I'm finally free (Dokončené)

Kapitola 7

Štvrtok ubehol rýchlo. Lisa bola doma,Damiana sme zobrali do tábora a my sme sa vybrali na nákupy do Belfastu. Pobehali sme hádam všetky nákupné centrá. Kúpila som kopu maličkostí pre deti a hľadala som ešte niečo pre Mary. Čo máš kúpiť niekomu,kto má všetko? Tak som sa rozhodla,že ju vyštafírujem na dovolenku do Španielska. Plážová taška,osuška a ešte nejaké drobnosti. Sebe som si kúpila strieborné náušnice v tvare štvorlístka,aby mi pripomínali Írsko. S Lisou sme boli na obede,neskôr sme sa zastavili na káve. Mobil mi v kuse pípal. Lisa sa iba usmievala ,ale nič nevravela. O tretej sme sa vybrali naspäť do Antrimu. Vyzdvihli sme Damiana z tábora a išli domov. Lisa sa rozhodla,že ho zajtra nechá doma a pôjdeme na výlet. Dlho sme sa rozhodovali,kde by to malo byť. Lisa chcela navštíviť nejaké pamiatky a Damian chcel k vode. Mne to bolo jedno,len nech sme spolu. Nakoniec sme sa rozhodli pre kompromis.

...

