I'm finally free (Dokončené)

Kapitola 15

Kapitola 15

Monotónne dni ubehli rýchlo. Práca a domov. Deti boli úplne bez seba,keď som nastúpila prvý deň do práce. Všetkým som zobrala malý darček a kopu sladkostí. Vystúpenie na benefičný večierok už nacvičili perfektne. Už ma ani nepotrebovali,ale aj tak sme každý deň nacvičovali. Aspoň im rýchlejšie ubehol deň v nemocnici. Cez víkend som si zobrala nadčasy na oddeleniach,kde potrebovali výpomoc. Nechcela som byť sama doma. S Mary sme si volali každý deň. Rozprávala mi svoje zážitky a stále hovorila to isté.
,,Škoda,že si neprišla aj ty. Páčilo by sa ti tu." Ja som sa iba usmievala. Už som sa nevedela dočkať,ako ju prekvapím.
Pondelok prebehol ako ostatné dni až na večer. Pípla mi správa od Nialla. Nič výnimočné,veď mi písal každú chvíľu. Ale keď som prečítala obsah správy, srdce sa mi rozbúchalo.
N:,,Čo robíš zajtra? S Conorom máme niečo v Londýne kvôli svadbe Alexa."
Ja:,,Budeš v Londýne?"
N:,,Áno. Mohli by sme sa stretnúť. Spoznáš aspoň Conora."
Sadla som si do kresla a civela na obrazovku. Čo mu mám odpísať? Je to dobrý nápad stretnúť sa? Aspoň spoznám Conora. Nahovárala som si. V kútiku duše som vedela,že Conor bol zámienka. Ten,koho neskutočne túžila vidieť bol Niall.
Ja:,,Kedy a kde?"
N:,,O šiestej v hotely The Tower,tam sme ubytovaní. Mohli by sme si sadnúť do baru."
Ja:,,OK. Budem tam."
Ja:,,Ako to,že ste ubytovaní v hotely? Nehovoril si,že tu máš byt?"
N:,,Ale áno,len som si nemyslel,že v dohľadnej dobe ho budem potrebovať,tak som sa rozhodol,že ho dám vymaľovať. Takže sa musíme uspokojiť s hotelom."
Ja:,,Aha. OK. Vidíme sa zajtra."
Celú noc som sa prehadzovala v posteli. Nie len pre to,že sa mám stretnúť s Niallom,ale hlavne preto,kde. Hotel The Tower. To je hotel na úrovni. Tam nemôžem ísť oblečená ako zvyčajne. Ako mi povedala Mary,vyzerala by som,akoby som mala na sebe pyžamo.
Prečo sa nemôžeme stretnúť niekde v kaviarni?

Ráno som sa vybrala do práce,ako zvyčajne. Počas dňa som zavolala Mary. Potrebovala som od nej radu.
M:,,A čo tie šaty,ktoré si od mňa dostala na narodky?"-spýtala sa.
Ja:,,Si úžasná. Ďakujem. A nebude to veľa?"
M:,,Čo blázniš? Boli vymyslené akurát na takúto príležitosť. K tomu listovú kabelku,ktorú si tiež dostala a čierne lodičky. A máš to."
Ja:,,OK. Drž palce."
M:,,OK. Ahoj. A pozeraj pred nohy!"-obe sme sa zasmiali a zrušila som hovor.
Domov som sa dostala až o štvrtej,takže som nemala veľa času. Musím počítať aspoň s trištvrte hodinou na cestu.
Takto som nezmätkovala ani pred maturitným bálom. Asi som už načisto stratila rozum. Dala som si krátku sprchu,vlasy som si natočila,spravila jemný make-up. Začala som sa hrabať v skrini. Kde mám tie šaty? Ako inak úplne vzadu. Myslela som si,že si ich nikdy neoblečiem. Ďakujem za Marynu prozreteľnosť,že mi ich darovala. Sadli úplne perfektne.
