I'm finally free (Dokončené)

Kapitola 18

Kapitola 18

Po prílete zo Španielska som toho veľa neurobila. Dala som si prať veci,trocha upratala byt a išla spať. Mary ma znova viezla na letisko. Už som to tam poznala lepšie ako svoj byt. Ale toto bola na dlho moja posledná cesta mimo Anglicka. Let ubehol rýchlo a aj cesta k Mattovi. Išla som autobusom,nechcela som,aby toľko šoféroval a aj tak mali ešte plno práce so zajtrajšou aukciou. Celú cestu som si písala s Mary.

K Mattovi som sa dostala až podvečer. Lisa ešte nebola doma. S Mattom sme navarili a navečerali sme sa už v plnej zostave. Potom sme išli pozerať televízor. Okolo desiatej som sa rozhodla,že si idem ľahnúť. Už v pyžame som zavolala Mary,hodili sme pár slov a ona mi zaželala veľa šťastia k zajtrajšej aukcii. Pozvala som aj Nialla,ale odmietol. Vraj má pracovné povinnosti. Pípla mi SMS od neho.

N:,,Vieš si na mňa zajtra večer spraviť čas?"
Ja:,,Ahoj. Asi nie. Zajtra máme tú aukciu. Prepáč. Veď sme sa dohodli až na pozajtra."
N:,,A po nej? Okolo ôsmej. O koľkej ju vlastne máte?"
Ja:,,O tretej."
N:,,Chcel by som ti niečo povedať."
Ja:,,Znie to vážne. Pokúsim sa."
N:,,Ďakujem."
Ja:,,Kam mám ísť?"
N:,,Môj brat pre teba príde."
Ja:,,Prečo brat?"
N:,,Ja nebudem vedieť. Stretneme sa na mieste."
Ja:,,Začínaš ma desiť. Stalo sa niečo?"
N:,,Nie. Nič sa nestalo,len ťa potrebujem vidieť."
Ja:,,OK. Sme dohodnutí."

Potom mi už nenapísal. Zaspávalo sa mi ťažko. Trikrát som si prečítala správy,ale ani tak som nebola múdrejšia. Vôbec som nevedela,čo mám zajtra od neho čakať. Bol tak vážny. Takéhoto som ho nepoznala. Horko-ťažko so zaspala až nadránom.

...

Zobudila som sa o jedenástej. Do aukcie zostávali štyri hodiny. Bola som nervózna,žalúdok som mala stiahnutý. Nevedela som či z aukcie alebo z večerného stretnutia s Niallom. Osprchovala som sa a zišla dolu k ostatným. Naraňajkovali sme sa,trochu sme sa rozprávali a potom sa išiel každý pripravovať. Do ateliéru sme prišli o pól tretej. Už sa tam zhromaždilo dosť veľa ľudí. Lisa bola plná energie a optimizmu. O sebe som to nemohla povedať. Cítila som sa ako uzlík nervov. Sadla som si do rohu v zadnej časti ateliéru. Odtiaľ som mala dobrý výhľad. Aukcia sa začala presne o tretej. Prvé tri obrazy sa predali za slušnú sumu. Sledovala som ľudí ako sa rozprávajú a sú nadšení z obrazov. Na rad prišiel Lisin. Svaly som mala napäté,hrýzla som si spodnú peru. V duchu som sa modlila za tučnú sumu. Vedúci aukcie predstavil obraz aj autora a vyhlásil vyvolávaciu sumu. Je to 1000 eur.

,,A boj sa môže začať."-pomyslela som si.

Ľudia boli štedrý,veď tie peniaze pôjdu na dobrú vec. Sumy som vnímala len okrajovo. Nemôžem uveriť,že o Lisin obraz majú taký záujem. Ale čo som sa čudovala,veď teraz bola veľmi vychytená. Znova som začala vnímať sumy. 10 000,
12 000. A takto to išlo ešte chvíľu.
20 000,21 000. Zrazu sa postavil zo stoličky jeden postarší muž a povedal 
,,50 000eur."
Každý zostal ticho a pozrel na neho. Ja som si od prekvapenia zakryla ústa dlaňami.
,,Počula som dobre?"-hlavou mi behali myšlienky.,,To je neskutočné."
Vedúci aukcie začal robiť svoje dobre nacvičené postupy a klepol prvýkrát kladivom. Počkal chvíľu a klepol druhýkrát. Vo dverách sa objavil mladý muž v obleku a zdvihol ruku
,,70 000 eur."
Sedela som v rohu a vyvaľovala na neho oči.
,,To nemôže byť pravda."-pomyslela som si a začínala som vstávať zo stoličky.
Vedúci aukcie chcel klepnúť kladivom,ale postarší pán zdvihol ruku.,,90 000 eur,"

,,Čo do riti?"-pri tejto myšlienke som už stála na rovných nohách. Vedúci aukcie pozrel na mladého muža a zdvihol jedno obočie. Mladý muž neváhal ,,100 000 eur."

Zatočila sa mi hlava,ale ustála som to. Pozrela som sa na Lisu a zbadala ,že po líci jej tečú slzy. Počula som kladivo. Jeden,druhý,tretíkrát.
,,Obraz predaný za 100 000 eur."