I'm finally free (Dokončené)

Kapitola 4

O hodinu sme vystúpili pred atelierom,kde pracovala Lisa. Trvalo mi celkom dlho,kým som sa pozbierala a nabrala silu vyraziť.
,,Ahoj zlatko. Konečne si tu."-privítala ma Lisa a objala.
,,Ahoj moja."-opätovala som jej objatie a vtisla pusu na obe líca. Vtedy som pocítila ako mi v zadnom vrecku nohavíc zavibroval mobil. Vytiahla som ho a pozrela naň. Na displeji mi blikala správa z neznámeho čísla. Otvorila som ju. Stálo v nej.
,,😭 Niall"-to boli všetko. Hneď som mu odpísala naspäť.
Ja:,,Ťažké pracovné stretnutie?"
N:,,Manažérka ma skoro zabila."
Ja:,,😱"
N:,,Už sa ukľudnila,hádam už aj pomaly bude končiť.😅"
Ja:,,To stretnutie ešte stále trvá? Asi ťa veľmi nezaujíma."
N:,,Stále to isté. Už som to počul 100x."
,,Katie,poď už!"-kričal na mňa Damian z druhej strany atelieru.,,Chcem ti ukázať obrázok,ktorý namaľovala mamina."
Pristúpila som k nemu a začal ma ťahať za rukáv. Mobil mi zasa zavibroval. Damian zastavil pred obrazom,na ktorom boli dve vlčie maky.
,,Nádhera."-povedala som potichu. Vedľa mňa sa postavila Lisa a bez slov sme sa pozerali na obraz. Naraz som sa otočila a objala ju.
,,Som na teba neskutočne hrdá."
-povedala som jej so slzami v očiach.,,A hrozne ti ďakujem."
,,Naozaj nemáš za čo. Ak viem pomôžem aspoň takto."
,,Kedy bude aukcia?"-spýtala som sa.
,,O mesiac. Dúfam,že zaň veľa zaplatia."-povedala Lisa s úsmevom.
,,Aj ja. Veľmi by nám to pomohlo."
O mesiac bude v ateliery aukcia a výťažok z neho bude venovaný nadácii,ktorú vlastní nemocnica Sv.Jamesa. Lisa tiež venovala jeden obraz s podmienkou,že výťažok z neho bude patriť detskej onkológii. Dúfam v dosť veľkú sumu,lebo Lisa je teraz vychytená maliarka. Spomenula som si,že pred chvíľou mi došla správa. Mobil som vybrala z vrecka a s úsmevom čítala správu.
N:,,Čo robíš ty?"-hneď som mu odpísala späť.
Ja:,,Stojím v ateliery a pozerám sa na obraz,ktorý možno zmení budúcnosť detí v nemocnici."
N:,,???"
Ja:,,To je na dlho."-posla som s úsmevom.
Lisa sa mi postavila za chrbát a nad ramenom sa mi pozerala na mobil.,,Komu píšeš s takým priblblým úsmevom?"
Ani som nezbadala,že sa usmievam.
,,S chalanom,ktorého som spoznala na lietadle."- mobil som si zasa odložila do zadného vrecka.
Pomaly som prechádzala po ateliery a prezerala si aj ostatné obrazy. Všetky boli krásne. Damian sa hral v strede atelieru s autíčkom,ktoré som mu kúpila. Je asi zvyknutý na toto miesto,jeho mama tu trávi veľa času. Matt sa rozprával s nejakými ľuďmi. Asi o hodinu sme sa vybrali domov. Všetci sme nastúpili do auta,ja som si sadla dozadu a pripásala Damiana.
,,Pôjdeme sa niekde najesť?"-otočil sa Matt dozadu a pozrel na Damiana.
,,Áno ocko,som už veľmi hladný."
-zažmurkal Damian na Matta. Ten sa usmial a naštartoval auto
.,,Čo by ste si dali?"
,,Pizzu."-kričal malý nadšene.
,,Že som sa pýtal takú sprostú otázku."
-povedal Matt. Lisa ho v tej chvíli buchla do ramena.,,Matt!"
Zavibroval mi mobil. Vytiahla som ho z vrecka.
N:,,Teraz sme skončili.😱"
Ja:,,To ťa manažérka dobre vyšťavila.😵"
N:,,Nevadí,ale dnes už mám voľno. Ideme s chalanmi na pivo. Nepridáš sa?"
Ja:,,Teraz sa ideme najesť a potom si idem zaľahnúť. Na dnes mi stačilo. Niekedy nabudúce."
N:,,Chápem."-a potom už mobil zostal ticho.

