I'm finally free (Dokončené)

Kapitola 65

Príjemné čítanie 🤗

Nasledujúce týždne som trávila veľa času u Mary. Niall po mňa chodil,keď končil v štúdiu. Občas sme zostali dlhšie,aby sa aj on vedel porozprávať s Harrym. Ten sa nesťažoval ani raz.
Vychvaľoval si pokojný život bez stresu a lietania po svete.
Niall a Julia dostali pozvanie do show Jamesa Cordena,takže do LA sme sa chystali spolu. S Mary sme sa už nevedeli dočkať,kedy tam už poletíme. Stalo sa našim zvykom odfotiť Mary každý týždeň. Raz to bude nádherná spomienka.
A ďalšie dve fotky spravíme v LA.
Fans začali byť podozrievaví,keď sa Harry tak náhle stratil. Už sa začínalo rozprávať o tom,že pripravuje nový album. Aj som ich ľutovala,asi si ešte chvíľu počkajú. Harry sa venoval iba Mary. Svoje súkromie si naozaj strážili.
Do LA sme nakoniec nešli spolu. Mary a Harry išli o týždeň skôr,Niall začiatkom týždňa a ja iba na predĺžený víkend.
A túto cestu som mala v pláne spraviť dvakrát,keďže Niall zostáva v LA dva týždne,lebo mu pribudli pozvania do rádia a rannej show. Nová pieseň sa stala hitom.