Koktailové šaty s áčkovou sukňou modrej farby. Rukávy,dekolt a chrbát zdobí čipka. K dĺžke by som kúsok pridala,siahajú mi tesne nad kolená. Už v šatoch som sa hrabala na spodku skrine. Vytiahla som čierne lodičky. Obula som si ich a spravila pár krokov. Toto asi nebude dobrý nápad. Vôbec som v nich nevedela chodiť. Skopla som ich a hľadala ďalej. ,,Tu ste!" Zo skrine som vytiahla čierne baleríny. Toto sú topánky pre mňa. Do kabelky som si hodila mobil,lesk na pery a kľúče od auta. Pozrela som na hodinky,je čas vyraziť. Ešte poslednýkrát som sa pozrela do zrkadla a zagratulovala som si.

...

Nasadla som do auta a vyrazila na cestu cez Londýn. Trvala mi dlhšie ako som si myslela. Premávka bola dosť hustá a spomalila ma aj menšia zápcha. Pred hotelom som zastavila desať minút po šiestej. Vystúpila som z auta a kľúče podala pracovníkovi parkovacej služby. Ten si ma skúmavo prezrel.
,,Príjemný večer,slečna." -povedal,naskočil do auta a už ho nebolo.

Stála som na chodníku a pozerala na budovu hotela. Zhlboka som sa nadýchla. OK. To zvládneš. Len sa pozeraj pred nohy. Vystúpila som po schodoch a vrátnik mi otvoril dvere. Prešla som nimi a vstúpila do obrovskej haly. Očami som prebehla po miestnosti. Moje obavy sa nenaplnili. Nialla som zbadala hneď. Keď ma zbadal on,hneď sa vyrovnal a zamával. Na tvári mal úsmev a jeho oči žiarili. Na chvíľu som zabudla aj dýchať. Mal na sebe sivé oblekové nohavice a bielu košeľu,čo ešte viac zvýrazňovalo modrú jeho očí.
Jemne som sa usmiala a vykročila k nemu. Hlavu som mala mierne sklonenú,pozerala som sa pred nohy. Nechýbal mi zasa nejaký trapas. Po pár krokoch som ju zdvihla a videla,že vedľa Nialla stál muž a niečo mu hovoril. Bol naklonený k nemu,takže určite nechcel,aby ho niekto počul. Niall si jemne,skoro nebadateľne potriasol hlavou a išiel mi oproti. Spolu s ním vykročil aj ten druhý muž. To je určite Conor. Stretli sme sa na polceste.
Povedala som iba tiché ,,Ahojte."a pozrela sa do zeme. Prečo som taká nesvoja v Niallovej spoločnosti? Som celkom spoločenský typ,nerobí mi problém dať sa do reči s hocikým a na hocijakú tému. Pri Mary som sa to naučila. Možno to robí toto miesto,alebo moje šaty. Naozaj netuším.
Zdvihla som hlavu,Niall si ma skúmavo prezeral. Keď zbadal,že sa na neho pozerám,pristúpil ku mne a objal ma.
,,Ahoj."-pozdravil sa a ustúpil. ,,Toto je Conor."-predstavil ma mužovi vedľa seba.
Načiahla som k nemu ruku.
,,Katie."-povedala som.
Conor spravil krok dopredu a v tej chvíli som sa ocitla v jeho objatí. OK. Zabudla som,že u nich je zvykom objatie a nie podanie ruky.
,,Teší ma,že ťa konečne spoznávam." -povedal Conor a odstúpil od mňa.
,,Prepáčte,že som meškala. Zle som odhadla večernú premávku."-slabo som sa usmiala.
,,Nič sa nestalo. Na takú krásku sa oplatilo čakať."-povedal Conor s úsmevom. Pri tých slovách sa mi do líc nahrnula červeň a začala som si upravovať vlasy.
,,Ďakujem si milý."-povedala som ticho. Prehodili sme ešte pár slov.
,,Budeme tu stáť večne,alebo si aj sadneme?"-spýtal sa Conor.
