I'm finally free (Dokončené)

Kapitola 48

Ahojte. A som späť. Tie dva týždne ubehli naozaj rýchlo. Ale nebudem to naťahovať. Nech sa páči,ďaľšia časť. A príjemné čítanie. 🤓

S námahou som si otvorila oči a obzrela sa okolo seba. Ležala som v Niallovej posteli,oblečené som mala šaty,ktoré mi dala Gemma pri skladisku. Vonku krásne svietilo slnko. Mykla som sa,keď sa Niall pohol vedľa mňa. Pozrela som na neho. Spal na bruchu a bol otočený tvárou ku mne. Obočie mal prelepené,mierne opuchnuté a začala sa mu tam tvoriť modrina. Toto zamaskuje asi ťažko. Kyslo som sa usmiala a vyliezla z postele. Ticho som prešla do kúpeľne a pustila sprchu. Vyzliekla som sa a z rán si odviazala obväzy. Koleno a lakeť už nevyzerali až tak hrozne. To sa nedalo povedať o mojom boku. Po celom mojom pravom boku sa tiahla výrazná modrina. Keď som sa jej dotkla,mierne som sa skrčila a sykla od bolesti. Oprela som sa o umývadlo a hľadela na svoj obraz v zrkadle. Pod očami som mala tmavé kruhy,vlasy strapaté,pery popraskané. Ironicky som sa usmiala a pohľad mi znova zablúdil k modrine. Sklonila som si hlavu a silno zatvorila oči. Potláčala som vzlyk. Zhlboka som sa nadýchla a postavila sa pod sprchu.
Keď sa prvé kvapky horúcej vody dotkli rán,sykla som. Oči som si zatvorila a nechávala po sebe tiecť vodu.
V mysli som si prehrávala nočné udalosti.
Kvôli tomuto sa nemôžem znova dostať na dno.
Musím byť silná.
Silná kvôli Niallovi.
Zlomilo by mu to srdce.
Dával by si to za vinu sebe.
A to som naozaj nemohla dopustiť. Túto kapitolu uzavriem a všetko pokračuje ďalej. Veď Jeremyho už v živote neuvidím. O to sa Mary postará,tým som si viac než istá. Určite už sedí pri počítači a pracuje na obžalobe. Pri tej myšlienke som sa usmiala.
OK. To zvládnem. Kvôli takému hlupákovi si nenechám znova zničiť život.
Celá som sa vydrhla a umyla si vlasy. Vysušila som sa uterákom a rany si previazala čistým obväzom. Obliekla som si čisté a voňavé oblečenie. Chcela som si obliecť vlastné veci. Naozaj som to chcela,ale nešlo to. Mala som nutkanie dať si Niallovo tričko a keď už mám jeho tričko,tak prečo nie aj tepláky. Jeho vôňa ma upokojovala.
Vyšla som do kuchyne,uvarila si kávu a napísala správu Mary aj Harrymu.

,,Keď sa zobudíš,prosím zavolaj."
-poslala som ju obom.

Mary mi hneď volala. Predtým ako som prijala hovor,pozrela som na hodiny. Bolo niečo po tretej poobede.

M:,,Ahoj zlato."-povedala veselo.

Ja:,,Ahoj. Aká si veselá."

M:,,Som."-povedala.

Ja:,,To čo sa stalo v noci bol iba sen?"
-spýtala som sa.

M:,,Nie."

Ja:,,No tak? Čomu sa tak tešíš?"

M:,,Už mám hotové obvinenie. Ten hajzel si to vyžerie na plnej čiare."-pri tých slovách som sa usmiala. Mary ma nesklamala.

Ja:,,Spala si vôbec?"

M:,,Pár hodín. Ale ani ty si toho veľa nenaspala."

Ja:,,No. Čo už. Aj tak sme s Harrym dohodnutí,že sa stretneme."

M:,,Nemyslíš to vážne."

Ja:,,Čo?"

M:,,V noci ťa uniesol jeden úchylák a ty ideš riešiť Harryho drogovo závislú kamošku?"

Ja:,,Ale myslím. Musím sa sústrediť na niečo iné,lebo sa zbláznim."-chvíľu som ostala ticho. To som nemala povedať.

Ja:,,Odkiaľ vieš o Camille?"

M:,,Anne volala Harrymu,aby už išiel domov. Camille už začínala vyvádzať. Tak mi o tom porozprával po ceste,ako ma bral domov."

Ja:,,Nehneváš sa na neho?"