I'm finally free (Dokončené)

Kapitola 22

Potom ako odišli Niall a Harry som sa cítila akosi sama. Večer mi Niall zavolal a rozprávali sme sa dlho do noci. Na druhý deň mi poslal pár správ.

,,Pristáli sme v Londýne."
,,Stojím pred budovou Matrixu."
,,Už som po stretnutí."

Správy ,z ktorých som nevedela nič vyčítať. Večer mi konečne zavolal.

N:,,Ahoj."-povedal ticho.
Ja:,,Ahoj."-ja ešte tichšie. Nemala som dobrý pocit. Žalúdok sa mi stiahol.
N:,,Ako sa máš?"
Ja:,,Chýbaš mi."
N:,,Aj ty mne. Najradšej by som bol pri tebe,objal ťa a nikdy nepustil."
Ja:,,To je príjemná predstava."
-usmiala som sa.
N:,,Áno je."
Ja:,,Bolo to veľmi zlé?"-vyzvedala som.
N:,,Neviem. To mi povieš ty."
Ja:,,Nerozumiem."
N:,,Musíme sa porozprávať,keď sa vrátiš do Londýna."
Ja:,,OK. To neznie veľmi dobre."
N:,,Vraciaš sa až večerným letom?"
Ja:,,Áno. A v piatok už musím do nemocnice."
N:,,Večer sa môžeme stretnúť?"
Ja:,,Pravdaže. Kde?"
N:,,Neviem. Niekde na neutrálnom území."
Ja:,,To je dobré. Neutrálne územie. To je kde?"-ticho sa zasmiala.
N:,,U mňa alebo u teba určite nie. Harry je tiež na očiach."-povedal.
Ja:,,A čo u Mary?"
N:,,Tam by to aj šlo. Nebude jej to vadiť?"
Ja:,,Žartuješ? Od radosti vyskočí z kože."-zasmiala som sa.
N:,,OK. Potom mi pošli jej adresu."

Hoci sme sa ešte dlho rozprávali,túto tému sme už nevyťahovali. Zaspávalo sa mi ťažko. Aj keď ma Niall uisťoval,že bude všetko v poriadku,v hlase som mu počula,že ho niečo trápi. Bála som sa,že naše stretnutie u Mary bude posledné. Bála som sa,že sa to všetko skončí ešte predtým ako sa to mohlo začať. Lebo to čo je teraz medzi nami,je iba začiatok.

...

