I'm finally free (Dokončené)

Kapitola 47

Ok.Ešte jednu pred vytúženou dovolenkou.
Príjemné čítanie 🤗

NIALL

Harry išiel so mnou a Gemma so Stevom. Gemma bola s Harrym celý čas na mobile. Čím dlhšie sme išli,tým som bol nervóznejší a nahnevanejší. Celú dobu som poklopkával po volante.
,,Ešte je to ďaleko?"-spýtal som sa.
,,Nie. Už iba dva kilometre."-počul som Stevov hlas v hlasnom odposluchu.
,,Dupni na to."-povedal som. Hoci sme uháňali 180,Steve ešte pridal.
Sprvu hovoril,že cesta bude trvať hodinu,ale nám stačilo štyridsať minút. Aj tie boli ako večnosť.
Steve začal spomaľovať a zabočil na prašnú cestu,na ktorej konci stála stará budova. Už sa dala vidieť z diaľky. Svitalo.
Steve zastavil asi dvesto metrov od budovy. Autá mierne zakrývali stromy. S Harrym sme vystúpili a išli k jeepu.
,,Gemma zostane tu."-pozrel na mňa Harry. Prikývol som. So Stevom sme ešte doma dohodli,že ju zavrieme do auta. Nepotrebujeme,aby sa stalo niečo aj jej.
Obaja sme mali v rukách pálky. Bol som pripravený použiť ju,ak bude treba. Hnev mnou už lomcoval,ale na druhej strane som sa bál. Nie o seba. Bál som sa o Katie. Celou cestou sa mi v hlave prehrávali rôzne scenáre.
Steve vystúpil z auta až keď som mu kývol. Harry stál na strane spolujazdca a Gemmu nepustil vystúpiť. Steve mi hodil kľúče a auto som zamkol. Gemma začala búchať na okno.
,,Harry!"-zazerala na neho,potom pozrela na mňa. Mierne som stiahol okno na strane spolujazdca.
,,Zavolaj políciu."-povedal jej Harry.
,,Nemôžete ma tu nechať."
-protestovala,ale okno som už znova vytiahol hore. Kľúče som si odložil do vrecka.
,,Prepáč."-povedal som aj keď to nepočula.
Steve stále pozeral do mobilu a my sme išli za ním. Pokúšali sme sa čo najdlhšie držať v tieni stromov. Pri poslednom strome sa Steve rozhliadol a naznačil,že môžeme ísť. Kráčali sme ticho,ale rýchlo. Srdce mi išlo vyskočiť z hrude a dúfal som,že prídeme včas a dievčatám sa nič nestalo. Vošli sme do budovy,rozhliadli sa a chvíľu načúvali. Steve znova hľadel do mobilu.
,,Sú neďaleko."-šepol a ukázal na dlhú chodbu.
,,Niall. Nebuď hrdina. Sme na neho traja."-povedal Harry a nepúšťal zo mňa zrak.
,,OK. Ale choďme už."-prikývol som.
Z diaľky sa k nám ozývali tiché hlasy. Steve znova išiel prvý. Nebránili sme mu v tom. Aspoň on vedel čo robí. Aspoň som v to dúfal.
Hlasy boli stále hlasnejšie. Jeremy nadával. Jasne sa to dalo počuť. Zastavili sme za rohom a znova načúvali. Najradšej by som sa tam rozbehol,ale ovládal som sa. Pozrel som na Harryho a aj on bol iba kúsok od toho,aby sa rozbehol.
,,Choď!"-začul som Katien hlas a spravil som krok. Steve ma zastavil a naznačil,aby som bol ticho a počkal.
,,Nenechám ťa tu."-Maryn hlas bol tichší.
,,Choď!"-Katie znova zakričala. Už som sa chcel rozbehnúť,keď mi do náručia vletela Mary.
Steve jej hneď priložil ruku k ústam a naznačil,aby bola ticho.
,,Kde je Katie?"-hľadel som na ňu.
Bola úplne vystrašená,triasla sa a z očí jej tiekli slzy. Ukázala smerom,odkiaľ prichádzali hlasy.
,,Pusť ma,ty hajzel."-znova Katie. Pozrel som prosebne na Steva.
Kútikom oka som videl,ako si Harry prezerá Marynu tvár. Prizrel som sa lepšie a videl som,že spodnú peru mala natrhnutú a krk červený.
