I'm finally free (Dokončené)

Kapitola 14

Ráno som sa zobudila s nepríjemným pocitom. Dnes idem domov. Naozaj je to môj domov? Asi áno. Mám tam všetko. Svoj byt,prácu a Mary. Ešte asi pól hodinu som sa prevaľovala v posteli a potom som sa rozhodla,že konečne vstanem. Ešte som si musela pozbierať veci a pobaliť sa. Do Dublinu budeme vyrážať o jednej,lietadlo mi má letieť o šiestej. Potom ma čaká krátky let do Londýna. Na letisku ma vyzdvihne Mary a noc strávim u nej. Zajtra ju zasa beriem ja na letisko. A zostanem sama v tom veľkom meste. Celé dva týždne. Ó. Ani nie dva. Veď sa mi podarilo rezervovať letenky do Španielska a našla som aj voľnú izbu v hotely,kde bude aj Mary. Štyri dni si užijem slnko a pokúsim sa Mary prehovoriť,aby išla som mnou na aukciu.
V kúpeľni som strávila iba krátku dobu. Osprchovala som sa,spravila jemný make-up,vlasy som si iba prečesala. Obliekla  si svetlo modré rifle,bielu košeľu a čierne sako. Pozbierala som si veci a nahádzala ich do kufra. Zišla som do kuchyne. Lisa po nej lietala v plnom prúde.
,,Pomôžem ti?"-spýtala som sa.
,,Mohla by si pozrieť mäso v rúre?"-poprosila ma.
,,Samozrejme."-otvorila som rúru a usúdila,že ešte chvíľu potrebuje. Spravila som si kávu. Bez nej deň nezačne. Sadla som si na stoličku a pomaly ju popíjala.
,,Čo si tak ticho?"-spýtala sa Lisa.
,,Neviem. Je to také zvláštne,že dnes idem domov. Bude mi to tu chýbať. Vy mi budete chýbať."-povedala som a napila sa kávy.
,, A Niall."-doplnila ma Lisa.
,,Áno. Aj on."-povedala som s úsmevom. Za dva týždne sme toho veľa zažili. Naozaj mi to bude chýbať. Jeho modré oči,jeho vôňa a objatia. Jeho nákazlivý smiech. A jeho bozky. Mimovoľne som si prešla prstami po perách a jemne som sa usmiala pri myšlienke na náš včerajší bozk. Motýle sa mi znova rozvírili v bruchu. Keby som nespravila ten hysterický výstup,možno by ich bolo viac. A to som si vážila na Niallovi najviac. Dbal na moje city a ukázal mi,že nie je každý ako Scott.
Lisa pred mňa posunula tanier s hriankou.
,,Najedz sa!"-prikázala mi.
,,Už počkám na obed. Ale ďakujem."-usmiala som sa na ňu. 
,,Matt ešte spí?"
,Áno. A aj Damian,čomu sa čudujem." -povedala Lisa.
,,Aspoň trocha si si oddýchla?"-spýtala sa Lisa.
,,Áno. Určite."-povedala som a nakoniec zahryzla do hrianky. Vyzerala lákavo. ,,Ale už sa teším na deti. Mesiac som ich nevidela. Už na mňa aj zabudli."
,,Na teba sa nedá zabudnúť."-usmiala sa .
,,Ale áno. Dá."-vypila som posledný dúšok kávy a šálku umyla.,,Idem sa ešte popozerať,či nemám niekde niečo pohodené."
Posledných pár hodín ubehli u Matta rýchlo. Dali sme si skorý obed a vyrazili do Dublinu. Cestou sme sa nasmiali na príhodách,ktoré rozprával Damian z letného tábora. Moje zlatíčko.
Vystúpila som na parkovisku a Matt mi podal batožinu.
,,Máš všetko sestrička?"-spýtal sa a objal ma.
,,Dúfam,že áno. A keď nie,onedlho som tu znova."-povedala som a objatie mu opätovala. Potom som objala Lisu.
,,Ďakujem ti,že si sa o mňa tak dobre starala."-povedala som jej a na líci sa mi skotúľalo pár sĺz.
,,Nerev. Veď sa ešte vidíme."-povedala Lisa a aj ona si utierala zablúdenú slzu.
,,Ja viem."-usmiala som sa a utierala si oči. A mám po make-upe.
Damian mi skočil do náručia.,,Nechoď Katie,ešte tu ostaň!"
,,Nemôžem zlatko. Musím sa vrátiť do Londýna,ale sľubujem,že čoskoro prídem zasa."-položila som ho na zem,chytila rúčku kufra a vykročila k letiskovej hale. Poslednýkrát som sa otočila a zamávala im na rozlúčku. Kráčala som pomaly,mala som ešte dosť času. Odovzdala som batožinu,bez problémov prešla kontrolami a čakala,kým na monitore zasvieti číslo brány môjho letu. Naposledy,keď som bola tu,nebola som sama. Spoločnosť mi robil Niall. Pri myšlienke na neho som sa usmiala. Z vrecka som si vybrala mobil a odomkla ho. Mala som správu od Mary a aj od Nialla. Najprv som pozrela tú od Mary.
M:,,Letí ti to včas?"-hneď som jej odpísala.
Ja:,,Ešte neviem. Napíšem ti z lietadla,keď už bude rolovať."
Potom som si prečítala tú od Nialla.
N:,,Už teraz mi chýbaš." Celý deň nenapíše a teraz toto?
Ja:,, Veď som ešte ani neodišla.😂"
N:,,Aj tak. Neuvidím ťa dva týždne.😢"
Ja:,,Ak budeš mať cestu v Londýne,zastav sa.😉"
N:,,Beriem ťa za slovo."
Na obrazovke sa objavilo číslo mojej brány.236. Zasa môžem peškovať až druhú stranu letiska. Aspoň mi rýchlejšie ubehne čas. Celý čas sme si s Niallom posielali správy.
Ja:,,Už budem musieť ísť. Vyhlásili môj let. Ahoj."
N:,,OK. Ozvi sa keď pristanete."
Ja:,,OK 🤗"
N:,,🤗😘😊" Pri poslednej správe som sa usmiala.
Postavila som sa do radu. Miesto som mala rezervované pri okne. Ale tentoraz tam nesedel modrooký chalan. Usmiala som sa pri tej spomienke. Pohodlne som sa usadila,zapla pás a keď sa lietadlo pohlo napísala som Mary.
Ja:,,Už rolujeme."
M:,,OK. Čakám ťa."