Niall mi ponúkol rameno a ja som ho s vďakou prijala. Conor išiel vpredu a viedol nás do baru. S Niallom sme kráčali za ním. Niall sa ku mne sklonil.
,,Dnes ti to náramne pristane."- povedal potichu. Počula som to iba ja.
,,Ďakujem."-šepla som a vlasy si strčila za ucho. Znova som cítila červeň v lícach. Nie som na toto zvyknutá. Ešte šťastie,že je prítmie. Conor vybral box v zadnej časti baru,takže sme mali ako také súkromie. Všetci sme si posadali a hneď sa pri nás objavila pohľadná brunetka v rovnošate. Na môj vkus mierne vyzývavé na takéto miesto. Conorovi sa viditeľne páčila. Išiel si oči na nej nechať.
,,Čo si dáš?"-spýtal sa ma Niall.
,,Minerálku."-povedala som.
Conor na mňa zvláštne zazeral.,,To nemyslíš vážne?"
,,Ale áno. Som autom."-odpovedala som.
,,Prečo si neprišla taxíkom?"-vyzvedal ďalej Conor.
,,Aj tak by som nepila. Zajtra musím do práce,na rozdiel od niektorých."-pozrela som na Conora.
,,Zajtra ešte pracuješ?"-spýtal sa Niall. Conor zatiaľ diktoval objednávku čašníčke.
,,Zajtra ešte áno. Letím vo štvrtok. Už sa neviem dočkať. Mary mi poslala zopár fotiek,je to nádherné miesto."-povedala som s úsmevom.
,,Ukáž."-Niall sa ku mne naklonil. Pozrela som do kabelky. Mobil nikde. Buchla som sa po čele.
,,Stalo sa niečo?"-spýtal sa.
,,Neviem nájsť mobil,dúfam,že zostal v aute. Ale na IG-čko určite dala fotky,aj keď sľúbila,že si si zakáže internet,kým je preč. Vyhľadaj si ju,ak si taký zvedavý."
Niall si vybral mobil a pozrel na mňa. ,,A koho mám hľadať?"
,,Mary Austin."-povedala som. Niall si to hneď naťukal do mobilu a obrazovku natočil ku mne.,,To je ona. Tieto mi ani neposlala,ukáž."-vzala som mu z ruky mobil a prezerala si Maryne fotky na Instagrame. ,,Ja ju asi zabijem."-povedala som.
,,Prečo?"-spýtal sa Niall. Ukázala som mu jednu fotku,na ktorej som bola aj ja. Iba sa usmial.
,,A kedy sa vraciaš?"-pozrel na mňa Niall.
,,V nedeľu a v pondelok smer Dublin."-upravila som si šaty,lebo sa mi trocha vyhrnuli a ukázali viac ako mi bolo príjemné. Niall ma celý čas sledoval. Tieto šaty neboli až taký dobrý nápad ako som si myslela.
,,Teraz som aj ja celkom rozlietaná." -usmiala som sa.,,Dokedy budete v Londýne?"- spýtala som sa a pritom si upravovala rukáv. Tieto šaty boli veľmi zlý nápad,už som si tým istá. Mohla som si doniesť aspoň sveter. Prekrížila som si ruky na prsiach. Niall sa usmial.
,,Zajtra sa už vraciame. Dnes sme vedeli vybaviť skoro všetko. Zajtra skočíme už len pre nejaké papiere."-povedal Niall a pritom sa pomrvil na mieste. Conor sa konečne otočil k nám.
,,Zmeškal som niečo?"-spýtal sa s úsmevom. Posunul sa bližšie ku mne.
,,Ani nie."-odpovedala som. Conor ma objal okolo ramien akoby sme sa poznali už večnosť.
,,Načo sa chystáš?"-spýtala som sa ho s úsmevom.
,,Podľa teba by som mal u nej šancu?"- Conor ukázal na čašníčku,ktorá stála za pultom a chystala nám drinky.
