I'm finally free (Dokončené)

Kapitola 17

Pípla mi správa. Otočila som sa na druhú stranu a hlavu si zakryla vankúšom. Pípla ďalšia a ďalšia.
,,Čo to do..."-radšej som to nedopovedala a rozospatými očami šmátrala po mobile na nočnom stolíku. Teraz už začal zvoniť. Pozrela som na obrazovku. Mary. Koľko je hodín? Prijala som hovor.
Ja:,,Dobré ráno."
M:,,Aké ráno zlato?Je už jedenásť. Ešte spíš?"-nahlas sa zasmiala.
Ja:,,Nie tak nahlas,prosím."-v hlave mi trešťalo.
M:,,Ideme do Sevilli?"-spýtala sa veselo.
Ja:,,Daj mi hodinu."-povedala som,pošúchala som si oči a posadila sa do tureckého sedu na posteli,ale to bola chyba,teraz sa mi začal zdvíhať žalúdok.
M:,,Máš tridsať minút a potom sa stretneme na recepcii."
Ja:,,Štyridsaťpäť minút?"-skúsila som šťastie.
M:,,Tridsať a nevyjednávaj!"-povedala a zrušila hovor.
Stále som sedela na posteli a čumela do blba. Mala by som si pohnúť. Vyliezla som z postele a vliezla pod sprchu. Výber šiat mi netrval dlho,nemala som ich veľa. Obliekla som si rifľové kraťase a biele tričko. Možno sa trochu opálim. Obula som si sandále a vlasy si zaplietla do vrkoča. Pozrela som na hodinky. Ešte mi zostalo päť minút,som dobrá. Zobrala som si menšiu kabelku cez plece,hodila do nej mobil,vodu, kartu od izby, peňaženku a zišla som na recepciu. Mary tam ešte nebola,ale nemusela som dlho čakať. O pár minút vychádzala z výťahu. Tiež mala na sebe rifľové kraťase ,púdrovo ružové tielko,sandále a vedľa kabelky jej visel aj foťák. Na rozdiel od môjho,ten odpočíval v Írsku.
Prikráčala ku mne a objala ma.
,,Ahoj. Môžeme?"
,,Tebe nie je zle? Ja asi umieram a ty sa tu točíš akoby nič."-prekvapene som sa spýtala.
,,Keby si ma videla pred hodinou,toto nepovieš."-usmiala sa a chytila ma za ruku.
,,A ako si to spravila,že teraz vyzeráš ako rybička?"
,,Stačila tabletka a stal sa zázrak."-povedala s úsmevom.
,,A nemáš ešte jeden taký zázrak?"-prosebne som na ňu pozrela.
,,V taxíku ti dám."-chytila ma za ruku.
,,Aj káva by bodla."-pozrela som na ňu psími očkami.
,,Cestou sa niekde zastavíme."-ťahala ma za sebou von na ulicu.,,Už tu máme taxík."
,,Ako ďaleko to je?"-spýtala som sa.
,,Asi dve a pól hodiny. Na námestie pôjdeme taxíkom a odtiaľ môžeme pešo na potulky."-usmiala sa.
,,To nemyslíš vážne. Dve a pól hodiny. To si nevedela vymyslieť niečo,čo je bližšie? Ty ma tuším chceš zabiť."-vyvalila som na ňu oči. S úsmevom sme nasadli do taxíka. Ja som si sadla z druhej strany.
,,Sevilla. Plaza de espaňa,por favor."-povedala Mary.
,,Odkedy vieš po španielsky?"-spýtala som sa Mary.
Pozrela na mňa,zdvihla mobil a zamávala ním pred mojim nosom.
,,Povedala si,žiadny internet."-povedala som naoko nahnevane.
,,Iba na nevyhnutné veci."-usmiala sa.
Taxík vyrazil. Mary zašmátrala v kabelke a vytiahla z nej tabletky. Ticho mi jednu podala. Ja som si ju hneď hodila do úst a zapila vodou. Cestou sme sa zastavili po kávu a asi po štyridsiatich minútach som bola schopná fungovať ako tak normálne .Zvyšok cesty sme čvirikali. Spomínali sme na včerajšiu noc. Aj keď spomienky sme mali obe iba matné.
,,Ale sangriu nechcem ani vidieť."-usmiala som sa.,, Stretneš sa ešte s Ikerom."-pozrela som na Mary.
,,Neviem,uvidíme."-usmiala sa.
,,Bozkáva sa dobre?"-vyzvedala som.
Mary si zatvorila oči a s úsmevom prikývla.
,,Potrebovala by si už poriadneho chlapa. Nie stále iba práca."-povedala som.
,,Ty máš čo hovoriť."-pozrela na mňa.
O skoro tri hodiny sme vystupuvali z taxíka pred námestím. Napodiv tu bolo málo ľudí. Pomaly sme sa prechádzali a Mary spravila už asi dvesto fotiek.
,,Nefoť ma už toľko."-posťažovala som sa.
,,Daj. Teraz budem ja."-načiahla som ruku a čakala som,kým mi podá foťák. V tejto póze o mne spravila ešte päť záberov. Tvár som si zakryla rukami.
,,Prestaň už."-otočila som sa jej chrbtom.
,,OK. Už som prestala. Ale ešte jednu selfie do mobilu. Hodím ju na IG."-podala mi foťák a vyťahovala si mobil. Postavila sa vedľa mňa a obe sme vyčarili ten najkrajší úsmev,aký  máme. Toto sme zopakovali asi dvadsaťkrát.
,,Teraz aj ja."-povedala som a vyťahovala si mobil.,,Dúfam,že mi potom dáš tie fotky."
Pozrela som na obrazovku a prekvapila sa,že mám desať správ a tri zmeškané hovory. Mary na mňa pozerala.
,,Čo ti je?"-spýtala sa.
Ukázala som jej mobil.
,,Ja som ti poslala iba dve." -povedala.,,Niall?"
Prikývla som a začala s úsmevom čítať.