NIALL

,,Vo štvrtok sa stretneme."-povedal som Katie a pritom ju pohladil po líci. ,,Dávaj na seba pozor a pozdravuj Maggie."
,,OK."-Katie si oprela čelo o to moje. ,,Šťastný let a nepracuj veľa."
Chytil som rúčku kufra a chystal som sa opustiť bezpečie odľahlej strany parkoviska. Spravil som pár krokov,ale zastal som. Pustil som kufor a vrátil sa ku Katie. Stála pri aute so sklonenou hlavou,ale keď počula moje kroky,pozrela sa na mňa.
,,Sunshine. Veď zmeškáš let."-usmiala sa na mňa.
,,Milujem ťa."-šepol som a ešte raz ju pobozkal.
,,Ja teba viac,ale choď už."-pohladila ma od krku,cez rameno až kým sa dostala k mojim prstom. Na chvíľu sme si ich preplietli.
,,Nerád ťa tu nechávam samú."-silno som si privrel oči.
,,O tri dni som v LA. Ani nezbadáš,že nie som s tebou. Nebudeš na to mať čas."-zasmiala sa. ,,Bež."-letmo ma pobozkala a pustila mi ruku.
,,Ahoj."-chytil som jej tvár do dlaní,pozrel jej do očí a videl v nich smútok. ,,Na toto si nikdy nezvyknem."
,,Na čo?"-zvedavo na mňa hľadela.
,,Že ťa tu musím nechať."-jemne som sa usmial a pobozkal ju.
,,Niall. Veď sú to len tri dni."-tiež sa usmiala,ale nebola veľmi presvedčivá. ,,Milujem ťa."-šepla a ustúpila o krok.
So sklonenou hlavou som znova chytil rúčku kufra a pomaly kráčal k letisko. Znova som sa otočil. Katie stále stála vedľa auta a pozerala na mňa. S úsmevom mi zamávala.
Cez kontroly som prešiel bez väčšieho rozruchu.
Ako zvyčajne som si rezervoval miesto pri okne. Let bol plne obsadený a vedľa mňa sedel starí pár.
Zo začiatku som sa venoval svojmu mobilu a keď sa mi zunoval,pokúšal som sa spať,ale bez väčšieho úspechu.
Myšlienkami som bol stále pri Katie. Už dlhšiu dobu som z hlavy nevedel vyhnať jednu myšlienku.
,,Kam cestuje taký mladý fešák sám?"-z myšlienok ma vytrhol starý pán.
,,Prosím?"-usmial som sa na neho.
,,Pýtal som sa,kam cestuješ takto sám."-zopakoval svoju otázku.
,,Za prácou."-úsmev som mu opätoval.
,,Nie za láskou?"-starý pán zdvihol obočie.
,,Ju som nechal v Londýne."-povedal som smutne.
,,Aha."-prikývol.,,Som Charlie."-podal mi ruku.
,,Niall. Teší ma."-tiež som mu podal ruku.
,,Toto je moja manželka Alice."-ukázal na ženu,ktorá sedela vedľa neho.
,,Ahoj."-zamával som jej s úsmevom.
,,Ak ti to nevadí,budeme ti robiť spoločnosť."-usmiala sa.
,,Nie. Budem veľmi rád."-povedal som a pritom som ukladal mobil do vrecka. Asi to bude väčšia zábava rozprávať sa s nimi ako čumieť do mobilu.
Na moje prekvapenie,rozhovor s Charliem bol naozaj zaujímavý.
V živote už toho veľa zažil. Nečudo,veď mal osemdesiat dva rokov.
Alice medzi tým zaspala na jeho ramene. Charlie ju neustále kontroloval a hladil ju po vráskavej ruke. Ešte stále sa ľúbili. To by nevidel iba slepý.
,,Čo vás vedie do LA?"-spýtal som sa ho.
,,V sobotu budeme oslavovať naše päťdesiate výročie svadby a chceli by sme sa znova zosobášiť v tej istej kaplnke ako pred rokmi."-povedal Charlie s úsmevom.
,,To je krásne."-uznanlivo som prikývol. ,,Prečo LA?"-vyzvedal som.
,,To je dlhý príbeh."-znova pohladil Alice po ruke.
,,Času máme dosť."-pomrvil som sa na sedadle.
Charlie sa usmial a začali mi rozprávať ich príbeh.
,,S Alice to bola láska na prvý pohľad. Rodičia náš vzťah nepodporovali,keďže Alice nebola z takej zámožnej rodiny ako ja. My sme sa napriek tomu potajomky stretávali a boli sme si stále bližší. Jedného dňa som od nej dostal list,že odchádza do štátov. Ani sa nerozlúčila,ani nepovedala prečo,iba tak zmizla. Mesiace som chodil ako bez duše a rozmýšľal som nad dôvodom prečo. Veď sme sa milovali. Od jej odchodu uplynulo päť rokov,ale ja som na ňu stále nezabudol. Hoci som sa stretával s inými ženami,ani jednu som nevedel ľúbiť. V každej som hľadal Alice.
Potom ma otec poslal do Štátov vybaviť nejaké veci ohľadom jeho firmy. A vtedy osud zariadil,to čo nikto nečakal.."-Charlie ostal na chvíľu ticho.
,,Stretli ste sa znova."-usmial som sa.
,,Áno."-povedal a znova pohladil Alice.
,,Alice sa ma pokúšala sprvu ignorovať a vyhýbať sa mi,ale bolo to nemožné. Otec o tom nevedel,ale ona bola zástupca riaditeľa jeho firmy v LA."
,,Ako to,že o tom nevedel?"-spýtal som sa.
,,Alice si zmenila meno a v LA vyštudovala vysokú školu. Ani ona nevedela,že firma patrí otcovi. Ale takto to chcel osud. Aby sme sa znova stretli."-usmial sa.
,,A ako vysvetlila svoj náhly odchod?"
-pozrel som na Alice,ktorá stále spala.
,,Celé to bolo jedno veľké nedorozumenie,ale ako sme sa neskôr dozvedeli vo všetkom mal prsty môj otec."-povedal smutne. ,,Alice dostala list,v ktorom som ju žiadal o stretnutie. Ja som o tom liste nevedel. Alice prišla na dohodnuté miesto."-Charlie ukázal úvodzovky. ,,A ja som sa presne vtedy vítal s mojou sesternicou,ktorú som už roky nevidel. Alice to celé sledovala z okna. Vtedy sa pri nej zastavil môj otec a povedal jej,že je to moja snúbenica. Alice mu uverila a preto odišla. Myslela si,že s ňou som sa iba zahrával. Keď sme sa po rokoch znova stretli,prvá jej otázka bola,ako sa má moja manželka. A vtedy sme to celé pochopili. Otec to celé naplánoval,ale naša láska bola silnejšia ako lož."
-Charlie sa usmial.
,,Teraz už vieme,že keby sme sa hneď porozprávali a všetko si vysvetlili,teraz by sme mohli oslavovať päťdesiate piate výročie našej svadby."
Počúval som ho s údivom.
,,Nezabudni chlapče. Hlavné je to,aby ste sa o všetkom porozprávali a až potom robili závery. To je najdôležitejšie."-Charlie ma potľapkal po ruke. Prikývol som.
,,A čo váš otec?"-vyzvedal som ďalej.
,,S ním som prerušil kontakt. S Alice sme začínali odznova. Bez peňazí,ale šťastný."-usmial sa. ,,Šťastnejší sme ani nemohli byť."
,,Neviem si to ani predstaviť,aký to mohol byť pocit,keď Alice bez slova zmizla. Ja by som sa asi zbláznil."-rozmýšľal som nahlas.
,,Ani ja som k tomu nemal ďaleko. Ale našťastie sa to skončilo dobre a teraz tu sedíme a letíme do LA obnoviť si manželský sľub. Čo iné by som mohol ešte chcieť?"-Charlie sa s láskou v očiach pozrel na Alice.