom,"povedala. ,,Ale veď tí existujú len v bájach,"protirečila Atalia. ,,Sú skutočný. Ochránia vás,"povedal Alexei. ,,Prežil ešte niekto z nášho Klanu?"opýtal sa Sebrian. ,,Bohužiaľ nie. Je mi to ľúto,"povedala a smutne sa usmiala. Počas cesty deti zaspali a oni dvaja s Alexeiom boli vo vlastných myšlienkach. Pohladila malú Madyanu po tvári a usmiala sa. ,,S dieťaťom v náruči ti to veľmi pristane,"povedal a na malý moment sa na ňu pozrel. ,,Rozmýšľam, že si ju adoptujem,"prezradila. ,,To je od teba veľmi pekné. Ale si pripravená byť matkou ?"opýtal sa. ,,Áno. A keby náhodou mama mi s tým pomôže,"povedala. ,,Videla si ako sa Atalia chytila Sebrian keď nás zbadali?"opýtal sa tentokrát on. ,,Áno. Podľa mňa sú si súdený. Budú nový zakladatelia Klanu,"povedala a pozrela sa na zadné sedadla. Atalia sa celý čas tiskla ku Sebrianovy, ktorý ju objímal jednou rukou okolo pasu. ,,A Lukros si založí rodinu s Madyanou,"poznamenala ešte. ,,Sú to ešte len deti,"povedal Alexei a pokrútil hlavou. ,,A už si toho prežili dosť,"povedala. ,,Ešte dnes by sme mali doraziť na letisko,"povedal. ,,Dobre,"prikývla a pohodlnejšie sa posadila do sedadla. Po hodinách sedenia v aute nastúpili do lietadla a nechali sa odviezť až na súkromné letisko z ktorého vyrazili hneď za tvaromeničmy.

Ahojte pijavičky !
Nová kapitol ktorej som tak trochu vyhubil celý Klan ale aj takú som musel napísať. Dúfam, že sa bude páčiť. Ďakuje za každé vote&read&
comment. Vidíme sa pri ďalšej kapitole ktorá vyjde dnes alebo zajtra ale pozajtra podľa toho či ma niečo napadne. Joker2559