Ten hajzel.
Ako to mohol spraviť?
Ako mohol udrieť ženu?
A prečo?
Určite sa mu vzpierali.
Pane bože Katie.
,,Poď sem ty suka."-zreval Jeremy.
Zhlboka som sa nadýchol,pustil som Mary a rozbehol sa Katieným smerom. Steve išiel hneď za mnou.
Už z diaľky som videl,ako Katie leží na zemi a za ňou sa načahuje Jeremy. Kým som tam dobehol,už skoro sedela a kopala ho všade kam dočiahla.
,,Nedotýkaj sa ma ty idiot."-nadávala Katie a znova ho kopla.
Postavil som sa nad Jeremyho a kopol ho do brucha. Od bolesti sa skrčil a pustil Katienu nohu.
Pozrel som na Katie.
Po zemi sa rukami posúvala dozadu a hľadela na Jeremyho. Dýchala rýchlo a ticho vzlykla.
,,Katie."-chcel som k nej pristúpiť a pomôcť jej postaviť sa na nohy,keď som počul tupý náraz.
,,Niall,pozor."-šepla Katie a ukázala Jeremyho smerom. Pozrel som sa tým smerom. Steve sa štveral zo zeme a Jeremy smeroval ku Katie ako rozzúrený býk.
,,Ty suka."-kričal na ňu a nespúšťal ju z očí.
Vykročil som jeho smerom a postavil sa medzi neho a Katie. Steve mu skočil na chrbát,ale o sekundu neskôr ho Jeremy striasol z chrbta a Steve znova ležal na zemi. Predtým,ako som stihol zdvihnúť ruku,v ktorej som pálku,Jeremy zdvihol ruku a päsťou ma zasiahol do tváre. Stratil som rovnováhu,z ruky mi vypadla pálka,ale zeme som sa dotkol iba rukou a znova som stál na nohách. Rozbehol som sa a sotil do Jeremyho. Aj on to ustál a hľadel na mňa. Steve mu znova skočil na chrbát,čím ho prekvapil. Pribehol som k nemu a celou silou ho udrel do brucha. Zapotácal sa,Steve mu skĺzol z chrbta a Jeremy si priložil ruku k bruchu,potom sa na ňu pozrel. Mal ju krvavú. Znova pozrel na Katie a vykročil k nej.
,,Do riti."-nadával som,postavil sa pred neho a chcel mu zabrániť,aby išiel ďalej. Sotil do mňa,ale predtým som ho znova udrel do brucha. Skrčil sa a lapal po dychu. Pristúpil som k nemu a päsťou ho udrel do tváre. Pred pádom ho zastavila stena,o ktorú sa oprel chrbtom. Bezpríčetne hľadel na mňa.
,,Už ťa mám dosť."-štekol na mňa.
,,Do riti. Harry! Kde si?"-zakričal som na Harryho.
Jeremy sa znova zahnal,skrčil sa,chytil ma za pás a obaja sme spadli na zem. Pokúšal som sa vyštverať čo najrýchlejšie na nohy,ale on bol rýchlejší,postavil sa nad mňa a kopol ma do chrbta. Od bolesti som sa prehol a nadával. Jeremy sa znova zahnal. Pozrel som sa na Steva. Práve sa zohol a chcel zdvihnúť pálku. Už som čakal ďalšiu ranu,keď dobehol Harry a Jeremyho udrel pálkou do chrbta. Jeremy od bolesti zreval a otočil sa k Harrymu. Harry s úsmevom zdvihol obočie a zamával mu ňou pred nosom. Jeremy stál,dýchal zhlboka a sledoval ho. Postavil som sa. Obočie ma štípalo a cítil som,že mi niečo tečie po tvári. Priložil som si ruku k obočiu,utrel si ho a pozrel som sa na ruku. Krv som si utrel do nohavíc. Jeremy pozrel na mňa a ironicky sa zasmial. Ruky som si zovrel v päste a s hnevom som kráčal k Jeremymu. Harry využil,že Jeremy sleduje mňa,zdvihol pálku a chcel ho udrieť. Jeremy zbadal,že hľadím na Harryho,otočil sa a udrel ho do boku. Harry sa spustil na kolená a pálka mu vypadla z ruky,pritom nadával. Vtedy som už stál pri Jeremym a päsťou ho udrel do boku. Kolená sa mu podlomili,ale ustál to. Moje dielo dokončil Steve,ktorý ho udrel do kolien pálkou. Jeremy sa zvozil na kolená,opieral sa rukami o zem a pokúšal sa znova vstať. Harry vyskočil na nohy a postavil sa pred neho a udrel ho do tváre. Z pery mu začala tiecť krv.