Matt zastavil pred Domino's pizza,Damian vyskočil z auta a hneď bežal do reštaurácie. Lisa na neho kričala,aby spomalil. Matt zamkol auto a potom sa vybral za nimi. Všetci sme sa usadili a prezerali ponuku. O dvadsať minút nám čašníčka položila na stôl jedlo a my sme sa do neho s chuťou pustili. Už som bola fakt hladná,veď dnes som mala iba ten jeden muffin s Niallom.
,,Čo asi teraz robí?"-zabehli mi k nemu myšlienky.
,,Katie,počúvaš ma?"-buchol ma po stehne Damian.
,,Prepáč. Len som sa zamyslela. Čo si povedal?"-usmiala som sa na neho a do úst si vložila ďalší kúsok pizze. Nola naozaj dobrá. V reštaurácii sme strávili ešte asi hodinu a potom sme sa vybrali domov. Celý čas sme sa rozprávali,cítila som sa veľmi dobre. Damian nol ako malý šašo,smiali sme sa na ňom a jemu sa to páčilo.
,,Budeš dnes spať so mnou?"-spýtal sa ma ešte v aute.
,,Asi sa do tvojej postieľky nezmestím."-pohladila som ho po hlave.
,,Tak ja budem spať s tebou."-povedal a pritúlil sa ku mne.
,,Už si mu veľmi chýbala."-otočila sa na mňa Lisa.
,,Veď aj on chýbal mne."-hladila som ho ďalej.

...

Už osprchovaná,vysušená a oblečená do pyžama som si ťahala nohy do svojej spálne. Spoza dverí som počula zvuky zapnutého televízoru. Pootvorila som dvere a v mojej posteli videla malého blonďavého anjelika zakrytého po uši,ktorý zaujato pozeral rozprávku. Vliezla som vedľa neho a aj ja som sa zakrylq po uši.
,,Čo pozeráme?"-spýtala som sa.
,,Moju obľúbenú rozprávku. Transformerov."-povedal,ale oči neodtrhol od televízoru. Tak sme si iba ležíme,pritiahla son si ho bližšie k sebe a pozerali rozprávku. Po chvíli mi zavibroval mobil. Kto iný,ako Niall.
N:,,Spíš?"
Ja:,,Nie."
Ja:,,A ty?"
N:,,😃"
Ja:,,Chcel si niečo?"
N:,,Len či si v poriadku."
Ja:,,Viac ako v poriadku. Ležím v teplej posteli s láskou môjho života. Čo viac si môže ešte človek želať?"
Niall neodpisoval. Asi po dvoch minútach som pozrela na mobil. Stále nič. Počula som ako si Damian ticho odfukoval. Zaspal. Načiahla som sa pre ovládač,ale nedočiahla som. Veľmi som sa nechcela hýbať,aby som ho nezobudila. Zostával mi už iba mobil. Pozrela som sa na displej. Stále nič. Rozhodla son sa,že mu napíšem. Ale možno už zaspal aj on.
Ja:,,Spíš?"
N:,,Nie."-a v zápätí hneď prichádzala druhá.
N:,,Asi sa láska tvojho života o teba nestará,ak si píšeš so mnou.🤔"
On si myslí,že som s chlapom? Žiarli? Usmiala som sa. Zapla som foťák a spravila selfie. Pozrela dom si ju. Môže byť. Poslala som mu ju.
N:,,😁"
Ja:,,Už zaspal,preto mám čas na teba 😉 "
N:,,A ešte aj slintá 🤤"
Ja:,,Aspoň niekto 😉"
N:,,Po piatom pive by som slintal aj ja😋 "
Ja:,,No to ti ďakujem."
N:,,Nemáš za čo."
N:,,Čo robíš zajtra večer?"
Ja:,,Chceš si dať päť pív a slintať?"
N:,,Môže byť."
Ja:,,Ešte si to rozmyslím. Stačí mi jeden slintavý chlap 😅 "
N:,,OK. Tak si dám iba štyri."
Ja:,,Mňa by aj po troch zobrala záchranka!"
N:,,Nemusela by. Ja by som ťa oživil
😉 "
Ja:,,Kedy po mňa prídeš?😏"
N:,,Teraz?😈"
Ja:,,Nemôžem tu nechať lásku môjho života. 🙁"
A takto sme sa doberali ešte hodnú chvíľu. Posledná SMS pípla niekedy nadránom. Ani neviem koľko bolo hodín,kto poslal poslednú,kedy som zaspala.