I'm finally free (Dokončené)

Kapitola 10

Už je utorok,už sa to kráti. Už iba štyri dni a zasa spadnem do toho istého kolobehu,práca a domov. Ani Mary nebude doma,úžasné. Prevaľovala som sa na posteli a myšlienky mi behali.
,,Katie,ideme. Maj sa."-kričala na mňa Lisa zdola. Brala malého do letného tábora a potom ide do atelieru. Matt odišiel už skoro ráno,má nejakú prácu v Dubline. Včera večer ma ešte prehováral,aby som išla s ním,ale mne sa naozaj nechcelo vstávať tak zavčasu. S Niallom sme sa vrátili dosť neskoro.
Pozviechala som sa z postele,osprchovala a obliekla sa. Zišla som do kuchyne a uvarila kávu. Sadla som si k pultu a rozmýšľala čo s načatým dňom. Rozhodla som sa,že upečiem sušienky,ktoré Damian tak miluje. Poobzerala som sa po kuchyni,či mám všetko potrebné,ale nanešťastie nie. Nepáčila sa mi tá myšlienka,že musím ísť do obchodu. Pozrela som von oknom a vonku lialo ako z krhly. No nič. Budem musieť ak chcem piecť. Obula som si topánky a kabát som si vytiahla najvyššie ako sa dal. Zatvorila som za sebou dvere. Ešte šťastie,že obchod je iba za rohom. Prebehla som cez ulicu a namierila som si to do obchodu. Ako som kráčala,premohol ma zvláštny pocit,že ma niekto sleduje. Obzrela som sa okolo seba,ale nikoho som nevidela. Ulica bola prázdna až na starý manželský pár,ktorý stál na zastávke a horlivo o niečom diskutovali. Pokračovala som ďalej vo svojej ceste a už som tomu nevenovala pozornosť. Vošla som do obchodu,do koša som nahádzala všetko potrebné a zaplatila som. S dobrou náladou som pomalým krokom išla domov. Už nepršalo. Nákup som vyložila na pult,uvarila som si čaj. Vonku je naozaj zima. Prešla som do obývačky a zapla televízor. Chvíľu som prepínala kanály a pila čaj. Keď som nenašla nič zaujímavé,vrátila som sa do kuchyne a začala chystať veci na pečenie.

...

Po štyroch hodinách kuchyňa vyzerala ako po veternej smršti. Alebo radšej po múčnej smršti. Dala som sa do upratovania. Niekto zazvonil na zvonček. Išla som otvoriť,ale nikto tam nebol. To si zo mňa niekto robí žarty? Ako som zatvárala dvere,na zemi som zbadala podlhovastú krabicu. Zasa som sa poobzerala po okolí,ale nikde nikto. Zdvihla som krabicu a pomaly ju otáčala v ruke. Bola čisto biela,ani meno,ani adresa. Nič. Určite je pre Matta alebo Lisu. -pomyslela som si. Zobrala som ju dnu a položila na stolík na chodbe. Pritom som sa pozrela do zrkadla. Celú tvár som mala od múky,začala som sa utierať. Ešte dobre,že tam nikto nebol. S úsmevom som prešla naspäť do kuchyne a pokračovala v upratovaní. Po hodine sa už konečne celá leskla. Vrecko so smeťami som zobrala von do koša. Ako som sa vracala do domu,zasa sa ma premohol ten zvláštny pocit ako ráno na ulici. Potriasla som hlavou a vyhnala z nej tú myšlienku. Uvarila som aj večeru,čomu sa Lisa náramne tešila. Večer ubehol v pohode. S Damianom sme sa hrali a pozerali rozprávky,nakoniec som ho uložila spať.

,,Lisa?"-zakričala som na ňu z obývačky.
,,Áno zlatko?"-odpovedala z kuchyne.
,,Prišiel vám nejaký balík. Položila som ti ho na chodbu."-povedala som trocha tichšie.
,,OK. Hneď sa na to pozriem." -odpovedala,vošla do obývačky a položila pred mňa pohár s vínom. Spýtavo som sa na ňu pozrela.
,,Dáme si? Nie? Matt príde až neskôr."-pozrela na mňa Lisa.
,,Môžeme. Čo oslavujeme?"-spýtala som sa.
,,Zasa som predala jeden obraz." -povedala s úsmevom.
,,Keď budeme oslavovať vždy,keď predáš obraz,stane sa zo mňa alkoholička."-usmiala som sa na ňu,štrngli sme si a napila som sa vína.
,,Nesťažujem sa. Teraz mi to naozaj ide a mám objednávky na ďalší rok dopredu."-povedala a pomaly kráčala na chodbu. Hneď sa vrátila aj s krabicou v ruke. Začínala ju otvárať a ja som si naťahovala krk,aby som do nej videla. Vnútri krabice bola jedna žltá ruža a malý papierik. Bol zohnutý na polovicu. Lisa ju roztvorila a videla som ako jej oči behali po texte. Zo svojho miesta son videla,že nie je dlhý. Už bola podozrivo dlho ticho a jej pohľad prechádzal z lístka na mňa a späť.
,,Deje sa niečo?"-spýtala som sa a pomrvila sa v kresle.
,,Toto je asi pre teba."-povedala a podala mi lístok.
Vzala som si ho do ruky a zvedavo som sa naň pozrela. Stálo na ňom:
,, Tie sušienky sú určite chutné."
Nechápavo som pozerala na ten kus papiera. Čo to má znamenať?
Pozrela som sa na Lisu a ona pozerala na mňa.
,,Nebol tu Niall?"-spýtala sa ma.
,,Nie. Dnes nie."-odpovedala som.
,, A nemohol sem dať tú ružu on?"
,,Nemyslím si,že by toľko šoféroval,len aby mi pred dvere dal ružu."-povedala som zamyslene.
,,To máš asi pravdu. Nechápem čo má toto znamenať."-povedala Lisa.
,,Ani ja."-pozrela som zasa na ružu.,,Dnes som mala pocit,že ma niekto sleduje,ale nevenovala som tomu pozornosť."
,,To nemyslíš vážne?"-pozrela na mňa Lisa.
,,Ale nikoho som nevidela. Tak som si myslela,že si iba domýšľam." -zatvorila som krabicu,chytila ju do ruky a išla ju zahodiť do koša. Už ju nechcem ani vidieť.
,,Prosím Mattovi nič nehovor. Určite by sa zbláznil."-poprosila som Lisu.
,,Ale mal by to vedieť."-oponovala mi.
,,Nie je čo vedieť."-pozrela som na ňu.
,,Dobre,ako myslíš. Ale buď opatrná."-povedala a objala ma.
,,OK. Ale určite nebola určená pre mňa. Niekto sa iba pomýlil."-nevedela son či ukľudňujem Lisu alebo seba.,,Pôjdem už spať."-povedala som sucho.
Lisa ma pustila a pozerala za mnou ako vychádzam po schodoch. Vo svojej izbe som sa vyzliekla,vošla do kúpeľne a postavila sa pod sprchu. Nechávala som ,aby zo mňa horúca voda zmyla všetky myšlienky. Po hodnej chvíli som vodu vypla,osušila sa a obliekla pyžamo. Vliezla som do postele a napísala správu Niallovi.