,,Ty hajzel."-kričal na neho.
Harry ho chcel udrieť znova,ale Steve ho zastavil.
,,Už toho má dosť. Choď za Mary."
-pozrel na Harryho.
Harry chcel odsotiť Steva,ale on sa nedal. Využil som Stevovu nepozornosť a Jeremyho som udrel ja. Jeremy sa zvozil na zem úplne a skrčil sa od bolesti. Pristúpil som k nemu a kopol ho do brucha.
Pred druhým kopancom ho zachránil Steve. Postavil sa pred mňa.
Od hnevu som videl rozmazane,dýchal som rýchlo, obe ruky som zatínal v päste.
Harryho som nevidel.
,,Zober ju von."-povedal a pozrel na Katie.
Pozrel som na ňu tiež. Zdala sa taká krehká a zároveň taká silná. Čupol som si k nej a hneď ma objala okolo krku. Skoro som stratil rovnováhu.
,,Niall."-šepla. Keď som začul jej hlas,začal som sa upokojovať.
,,Už som tu."-povedal som a pohladil ju po vlasoch.,,Si v poriadku?"-spýtal som sa jej.
Prikývla.
,,Poď,pôjdeme von. OK?"-ponúkol som jej ruku a ona ju s vďakou prijala.
,,Si v poriadku?"-spýtala sa keď vstávala.
,,Áno."-povedal som a ona prikývla. Keď sa postavila,pozrel som sa za chrbát. Steve práve zväzoval Jeremymu ruky za chrbtom. Ešte stále ležal na zemi a vzpieral sa mu.
S Katie sme išli pomaly von,mierne krívala. Ruky mala omotané okolo môjho pásu a držala sa ma ako kliešť. Celý čas som ju hladil po chrbte. Za rohom stáli Mary a Harry. Harry práve hladil Mary po pere,ktorú mala roztrhnutú. Mary ticho sykla. Keď Mary zbadala Katie,začala k nej bežať a objala ju. S úsmevom som ich sledoval a pristúpil som k nim bližšie. Musel som byť pri Katie čo najbližšie.
,,Si v poriadku?"-spýtala sa Mary.
,,Áno."-povedala Katie.,,A ty?"
Mary prikývla.
,,Prepáč."-šepla Katie a Mary ju objala. Chvíľu stáli v objatí. Pristúpil k nim Harry a kývol Mary,aby išli von.
Katie ma objala a silno držala. Spravili sme pár krokov a zastavil som. Spýtavo vzhliadala ku mne a mierne povolila objatie. Otočil som sa k nej a tvár jej chytil do dlaní.
,,Bála som sa."-šepla.
,,Aj ja."-povedal som a znova ju objal.
,,Si v poriadku? Nič ti nespravil?"
-spýtal som sa.
Záporne pokrútila hlavou.
Znova som chytil jej tvár do rúk.
,,Určite?"-hľadel som jej do očí.
Znova pokrútila hlavou a slzy mala na krajíčku.
Začala sa mierne triasť. Vyzliekol som si kabát a pomohol jej ho obliecť. Pritom ako si do neho vkladala ruku,som zbadal,že má obviazaný lakeť. Pozrel som na ňu.
,,Spadla som."-šepla.,,Vieš aká som nešikovná."-usmiala sa.
Pobozkal som ju do vlasov,objal ju okolo ramien a išli sme von.
Harry a Mary sa rozprávali neďaleko jeepu.
Zbadal som,že Gemma je ešte stále zatvorená v aute a má odutú peru.
Z vrecka som vybral kľúče a odomkol som dvere. V okamihu vyskočila z auta a bežala k Mary. Bola k nej bližšie. Skočila Mary do krku. Objímala ju až,kým sme s Katie neprišli k nim. Potom objala Katie.
,,Ďakujem,že si ma nenechala v štichu."-šepla Katie.
,,Skoro som ťa prezradila."-povedala Gemma úprimne. ,,Ale prečo si rozprávala v hádankách?"-spýtala sa Gemma.
,,Vtedy už mal Mary. Nemohla som dopustiť,aby sa jej niečo stalo."-pozrela na Mary.