,,Neviem. Asi áno. Podľa toho,ako sa budeš správať." -pozrel na mňa a zdvihol jedno obočie. ,,Takže po prvé. Nemal by si ma objímať. A po druhé. Mal by si jej nechať mastné prepitné."-usmiala som sa.
,,Myslíš?"-Conor si ma pritiahol ešte bližšie. Niall nás s úsmevom sledoval.
,,Čo?"-spýtala som sa.
,,Že by si jej mal nechať mastné prepitné? Určite. Pozri sa na ňu."
,,To dievča sa mi páči. Nedáva si servítku pred ústa."-Conor sa mierne naklonil dopredu,aby videl Nialla,ktorý sedel na mojej druhej strane. Nohy som si prekrížila a znova si stiahla sukňu nižšie. Po chvíli prichádzala čašníčka s objednávkou. Na tvári mala široký úsmev a akoby sa jej zázrakom skrátila sukňa. Ukladala pred nás nápoje a pritom si obzerala chalanov. Prsia jej skoro vypadli z blúzky,ako sa skláňala nad stolom. Chytila som do ruky pohár s minerálkou,napila som sa a spoza pohára sledovala chalanov. Niall jej nevenoval žiadnu pozornosť. Sledoval mňa a Conora. Ale zato Conor ju už vyzliekal pohľadom. Usmiala som sa.
Niall sa ku mne prikloníl.
,,Buchni ho už po hlave."-povedal pri mojom uchu. Presne som sa napila,takže v ústach som  mala vodu,ktorú skoro vypľula. Nahlas som sa zasmiala a Conor aj čašníčka sa na mňa pozreli. Do líc mi znova stúpala červeň a radšej som si dala dúšok vody.
Niall sa neodtiahol ani o centimeter.,,Prepáč."-zašepkal.
Ja som sa na neho pozrela s úsmevom.
,,Pil už dnes niečo?"-spýtala som sa tiež šeptom Nialla.
,,Nie. On je od prírody takýto."-znova som  sa nahlas zasmiala,ale keď som si uvedomila,že čašníčka na mňa stále zíza,zahryzla som si do pery, pozrela na moje nohy a nasilu v sebe držala smiech. Chúďa si myslí,že sa smejem na nej. Otočíla sa nám chrbtom a odkráčala späť k baru,pritom vrtela zadkom. Keby som ja takto chodila,určite by sa mi vykĺbil bedrový kĺb. Pri tej myšlienke som sa usmiala.
,,Čo ti je také smiešne?"-spýtal sa Conor.
,,Ale nič."-povedala som s ešte väčším úsmevom.,,Čo nejdeš za ňou?"-spýtala som sa Conora.
,,Možno neskôr. Ešte na to nemám odvahu."-povedal Conor a zasa sa napil.
,,Čo to piješ?"-spýtala som sa.
,,Pravú írsku whisky. Mala by si skúsiť aj ty."-povedal Conor a znovu sa napil.
,,A k tomu pivo."-doplnil ho Niall s úsmevom. Pritom si ruku preložil cez moje ramená. Pozrela som na neho s úsmevom a pohľad som hneď vrátila na Conora.
Conor sa na neho spýtavo pozrel.,,A?"
,,A nič. Pi!"-Niall sa tiež napil svojho piva.,,Pochválila sa Mary fotkami?"-spýtal sa a pritom sa znova pomrvil.
,,Ani nehovor. Foťák som si zabudla u Matta."-povedala som a pritom rozhadzovala rukami.
Niall sa usmial a nahlas vydýchol.
,,To by si nebola ty,keby zasa niečo nevyvedieš."
,,No veď to. Ešte šťastie,že u Matta a nie niekde inde."-usmiala som sa.,,Mary ma skoro zabila."
,,Ešte si nezvykla?"- Niall sa usmial a napil sa.
,,Vidíš. Ešte stále verí tomu,že sa zmením."-usmiala som sa tiež.