Štvrtok ubehol rýchlo. Matt ma poobede zobral do Dublinu,aj keď som mu hovorila,že pôjdem autobusom,že kvôli mne si nemusí robiť starosti. Išli so mnou všetci. Znova sme sa lúčili,ale teraz bez sĺz. Na letisko do Londýna pre mňa prišla Mary. Nadarmo som ju presviedčala,že pôjdem taxíkom. Mohla som si myslieť,že sa nenechá odbiť. Akoby všetci cítili,že sa znova začínam dostávať na dno. Celú cestu a aj skoro celú noc na mňa sypala otázky ohľadom Nialla a Harryho. A skoro ma zabila pri tej otázke,či jej nebude vadiť,že som Niallovi navrhla,aby sme sa stretli u nej.
V piatok som bola v práci dosť unavená a nevedela som sa sústrediť. Celé doobedie sa mi v hlave premietali možné scenáre večerného stretnutia s Niallom. A každý končil tým,že dnes sa vidíme naposledy. Poobede som nemala silu už ani rozmýšľať. Budovu nemocnice som opustila o piatej. Metrom som sa odviezla na najbližšiu stanicu k Marynmu bytu. Odtiaľ som to mala desať minút pešo. Išla som automaticky,túto cestu som poznala už naspamäť. U Mary som si dala rýchlu sprchu,aby som sa trocha prebrala. Vlasy som mala ešte mokré,keď zazvonil zvonček.
,,Pustíš ho dnu,prosím ťa? Rýchlo si usuším vlasy."-zakričala som Mary z kúpeľne.
,,Nemusíš sa ponáhľať."-povedala. Nahlas som sa zasmiala.
,,OK."-znova som zakričala.
,,Určite ho zabavíš."-povedala som iba pre seba.
Po tom,ako som vyšla z kúpeľne,išla som za hlasmi. Mary a Niall sedeli v obývačke a živo diskutovali. Spoločnú tému si našli hneď a ani Mary nevystrájala,ako som si myslela. Zastavila som sa pri dverách,oprela o zárubňu a pár okamihov ich sledovala. Niall bol uvoľnený a mal dobrú náladu. Keď ma zbadal vo dverách,hneď stíchol a nespúšťal zo mňa zrak. Vpíjala som sa do jeho modrých očí. Svet prestal existovať. Kútikom oka som videla,že Mary odchádza do svojej spálne,možno aj niečo povedala,ale nevnímala som to. Vnímala som iba modré oči,ktoré sa ku mne približovali. Potom vôňu,ktorá mi tak chýbala a nakoniec tie božské pery,ktoré som tak potrebovala. Cítila som,že každým bozkom sa môj strach zmenšuje.
Niall si oprel čelo o to moje.
,,Ahoj."-povedal potichu.
,,Ahoj."-usmiala som sa,pohladila ho po líci a znova pobozkala. Objala som ho okolo krku a rukami pomaly vchádzala do jeho vlasov. Nohy sa mi menili na želatínu,dych sa mi zrýchľoval a telom mi prebehla vlna vzrušenia. Niall si ma pritiahol ešte bližšie a vtedy som zacítila aj jeho vzrušenie. Mierne som pohla panvou dopredu a Niall potichu vzdychol. Potom bozk prerušil.
,,Chýbala si mi."-šepol mi do ucha. Telom mi znova prešla vlna vzrušenia. Hlas mal chrapľavý a mierne zadýchaný. Postavila som sa na špičky a žobrala som o bozk a ďalší a ďalší. Niall si pomedzi bozky niečo šomral.
,,Musíme sa porozprávať."-povedal keď sme sa nadýchli.
,,OK."-povedala som pri jeho perách pred ďalším bozkom.
,,Musím ti povedať,čo bolo na stretnutí."-povedal,znova ma pobozkal a zakrútil bokmi.
,,Povedz."-bozk som mu opätovala a ruky pomaly spúšťala dole jeho chrbtom.
,,Takto to neide."-svojimi rukami pomaly vchádzal pod moje tričko.
,,Ako?"-ticho som si vzdychla.
,,Idem sa prevetrať."-povedal a pritiahol si ma ešte bližšie.
,,Choď."-odpovedala som mu a znova nasledoval bozk.
,,Prečo mi to robíš?"-spýtal sa,ale pery neodťahoval od mojich ani na milimeter.
,,Čo?"-usmiala som sa na jeho perách,pohladila ho po nahej pokožke chrbta a znova pohla panvou.
,,Keby nie sme tu..."-vetu nedokončil. V tej chvíli som ho prestala bozkávať. Ruky si vyberal spod môjho trička a oprel sa o stenu za mnou. Sklonil si hlavu a zhlboka dýchal. Ja som si ruky nechala pod jeho tričkom a hlavu som si oprela o jeho rameno. Pomaly som ho hladila. Naše dychy sa upokojovali.