Mary k nej znova pristúpila a objala ju.
,,Celá sa trasieš."-povedala Gemma a hľadela na Katie. ,,Počkaj! Doniesla som vám šaty na prezlečenie."-znova išla k autu.
,,To vážne?"-usmiala sa Mary a išla za ňou s Katie za chrbtom.
Z diaľky som sledoval Katie. Gemma jej niečo vysvetľovala potom na ňu zhrozene pozrela. Katie si rýchlo prevliekla tričko cez hlavu a obliekla si mikinu.
O pár minút sa vracali.
,,Hneď sa cítim lepšie."-povedala Mary.
Katie prikyvovala. Bola zababušená do teplej mikiny a na nej mala aj môj kabát. Keď prišla ku mne,usmial som sa,ona tiež a kabát si pritiahla bližšie k telu.
,,Môžem si ho ešte nechať?"-spýtala sa. Prikývol som.
Pritúlila sa a hlavu si oprela o moje rameno. Pohladil som ju po chrbte.
V diaľke som zbadal maják policajného auta.
,,Už hneď pôjdeme domov."-povedal som. Prikývla s úsmevom.
,,To bude dobré."-šepla.
Hliadka sa zastavila pri nás. Jeden z policajtov s niekým telefonoval.
,,OK. Môžeš."-povedal do telefónu.
Budove som bol otočený chrbtom,ale keď si Katie začínala zatínať päste a neprestávala tade hľadieť,otočil som sa tam.
Steve viedol von Jeremyho. Držal ho špeciálnym chmatom. Ruky mal zviazané za chrbtom a bol sklonený dopredu. Jeremy sa mykal a Steve mal čo robiť,aby ho udržal.
Mary sa odvrátila chrbtom a Harry ju objal,Gemma na nich zízala.
Katie spravila krok dozadu a päste si stále zatínala. Z očí jej sálala nenávisť.
Policajt išiel oproti Stevovi. Druhý za ním.
,,OK. Už ho preberieme. Druhá hliadka je na ceste."-povedal.
Steve prikývol a pustil Jeremyho.
Teraz ho viedli dvaja policajti. Mykať sa neprestal a niečo si šomral.
Keď boli blízko nás,pozrel som na Katie. Na očiach sa jej dalo vidieť,že sa na niečo chystá.
Bol som pripravený.
Akonáhle jej stál tvárou,Katie sa pohla,ale ja som ju chytil okolo pásu. Stála mi chrbtom a ticho sykla.
,,Ty hajzel!"-začala kričať a mykala sa mi v náručí.
,,Teraz sprav niečo!"- kričala ďalej a skoro sa mi vyšmykla.
Objatie som zosilnil.
,,Teraz už nie si taký veľký chlap,čo?"
-rukami sa za ním načahovala.
,,Teraz buď silný!"-stále neprestávala. Zdvihol som ju do vzduchu a niesol ju preč.
,,Pusť ma,Niall!"-snažila sa vyslobodiť z môjho objatia.
Zovretie som ešte viac zosilnil,položil ju na zem a perami som sa dotkol jej krku. Prestala sa mykať,ale dýchala rýchlo. Sklonila hlavu a zhlboka sa nadýchla. Dych sa jej pomaly upokojoval.
,,OK. Už som kľudná."-šepla a pohladila ma po ruke. ,,Môžeš ma pustiť."
Zdvihol som hlavu od jej krku a priklonil som sa k nej. Líca sa nám dotýkali.
,,Určite?"-spýtal som sa.
Prikývla.
Púšťal som ju pomaly a bol som pripravený znova ju chytiť ak bude treba.
Otočila sa,stála mi oproti. Spravila jeden krok do boku,aby videla na Jeremyho,ale už nespravila nič. Iba stála a hľadela na neho,ako ho usadzujú do policajného auta.
Predtým,ako policajt zatvoril dvere auta,tam pristúpila Mary.
Boli sme dosť ďaleko,ale zreteľne sme počuli,čo hovorí.
,,Toto oľutuješ,ty sviniar. O to sa postarám."-povedala.
Jeremy začal nadávať,ale policajt zatvoril dvere.
Katie a Mary odmietli ísť do nemocnice,hoci Katieno koleno nevyzeralo dobre. Cez nohavice jej stále presakovala krv.