Ráno sme sa zobudili v čas,aby sme mohli vyraziť,kým ešte nie je veľká premávka. Nasmerovali sme si to zasa na sever do mestečka Castlerock. Tam je aj zrúcanina kostolíka a aj krásna pláž. Najprv sme išli pozrieť zrúcaninu. Pozreli sme aj okolie. Výhľad bol nádherný,pretože kostolík stál na útese. V diaľke som zbadala schody vedúce dole na pláž. Tak sme sa rozdelili,Lisa išla autom cez mesto k pláži a ja s Damianom schodmi dole. Išli sme pomaly a pritom som všetko fotila. A zrazu schody zmizli. Boli iba skaly. Moje nervy.
,,Vrátime sa hore a pôjdeme aj my autom?"-spýtala som sa Damiana ,ale hneď ma zrušil.
,,Ani náhodou! Pozri ako blízko je voda a ty chceš ísť naspäť?"-pozeral na mňa psími očami.
,,No dobre,ale pôjdeš pomaly."-povedala  so strachom o neho. Alebo radšej o seba? Ani sama neviem.
Po desiatich minútach sme skaly zdolali obaja bez ujmi na zdraví. Malému skaly nerobili problém. Skákal jedna radosť. Zato ja som išla ako slimák. Ale zvládli sme to. Keď sme sa dostali na pláž, Damian skákal od radosti.,,Katie,pozri. Konečne voda."
Zazvonil mi mobil. Volala mi Lisa.
L:,,Kde ste? Spýtala sa."
Ja:,,Teraz sme sa dostali na pláž."
L:,,Prečo vám to trvalo tak dlho?"
Ja:,,Minuli sa schody a museli sme liezť po skalách."-povedala som s úsmevom,lebo si vedela predstaviť Lisin výraz tváre.
L:,,Je malý v poriadku?"
Ja:,,On áno,ale ja nie. Ešte teraz sa trasiem."
L:,,Tak to vám bude trvať dlho,kým sa sem dostanete,veď sú to skoro dve kilometre. Ja si zatiaľ sadnem na kávu."-povedala Lisa a ja v jej hlase som počula radosť.
Ja:,,Aj chcem kávu. Nepôjdeš nám oproti a potom si ju dáme spolu?"-spýtala som sa s malou dušičkou.
L:,,Nie. Ja si na vás počkám tu a potom si dám ešte jednu."
Ja:,,Dobre. Ale nečakaj nás tak skoro."
L:,,Mne to vyhovuje."-zasmeje sa.
Ja:,,Ahoj. Potom sa ozvem."
L:,,Ahoj."
Hovor som zrušila a očami hľadala Damiana. Srdce sa mi skoro zastavilo,keď som ho zbadala,že zasa lezie na skaly.
,,To bude dlhá cesta."-povedala som potichu.
A mala som pravdu. Damian behal od vody ku skalám a naspäť a ja som fotila ako o život. Cesta nám trvala skoro dve hodiny,ale vybláznili sme sa. Zbierali sme mušle,utekali pred vlnami,naháňali sa a veľa smiali. Keď sme dorazili ku kaviarni,Lisa na nás už netrpezlivo čakala. Sadli sme si a Lisa nám objednala kávu. Nevedela som sa rozhodnúť kto je uťahanejší. Ja alebo malý. Aj ten si sadol a hlavu si položil do môjho lona. Ja som mu hladila vlasy. Kým sme s Lisou pili kávu,on zaspal. Preniesla som ho do auta a nastala chvíľa návratu domov. Počas cesty nám zavolal Matt. Bolo mu ľúto,že nemohol ísť s nami. Domov sme sa vrátili až podvečer.
Niallovi som napísala správu,že sme šťastne dorazili domov. S Lisou sme ešte prezerali fotky z pláže a pár som poslala aj Mary. S námahou som sa ťahala do kúpeľne,osprchovala sa a v pyžame zaliezla do postele. Už som začala upadať do ríše snov,keď mi zapípala správa.
N:,,Spíš?"
Ja:,,Skoro."
N:,,Tak ťa nebudem rušiť."
Ja:,,???"
N:,,Len som chcel vedieť,aký si mala deň."
Ja:,,Ďakujem skvelý. A ty?"
N:,,Celý deň som bol s Theom. Chcel som mu vynahradiť zmeškaní."
Ja:,,To je milé.😃"
Ja:,,Aj ja som si užila malého."
N:,,Niekedy by sme si mohli vyraziť vo štvorici."
Ja:,,To je dobrý nápad. Aspoň by neunavil mňa.😏"
N:,,Ale nás. 😅"
Ja:,,Asi tak. A boli by dvaja. 😵"
N:,,Kde ste boli?"
Ja:,,Zavolám ti."-napísala som s úsmevom. Aspoň budem počuť jeho hlas a možno aj ten nádherný smiech.
Akonáhle sme sa začali rozprávať únava ma prešla. Navzájom sme si hovorili zážitky z dnešného dňa. A áno,počula som jeho smiech. Hlavne vtedy,keď som mu opisovala ako som liezla po skalách k pláži. Teraz to pripadalo smiešne aj mne.
N:,, Čo budeš robiť zajtra?"-spýta sa.
Ja:,,Zajtra sa vracia Matt z Londýna. Lisa vymyslela,že by sme mohli ísť skôr do Dublinu a trocha sa popozerať po meste. Videla som iba letisko a diaľnicu. Mohol by si sa pridať."
N:,,Zajtra prídu chalani. Budeme grilovať. Chcel som ťa pozvať."
Ja:,,Asi sa vrátime neskoro. Matt prilieta o šiestej. Prepáč."
N:,,To nič. Len som ťa chcel s nimi zoznámiť."-v jeho hlase som počula,že zosmutnel.
Ja:,,Ale ak máš čas,v pondelok si to môžeme vynahradiť. V nedeľu ideme k Mattovmu kamošovi,ale pondelok mám voľný. Zapíšem si ťa do kalendára."
N:,,Ó. Ďakujem ti pekne. A koľko času si pre mňa ochotná vyhradiť?"
Ja:,,Ak budeš milý,aj celý deň."-zasmiala som sa.
N:,,Budem sa snažiť,ale nič nesľubujem."-tiež sa zasmial. Zasa ten nádherný smiech.
Ja:,,Asi už pomaly pôjdem."-povedala som,odtiahla mobil od ucha a pozrela  na hodiny.,,Už sú tri ráno. Vedel si?"
N:,,To fakt? OK. V pondelok sa stretneme. Ešte sa ozvem."
Ja:,, Dobrú noc. A pekné sny." -povedala  s úsmevom."
N:,,Aj tebe. Ahoj."
Ja:,,Ahoj."
Mobil som zložila na nočný stolík,zakryla sa po uši a zaspávala s myšlienkou na Nialla.