,,Prepáč."-šepla som.
,,Za toto sa neospravedlňuj. Nikdy."
-povedal a nahlas si vzdychol.
,,Si v poriadku?"-spýtala som sa. Prestúpila som na druhú nohu a pritom sa o neho nechtiac znova obtrela.
,,O chvíľu budem,len sa nehýb."-ticho sa zasmial. Ja som sa zasmiala nahlas a ruky som si vytiahla spod jeho trička.
,,Prepáč."-znova som šepla a letmo ho pobozkala.
Ešte chvíľu sme tam stáli a nemala odvahu ani zhlboka dýchať. Potom sa Niall vyrovnal a pohladil ma po líci. Pozrela som na neho s úsmevom. Zdvihla som ruku a trocha mu postrapatila vlasy.
,,To sme sa tak dlho nevideli?"-spýtala som sa a pohladila som ho po líci. Prstami som vošla do trocha dlhšieho strniska ako máva zvyčajne. Aj on sa pohladil na druhej strane tváre.
,,Nemal som čas."-povedal na svoju obranu.
,,Páči sa mi to."-usmiala som sa. Znova ma pobozkal a pritisol sa na mňa,no netrvalo to dlho a odtiahol sa.
,,Niežeby som nechcel."-povedal s úsmevom a pobozkal ma na čelo.
,,Ja viem. Sme na zlom mieste."
-odlepila som sa od steny a so sklonenou hlavou kráčala ku gauču. Pomaly kráčal za mnou. Obaja sme si sadli na gauč.
,,Počúvam."-pozrela som na neho a znova som začínala mať zlý pocit. Trocha sa pomrvil na gauči,oprel sa lakťami o kolená a hlavu otočil ku mne.
,,Kým je zmluva platná,nemôžeme sa ukazovať na verejnosti."-povedal potichu a sledoval moju reakciu. Zo srdca mi spadol kameň.
,,To je všetko?"-usmiala som sa na neho.
,,Ani káva,ani obed,ani kino. Nič."
-povedal.
,,Čakala som oveľa horšie. To zvládneme."-pohladila som ho po líci.
,,A ešte jedna vec."-povedal. Prestala som aj dýchať.,,Musím do LA. Na dva týždne."-poškriabal sa na zátylku.
,,LA? Dva týždne? Prečo?"-spýtala som sa smutne.
,,Hailee tam má dve akcie a musím sa tam s ňou ukázať. Akože je všetko v poriadku."-povedal a oprel sa o gauč.
,,OK."-oprela som sa aj ja a hladeľa pred seba.
,,Nevadí ti to?"-spýtal sa.
,,Je to iba práca."-nepozrela som na neho.
,,Presne tak. Iba práca."-povedal.
,,Kedy má premiéru?"-spýtala som sa.
,,Dvadsiateho šiesteho septembra."
-odpovedal.
,,Aj tam budeš musieť ísť?"-pozrela som na neho.
,,Tam už nie. Iba na predpremiéru. Tá bude dvadsiateho tretieho. Tu v Londýne."-dlaňami si zakryl tvár.
,,OK. To zvládneme. Kedy odchádzaš?"
-upravila som vankúš,ktorý bol vedľa mňa.
,,Zajtra."-znovu sa oprel o kolená.
,,Už?"-pozrela som na neho. Prikývol.
,,Takže dve týždne máme vyriešené. Na verejnosti nás spolu určite neuvidia. Dobre to vymysleli."
-povedala som skleslo a usmiala som sa.
Niall sa posunul na gauči bližšie ku mne,objal ma okolo ramien,pritiahol ma bližšie a pobozkal do vlasov.
,,Ako bolo dnes v práci?"-spýtal sa.
,,Dlho."-odpovedala som mu a ticho som sa zasmiala.,,Čo si robil ty?"
,,Harry nevládal so sebou,celý deň sme pobehovali po meste,lebo sa doma nudil."-povedal a v hlase mal náznak pobavenia.
,,Chúďa. Ako ho ľutujem."-zasmiala som sa.
,,Môžem?"-zo spálne zakričala Mary.
,,Prečo by si nemohla."-zakričala som naspäť. Pomaly otvárala dvere a obzrela sa.
,,Len či neruším."-stala pred dverami a usmievala sa.
,,Veď si doma. Prečo by si rušila?"
-usmiala som sa na ňu.
,,Idem si objednať pizzu. Chcete aj vy?"-spýtala sa.
Pozrela som na Nialla a on prikývol,otočila som sa naspäť k Mary a prikývla som aj ja.
Najedli sme sa,dlho sme sa rozprávali aj s Mary,pozerali sme fotky zo Španielska a veľa sa nasmiali pri našich historkách. Mary si išla ľahnúť okolo polnoci,že vraj mala dlhý deň. Ale ja som vedela,že nás iba chcela nechať chvíľu samých. Niall odišiel až nadránom.