Nechceli ísť ani na policajnú stanicu,takže ich vypočuli tam. Hliadka sa rozhodla,že privolajú lekára,aby ich prezrel,kým ich budú vypočúvať.
Stál som obďaleč a sledoval Katie,pokiaľ ju vyšetroval lekár. Rany na kolene a lakti jej vyčistil a obviazal čistým obväzom. Potom ukázala lekárovi svoj bok,ale nevidel som naň,lebo sa otočila. Mierne sykla,keď sa jej dotkol. Chcel som k nej pribehnúť,ale Harry ma zastavil.
,,Teraz tam nechoď."-povedal potichu. Sklonil som hlavu a trpezlivo čakal. Bol som nahnevaný a sklamaný. Nechal som dopustiť,aby jej znova ublížil.
Mary pochodila trocha lepšie. Skončila iba a to iba je v úvodzovkách,s natrhnutou perou a modrinou na krku. Lekár presviedčal Katie,aby išla do nemocnice kvôli ďalším vyšetreniam,aby vylúčili vnútorné krvácanie,ale ona odmietla.
,,Chlapci. Ste na rade."-povedal lekár.
Harry ani Steve ošetrenie nepotrebovali a aj ja som chcel odmietnuť. Ale Katie nástojila na tom,aby sa mi pozrel aspoň na obočie.
,,Niall,prosím."-pohladila ma po líci. ,,Budem pokojnejšia,ak ti to aspoň vyčistí."-šepla.
,,Som v poriadku. Naozaj. Nič mi nie je."-usmial som sa na ňu.
,,Prosím."-stála na špičkách a šepkala mi do ucha.
,,OK."-so sklonenou hlavou som sa posadil pred lekára. Nakoniec som skončil s dvoma stehmi,vraj aby mi tam nezostala jazva.
,,Ďakujem."-šepla Katie,keď som sa pred ňu postavil s prelepeným obočím.
Strávili sme tam ešte dve hodiny.
Kým vypočúvali Mary,Katie sa od mňa nepohla ani na krok. Stál som opretý o auto a ona o mňa. Hladil som ju po vlasoch a chrbte. Občas na mňa pozrela a usmiala sa.
,,Už je to OK."-šepkal som jej a objal ju pevnejšie,keď sa začala znova mierne triasť.
Potom prišla na rad Katie. Zdalo sa mi,že to už trvá pridlho. Prechádzal som sa tam aj späť,občas som zastal a sledoval Katie. Policajti si všetko zapisovali a pozorne ju sledovali.
Policajti vypočuli aj Steva a mňa. Pár otázok mali aj na Harryho. Gemmu vypočúvali iba krátko,keďže ona bola iba v klube a tu sedela v aute.
O deviatej sme konečne nasadli do áut a vyrazili naspäť do Londýna.
Gemma znova išla so Stevom a v druhom aute sme viezli dievčatá.
Mary sa celý čas nepúšťala Harryho,nakoniec už sedela so slzami v očiach. Doľahlo to na ňu na polceste. Po pár tichých vzlykoch zaspala.
Katie sa držala statočne. Okrem toho,že mi celú cestu držala ruku a púšťala ju neochotne,keď som ju potreboval pri šoférovaní,nič na sebe nedala vidieť. Hlavu mala opretú o operadlo a sledovala cestu. Občas sa na mňa pozrela a usmiala sa.
Väčšina cesty ubehla potichu. Tesne pred Londýnom zaspala aj ona.
S Harrym sme sa dohodli,že pôjdeme ku mne.
Mary sa zobudila,keď som parkoval do garáže. Potom sa rozhodli,že pôjdu domov. Mary chcela hneď začať pracovať na obžalobe proti Jeremymu a Harrymu volala mama. Camile už začínala vystrájať. Katie som nemal srdce zobudiť. Opatrne som ju zaniesol do spálne,uložil ju do postele. Ani som ju nevyzliekol,aby som ju nezobudil. Hoci som mal nutkanie pozrieť sa na jej bok.
Vošiel som do kuchyne a zavolal som Lise. Už sa určite aj s Mattom nevedia dočkať,kedy im zavolám.
Vytočil som Lisine číslo a čakal,kým zdvihne. Zdvihla okamžite.
L:,,Niall! Konečne."-šepla roztraseným hlasom.

