Príjemné čítanie 🤗😉
,,Čo budeme robiť?"-šepol som a ruku som si spustil vedľa tela.
Znova som chytil mobil a volal Mary. Nezdvíhal nikto. Skúsil som to znova.
,,Vypol ho."-pozrel som na Harryho.
,,Povedz mi to číslo."-povedal Steve,pritom v ruke držal svoj mobil.
,,Načo?"-spýtal som sa.
,,Podľa GPS viem zistiť,kde bolo použité naposledy. Aspoň budeme vedieť kade išli."-povedal.
,,To vážne?"-spýtala sa Gemma. ,,Ty si poliš?"-Steve sa usmial.
,,Nie."-pokrútil hlavou. ,,Otec je súkromné očko. Niečomu som sa priučil."
,,Tomu neverím."-Gemma neveriacky pokrútila hlavou. ,,Niekto tam hore chcel,aby sme sa stretli."-usmiala sa.
Nadiktoval som Stevovi číslo. Chvíľu niečo ťukal do mobilu.
,,Chvíľu to potrvá."-pozrel na mňa. Prikývol som.
,,Nemali by sme zavolať políciu?"
-spýtala sa Gemma.
,,Nemá to význam."-povedal Steve. Všetci sme na neho pozerali.
,,Nemáte okrem rozbitého telefónu nič. Budú čakať dvadsaťštyri hodín,či sa neobjavia. Taký je postup."
-vysvetlil Steve.
,,Ale nahlásiť to môžete."
Znova som sa začal prechádzať. Gemma medzitým zavolala políciu. Hliadka sa objavila o desať minút.
Gemma im vysvetľovala,čo sa stalo,ale veľmi ich to netrápilo. Prvá ich otázka bola,že odkiaľ Gemma vie,že s ním nešla dobrovoľne. Vtedy to vzdala aj Gemma. Zapísali si jej údaje. Má sa ozvať po dvadsiatich štyroch hodinách. A keď sa dovtedy neobjavia,spustia pátranie. Dvadsaťštyri hodín? Za taký čas budú už na druhom konci sveta.
,,Potreboval by som počítač."-Steve pozrel na mňa,ale hneď vracal zrak k mobilu.
,,OK."-povedal som a zavolal taxík....
Steve sa už dvadsať minút nepohol od počítača. Každí sa už prezliekol a ja som znova pochodoval po izbe.
,,Niall. Sadni si už. Už mi z teba tečú nervy."-povedal Harry. Pozrel som na neho,ale prechádzať som sa neprestal.
,,Ešte to potrvá dlho?"-spýtal som sa.
,,Mám to!"-povedal Steve. Všetci sme sa postavili nad neho.
,,Je to neďaleko."-Steve pozrel na mňa a potom na Harryho.
,,Načo čakáme?"-spýtala sa Gemma.
,,Nemyslím si,že sú ešte tam."-povedal Steve. ,,Ale aspoň viem,kde začať."
Sklonil som hlavu. Mal pravdu. Boli tam pred hodinou. Už mohli byť kdekoľvek.
Sadol som si na gauč,zatvoril si oči a šúchal som si čelo.
Musím ju nájsť. Ak jej skriví čo i len jediný vlások,prisahám,že ho zabijem. Ak sa jej dotkne jediným prstom...
Niall mysli!
Musím ju nájsť.
Nemôže sa to skončiť takto.
Niall mysli!
,,Prečo ma to nenapadlo skôr?"-buchol som sa po čele. Všetci na mňa pozreli.
,,Jeremyho mobil."-povedal som.
,,Vieš nájsť aj jeho mobil?"-pozrel som na Steva.
,,Potrebujem jeho číslo."-prikývol.
,,Odkiaľ zoženieš jeho číslo?"-spýtala sa Gemma.
,,Matt."-povedal som. ,,Kde má Katie mobil?"-odpoveď som nečakal od nikoho.
Z vrecka som vybral mobil a volal jej. Zvoniť začal v spálni. Bežal som poň. Do obývačky som sa vracal s jej mobilom pri uchu. Nakoniec som sa rozhodol,že zavolám Lise. Mattovi som nemal odvahu povedať,že jeho sestru uniesol jeho kamoš.
Lisa nezdvíhala. Pozrel som na hodinky. Bolo niečo po piatej. Skúsil som znova.L:,,Ahoj Katie."-povedala rozospatým hlasom.
Ja:,,Ahoj Lisa. To som ja. Niall."
L:,,Niall. Stalo sa niečo?"
Ja:,,Lisa. Potrebujem tvoju pomoc."
-šepol som.L:,,Stalo sa niečo Katie?"-spýtala sa. Bol som ticho. Ako jej to mám povedať?
L:,,Niall."-Lisa už zvyšovala hlas.
Ja:,,Jeremy."-povedal som.
L:,,Čo je s ním?"
Ja:,,Uniesol Katie. A Mary." Počul som ako Lisa zhíkla,potom kroky.
L:,,Si si istý?"
Ja:,,Áno."-šepol som.
YOU ARE READING
I'm finally free (Dokončené)
Fanfiction26-ročná Katie Sulliven si za posledný rok prešla ťažkým obdobím. Jedinou jej oporou bola jej najlepšia kamarátka Mary,ktorá ju podržala aj vtedy,keď bola na samom dne. Až jedného dňa náhodne stretla modrookého chalana. V tej chvíli sa zmenilo všetk...