I'm finally free (Dokončené)

Kapitola 21

NIALL

,,Čo by nie. On si ich v kuse pozerá. A hlavne tie,na ktorých je on. Veď je narcis."-usmial som sa na Harryho a potľapkal ho po ramene. Harry nič nepovedal a zasa cvakol. Mňa a Katie,ktorá sedela vedľa mňa. Rukou sa opierala o deku. Mala ju tak blízko,že by stačil jediný pohyb mojej ruky a dotkol by som sa jej. Presne keď som to chcel spraviť ona zdvihla ruku,chytila jablko a hodila ho po Harrym.
,,Ukážeš mi ich?"-spýtala sa Harryho,pritom poštvornožky liezla po deke k nemu. Sadla si vedľa neho a kým čakala pohľad jej zablúdil ku mne. Jemne sa usmiala a zasa sa pozrela na Harryho. Moje srdce vynechalo jeden úder. Ako to robí? Úplne ma pobláznila.
Harry si upravoval vlasy a zdvihol mobil. Cvak. Katie ho buchla do ramena ,ale usmievala sa.
,,Au."-povedal Harry s úsmevom. Harry jej začal ukazovať fotky. Sedel som ticho a sledoval som ich. Harry sa občas pozrel na mňa a usmial sa. Katie sa každou bunkou sústreďovala na fotky. Pritom sa usmievala,občas si strčila ten neposlušný prameň vlasov za ucho a hrýzla si spodnú peru. S tým ma privádzala do šialenstva. Vtedy som si aj ja zahryzol do svojej. Bola nádherná a taká nevinná. Horší pocit som ešte nezažil,ako keď som ju včera videl smutnú u Grega. Na parkovisku som si nemohol pomôcť,musel som ju pobozkať. Ale zabudol som na následky. Nezaslúžila si ,aby jej niekto ublížil. Nechápal som ako je možné,že pri tomto dievčati som strácal pojem o čase a zabúdal kto som. Nie nezabúdal. Pri nej som presne vedel, kto naozaj som. Pri nej som bol obyčajný chalan a nemusel som sa pretvarovať. Mohol som jej povedať všetky moje myšlienky a pocity a nesúdila ma pre ne. Ju nezaujímalo ,že som slávny,ani publicita. Práve naopak,radšej chcela ostať v ústraní a vychutnávať si spoločné chvíle so mnou. S mojím naozajstným ja.
,,Ty si blázon."-povedala Katie Harrymu a to ma vrátilo do reality.
,,Ja viem. A preto ma miluješ."
-povedal Harry a vlepil jej bozk na líce. Ona sa od Harryho odtiahla a utierala si líce.
,,Oslintal si ma!"-povedala naoko nahnevane.
,,A čo? Niall môže a ja nie?"-povedal Harry a postavil sa z deky.
,,Pozrieme si okolie?"-spýtal sa.
,,Pravdaže."-odpovedala Katie a aj ona vstávala z deky. Obaja už stáli a pozerali sa na mňa. Usmial som sa na nich.
,,Ty nejdeš?"-spýtal sa Harry.
,,Choďte. O chvíľu som pri vás."
-povedal som.
,,OK. Ale ponáhľaj sa."-povedala Katie s úsmevom. Úsmev som jej opätoval.
Harry ju chytil okolo ramien a tlačil k vode.
,,Poď. Spravíme pár fotiek."-povedal.
,,Už nechcem žiadne fotky."-Katie protestovala a tvár si zaborila do dlaní. Vykrútila sa mu z objatia a začala pred ním bežať. Harrymu stačili tri kroky a dobehol ju. Chytil ju zozadu a zdvihol do vzduchu. Katie začala kričať a nahlas sa smiať. Milujem jej smiech. Každým ďalším tlkotom srdca som cítil,že som ju stretol preto,aby som ju spravil šťastnou. Musím to dokázať. Ona si to zaslúži,aby bola šťastná. Úplne mi zmenila život. Pri nej som sa cítil konečne slobodný. Keď som zavolal Harrymu ,aby som mu o nej povedal,bol skeptický. Ešte aj pred koncertom sa k nej správal hnusne. Ale stačilo zopár hodín a aj jemu sa vkradla do srdca. Takýto uvoľnený býva iba pri ľuďoch ,ktorým dôveruje. A ja hlupák som si myslel,že u Grega pri okne,oni...
On iba stál pri nej,lebo ja som sa správal ako idiot.
Pohladil som piesok,trocha si nabral do ruky a pomaly ho púšťal naspäť na zem. Potom som sa postavil z deky a išiel za nimi. Pomaly som sa k nim približoval. Sedeli vedľa seba na skalách. Keď ma Katie zbadala,na tvári sa jej vykreslil široký úsmev,oči sa jej rozžiarili a zamávala mi. Trocha som pridal do kroku,už som ju chcel držať v náručí. A nikdy ju nepustiť. Zastavil som sa pri nich a ona sa postavila. Pristúpila ku mne,postavila sa na špičky a letmo ma pobozkala na pery. Objal som ju okolo pásu a žiadal si ešte jeden bozk. Potom sa ku mne pritúlila,ruky som si omotal okolo nej a vdychoval jej vôňu.