Ja:,,Ahoj Lisa."-povedal som unavene.

L:,,Dáš mi Katie?"-spýtala sa.

Ja:,,Spí."-šepol som.

L:,,Je v poriadku?"

Ja:,,Vzhľadom k okolnostiam áno."

L:,,Mary?"-spýtala sa.

Ja:,,Aj ona je v poriadku. Išla domov a hneď chce začať pracovať na obžalobe proti Jeremymu. Matt?"

L:,,Je naštvaný."-šepla Lisa.
Usmial som sa.
L:,,Skoro som ho nevedela upokojiť. Chcel ísť okamžite do Londýna."

Ja:,,Chápem ho."

L:,,Naozaj sa jej nič nestalo? Jeremy ju ne..."-Lisa vetu nedokončila,ale vedel som na čo myslí.

Ja:,,Okrem rozbitého kolena a lakťa a modrine na boku,je v poriadku. Držala sa statočne aj pri výsluchu."
-jednou rukou som si pretrel oči. Ticho som sykol,keď som sa náhodou dotkol obočia. Už som bol fakt unavený.

L:,,Pane bože. Neviem si ani predstaviť čo musela zažiť."-šepla.,,Muselo to byť strašné."

Ja:,,Pokúsim sa jej vybaviť na pár dní voľno. Musí si trocha oddýchnuť a trocha sa pozbierať."

L:,,OK. Nech mi zavolá,keď sa zobudí."

Ja:,,OK."

L:,,Choď si aj ty oddýchnuť. Musíš byť unavený."

Ja:,,Aj som."-usmial som sa.

L:,,Niall?"

Ja:,,Áno?"

L:,,Ďakujem."-šepla.

Po rozhovore s Lisou,som si dal rýchlu sprchu a vliezol pod prikrývku vedľa Katie.

Dúfam,že časť sa Vám páčila.
S ❤ K