,,Dúfam,že verí márne."-povedal a ruku si pomaly púšťal dole mojim chrbtom a nechával si ju na mojom páse. Nebadateľne som sa pomrvila a zahryzla si do pery.
,,Podľa mňa určite. Po toľkých rokoch je to už nemožné."-odpovedala som Niallovi. Pozrela som okolo seba. V bare sa už nazbieralo pekné množstvo ľudí. Vládne tu dobrá nálada a v pozadí hrá príjemná hudba.
,,Kde je Conor?"-spýtal sa Niall a očami prebehol miestnosťou. Ruky som si spustila vedľa tela,oprela sa o sedačku a nahla sa dopredu,aby som cez dav videla bar. Pritom som sa náhodou dotkla Niallovho stehna. Alebo to nebola náhoda? Ruku som si neodtiahla ani o milimeter,iba som ju trocha nadvihla a lakťom štuchla Nialla do rebier. Keď sa na mňa pozrel,hlavou som kývla Conorovým smerom. Tušila som,že už je pri čašníčke a motá jej hlavu.
,,Dnes asi nebude spať sám." -poznamenal Niall.
,,Asi nie."-pripojila som sa k nemu.
Čašníčka sa zasmiala tak nahlas,že polovica miestnosti sa otočila jej smerom. Conor žiaril šťastím,že dosiahol to čo chcel. Chlapi!
Svoju pozornosť som vrátila k Niallovi.
,,Kedy bude mať Alex svadbu?"-spýtala som sa.
,,Tesne pred Vianocami. Ellie chcela mať zimnú svadbu a Alexovi to vyhovovalo. Takto má aspoň čas pomáhať s prípravami."
,,A vy mu pomáhate tiež."-usmiala som sa.
,,Snažíme sa. Okrem Conora. Jeho zaujíma všetko okrem svadby."-povedal Niall s úsmevom a hlavou kývol smerom k barovému pultu. Tiež som sa tade pozrela a videla som ako Conor odchádza z baru. A nie sám.
,,Šikovný!"-povedala som uznanlivo .
Niall sa poškriabal na zátylku. ,,No super!"
Znovu som ho štuchla do rebier.
,,Prečo mu nedopraješ?"-spýtala som sa.
,,Veď som nič nepovedal."-pošúchal si miesto,kde som ho štuchla a dotkol sa mojej ruky. Ihneď mnou prebehla vlna triašky.
,,Au. To bolelo!"-povedal urazene.
,,Nebuď padavka!"-zasmiala som sa.
Nakoniec sa z toho vykľul celkom príjemný večer. Ani nie celkom,ale úplne perfektný večer. Conor sa už nevrátil,takže som nemala šancu sa s ním dlhšie porozprávať. Zato s Niallom sme sa rozprávali hodiny. Ako by sme chceli dohnať tie skoro dva týždne,čo sme sa nevideli,aj keď sme si písali každý deň. Bar sa už vyprázdňoval,bolo tam iba zopár ľudí,zamilované páriky,ktoré sa pomaly pohojdávali v rytme hudby.
,,Pomaly by som už mala ísť."-povedala som a napila sa svojho už druhého čaju.
,,Odprevadím ťa k autu."-povedal Niall a začínal vstávať od stola. Prezrel si vrecká,či náhodou niečo nezabudol. Ešte som si dala dúšok čaju a sledovala ho. Pomaly som vstávala aj ja.
,,Máš všetko?"-spýtal sa ma. Zdvihla som kabelku a prikývla. Ruku si položil na môj chrbát a vykročíli sme smerom k východu z baru.
Keď sme prechádzali vedľa tanečného parketu,Niall zastavil.
,,Zabudol si niečo?"-spýtala som sa a otočila sa k nemu.
,,Zatancuješ si so mnou?"-spýtal sa a núkal mi ruku.
,,Ale ja neviem tancovať."-povedala som potichu.
,,Čakal som túto odpoveď."-usmial sa.
,,Tak dobre."-podala som mu ruku a on ma viedol na parket.
,,Vopred mi prepáč."-šepla som.