Pozrel som na Harryho. On nás s úsmevom sledoval,potom na mňa žmurkol. Ticho prerušil Harry.
,,Pôjdeme ďalej?"-spýtal sa.
Katie chcela ustúpiť,ale ja som jej to nedovolil. Nahlas sa zasmiala.
,,Mali by sme."-povedala.
Ešte viac som si ju pritiahol,pobozkal na čelo a potom ju pustil. Usmiala sa na mňa a ponúkla mi ruku. Ruka v ruke sme vykročili.
Harry kráčal vedľa nej,ruku si položil na jej plecia. Katie k nemu vzhliadla a usmiala sa na neho. Harry ju pohladil po líci.
,,Všetko bude v poriadku."-povedal jej.
,,Ja viem."- Katie mu odpovedala a pozrela do zeme.
,,A keď nie,stále tu máš mňa."-Harry sa nahlas zasmial a pozrel na mňa.
,,Na to zabudni!"-zavrčal som na neho.
Pustil som Katienu ruku a chytil Harryho ruku,ktorú mal na Katiených pleciach.
,,Ruky preč od nej."-povedal som s úsmevom a pustil mu ruku.
,,OK. Ja iba keby niečo."-Harry si zdvihol ruky na svoju obranu. Katie stála asi tri kroky od nás a sledovala nás. Nahlas sa zasmiala.
,,Už ste skončili?"-spýtala sa.
,,Ešte sme ani nezačali."-povedal Harry a šibalsky sa usmial. Pozrel na mňa a žmurkol. Ja som iba prikývol. Jej pohľad prechádzal raz na mňa,potom na Harryho.
,,Čo vymýšľate?"-spýtala sa a začala cúvať.
,,My?"-s úsmevom som sa pozrel na Harryho. Obaja sme spravili krok k nej. Ona cúvla o dva kroky. Neprestala nás sledovať a bola pripravená. Harry mi kývol hlavou a v tej chvíli sa rozbehla. Ja s Harrym sme bežali za ňou,ale najprv sme jej dali mierny náskok.
Pozrela dozadu a keď videla,že za ňou zaostávame,nahlas sa zasmiala. Harry viac nepotreboval a svoje tempo zrýchlil. Stačili mu štyri kroky a už bol pri nej. Ešte jeden a stál pred ňou. Katie do neho vrazila a pozrela na neho. Harry sa zohol,chytil ju okolo pásu a prehol si ju na plece. Keď sa začal vyrovnávať,Katie pochopila,čo práve robí. Začala sa mykať,aby sa dostala z jeho zovretia,ale proti Harrymu nemala šancu. Harry bol už úplne vyrovnaní a Katie na ňom najprv visela ako vrece zemiakov a potom ho začala búchať do chrbta. Zastavil som sa pár krokov od nich a zasmial sa.
,,Daj ma dole!"-prikázala mu a znova buchla do chrbta. Harry sa s ňou zatočil.
,,Nepočul si. Daj ma dole!"
,,Nepočul som to zázračné slovíčko."
-Harry sa nahlas zasmial.
Katie zdvihla hlavu a pozrela na mňa.
,,Ty mu to dovolíš?"-spýtala sa ma. Zdvihol som ruky na svoju obranu.
,,Prepáč. Bol rýchlejší."-pristúpil som k nej,chytil jej tvár a pobozkal ju. Potom som jej prameň vlasov odhrnul od ucha a šepol.
,,Je veľmi šteklivý."-žmurkol som na ňu a jej zažiarili oči.
,,OK mládež,to by už stačilo."-povedal Harry a začal kráčať s Katie na pleci.
Katie si priložila ruky na jeho chrbát a pomaly po ňom ťahal prsty. Harry sa pohojdal do bokov.
,,Nerob!"-povedal Harry,ale Katie neprestávala. Prstami išla stále vyššie a vyššie. V strede jeho chrbta sa zastavila a prstami prešla do bokov,potom smerovala nižšie a začala ho štekliť. Harry ju v okamihu zložil na zem a začal sa brániť. Po chvíli od neho Katie ustúpila.
,,Ďakujem."-pozrela na neho a upravovala si tričko,pritom na mňa žmurkla. Harry to videl.
,,Ty zradca!"-povedal mi s úsmevom. Ja som iba mykol plecami.
,,Prepáč."-povedal som s úsmevom. Katie ku mne pristúpila a objala okolo pásu,ja som jej ruku položil na chrbát a spolu sme kráčali k deke. Harry išiel kúsok za nami a niečo si šomral pod nos. S Katie sme sa usmiali.
Pozbierali sme veci,všetko odniesli do auta a vyrazili do Antrimu.
Vôbec sa mi nepáčila tá myšlienka,že sa o chvíľu budem musieť s Katie rozlúčiť.

...

Auto som zaparkoval pred Mattovým domom. Posledných desať minút sme sedeli ticho,každý bol zahĺbený do svojich myšlienok. Ešte aj Harry sedel bez slova,čo u neho nie je zvykom.
Všetci traja sme vystúpili z auta. Katie si vložila ruky do vreciek kabáta a hľadela do zeme. Prvý k nej pristúpil Harry. Katie na neho pozrela.
,,Som veľmi rád,že som ťa spoznal."
-povedal potichu.
,,Aj ja."-Katie skoro šepkala. Ruky si vybrala z vreciek a objala ho.
,,Budeš mi chýbať."
,,Aj ty mne."-Harry jej objatie opätoval.
,,Veď sa ešte stretneme. A mám tvoje číslo."-dodal s úsmevom. Katie sa potichu zasmiala. Harry od nej odstúpil a vrátil sa k autu. Katie znova sklonila hlavu a upierala zrak na svoje topánky. Dvoma krokmi som prekonal vzdialenosť,ktorá bola medzi nami a objal ju. Stáli sme ticho a užívali si posledné chvíle pred odchodom. Už sme sa tu lúčili veľakrát,ale teraz o bolo iné.
,,Pane bože,veď sa nevidíte poslednýkrát."-povedal Harry a otočil sa okolo svojej osi. Katie sa znova ticho zasmiala.
,,Má pravdu."-povedal som potichu. Katie ku mne vzhliadla. Mierne som sa sklonil a pobozkal ju. Pohladila ma po krku a trocha sa odtiahla.
,,Potom sa ozvi,keď dorazíte ku Gregovi."-usmiala sa.
,,OK."-povedal som a pohladil som ju po líci.
,,A veľa šťastia na zajtrajšom stretnutí."-povedala potichu.
,,To asi budem potrebovať."-usmial som sa na ňu. Chytil som ju za ruky.
,,Ale no ták."-Harry prestupoval z nohy na nohu a klopkával po streche auta.
,,Dobre. Veď už idem."-pozrel som na neho,ale pohľad som hneď vrátil ku Katie. Posledný raz som ju pobozkal a pomaly kráčal k autu. S Harrym sme nasadli dnu. Katie nám zamávala a v spätnom zrkadle som videl,že sa nepohla z miesta,až kým som nezabočil.
Ticho som sledoval cestu. Po chvíli som pozrel na Harryho. Bez slova ma sledoval a usmieval sa.
,,Čo?"-spýtal som sa.
,,Si v tom až po uši."-skonštatoval.
S úsmevom som mykol plecami.

...

S Harrym sme sa do Londýna vracali spolu. Našťastie sme sa vyhli väčšiemu rozruchu. Nemal som v pláne Londýn,ale vďaka udalostiam,ktoré sa stali za posledných štyridsaťosem hodín vďaka mojej hlúposti,som bol nútení túto cestu absolvovať. Na pár dní sa budem musieť utiahnuť u Harryho,kým u mňa nedokončia maľovanie. Katie sa vracia až o dva dni.

Stál som pred budovou Matrixu,kde bola kancelária Modestu a vôbec sa mi nechcelo dnu. Ešte dobre,že Kim tu bude tiež. Pomaly som prešiel vchodovými dverami a kývol recepčnej. Výťahom som sa vyviezol na príslušné poschodie. Predtým,ako som zaklopal na dvere Richarda som sa zhlboka nadýchol.
,,Ďalej."-počul som spoza dverí.
Vstúpil som dnu a rozhliadol sa. Vnútri boli iba Kim a Richard. OK. To je dobré znamenie. Zatvoril som za sebou dvere.

...

O hodinu neskôr som opúšťal Richardovu kanceláriu mierne vykoľajený. S Kim sme nastúpili do výťahu. Keď sa dvere zatvorili,Kim hneď spustila.
,,Čo si si myslel?"-spýtavo sa na mňa pozrela. Zdvihol som obe ruky a prešiel si po vlasoch.
,,Ja neviem. Ale toto môžu urobiť?"
-pozrel som na Kim.
,,Niall,zobuď sa. Oni môžu všetko."
-povedala a neprestávala sa na mňa pozerať. Prechádzal som sa po výťahu a čakal kedy sa zastaví na prízemí,potreboval som ísť na vzduch.
,,Upokoj sa!"-povedala Kim a postavila sa pred mňa.
,,Tebe sa to povie ľahko. Kvôli zmluve ju mám stratiť?"-pozrel som sa jej do očí.
,,Nepracuješ tu prvý deň. Vieš ako to chodí."-povedala.
,,Viem."-povedal som sklesnuto.
,,Porozprávaj sa s ňou. Ak je taká ako hovoríš,pochopí to."-povedala Kim. Ticho som prikývol. Dvere výťahu sa konečne otvorili a ja som rýchlim krokom opúšťal budovu. Konečne som sa nadýchol čerstvého vzduchu. Kim sa postavila vedľa mňa.
,,Bol som rád,že som jej vedel vysvetliť to s Hailee a teraz sa mám pred ňu postaviť a povedať jej,že sa mesiac nemôžeme ukázať na verejnosti?
To vážne?"-pozrel som na Kim.
,,Nemáš inú možnosť a ty to vieš."
-povedala Kim potichu.
,,Vieš,že na Richardovi závisí tvoja budúcnosť. Tak si to nepokaz. Teraz bol ešte zhovievavý,ale nabudúce nemusí byť. Mal si šťastie,že Hailee s toho nerobila problém."
,,Prečo by robila? Veď aj ona..."
-nedokončil som vetu.
,,Ja viem. Ale ona je diskrétnejšia ako ty."-Kim sa usmiala.
Uznávam,v tomto mala Kim pravdu.
,,Niall. Nezahoď všetko na čom si doteraz tak tvrdo pracoval pre jedno pobláznenie. Veď sa poriadne ani nepoznáte. Takto zistíš,či je to medzi vami naozaj skutočné alebo iba chvíľkové vzplanutie."-povedala Kim.
,,Pobláznenie? Chvíľkové vzplanutie? Kim? To vážne? Veď ma poznáš."
-pozeral som na ňu a zdvihol som obočie.
,,OK. Prepáč. Viem,že keby si to nemyslel vážne,takto by si nevystrájal."-usmiala sa.
,,Ďakujem."-povedal som.
Ešte chvíľu sa rozprávali,potom sa rozlúčili a každý išiel svojou cestou.