I'm finally free (Dokončené)

Kapitola 11

Mobil mi zazvonil znova. Vytiahla som  ho z vrecka. Volal Niall. Iba som pozerala na displej,ale nezdvíhala mu. Cítila som,že by som nebola schopná hovoriť bez plaču. Zvonenie zasa stíchlo  Zbadala,že už volal druhýkrát. Zastavila som sa v chôdzi a zhlboka sa nadýchla. Zatvorila som oči a chvíľu nemyslela na nič. Znova som sa zhlboka nadýchla a otvorila ich. V kontaktoch telefónu som vyhľadala Niallovo číslo a trasúcou sa rukou stlačila ikonku volania. Zdvihol mi okamžite.
N:,,Si v poriadku?"-spýtal sa privysokým hlasom.
Ja:,,Áno."-šepla.
N:,,Kde si?"-pri jeho otázke som sa rozhliadla okolo seba.
Ja:,,Na New Lodge roade."
N:,,Čo tam robíš?"
Ja:,,Musela som vypadnúť."-zasa som  šepkala.
N:,,O chvíľu som tam."-povedal a zložil mi.
Celý čas som prešľapovala z nohy na nohu a obzerala okolo seba. Netrvalo ani minútu a uvidela som čiernu R8. Zastavila vedľa mňa. Niall vyskočil z auta a rýchlim krokom ku mne prišiel. Zastavil pred mnou a bez slov sa na mňa pozeral. Čakal na moju reakciu. Čakal,či mu dovolím objať ma. Pozrela som sa do zeme a hrdla sa mi vydral vzlyk. Sotva počuteľný vzlyk,ale Niall ho počul. Na nič nečakal,spravil ešte jeden krok a objal ma. Stáli sme ticho. Z očí sa mi zasa drali slzy,dýchala som rýchlo. Tlkot srdca sa už pomaly vracal do normálu. Mierne od mňa odstúpil,aby mi videl do tváre. Nechcela som plakať,nie pred ním. Ale aj napriek mojej snahe sa mi z oka skotúľala slza. Zdvihol ruku a palcom ju zotrel.
,,Spravil ti niečo?"-spýtal sa tichým hlasom,skoro šeptom. Ja som iba potriasla hlavu,že nie. Zasa ma silno objal.
,,Poď vypadneme."-povedal po chvíli. Chytil ma za ruku a viedol k autu. Nasadla som a pritiahla si sveter bližšie k telu,bola mi zima. Naštartoval auto a vyrazil. Po chvíli sa na mňa pozrel.
,,Celá sa trasieš."-povedal a zastavil pri krajnici. Vyzliekol si kabát a podal mi ho. Ja som ho s vďakou prijala a obliekla si ho. Pritiahla som si ho bližšie k telu a vdychovala jeho vôňu. Triaška už bola miernejšia,až celkom prestala. Sedeli sme bez slova,cítila som sa unavená. Zatvorila som oči a upadla do ríše snov.

...

Zobudil ma zvuk zvoniaceho mobilu. Otvorila som oči a poobzerala sa okolo seba. Sedela som v aute vedľa Nialla. Nebol to len sen. Trocha som sa pomrvila na sedadle. Niall pozrel na mňa.
,,Si v poriadku?"-spýtal sa .
,,Už áno. Ďakujem."-usmiala som sa na neho.
Ďalej sledoval cestu. Znova mi zazvonil mobil. Vytiahla som si ho z vrecka. Volala Lisa. Zdvihla som a mobil priložila k uchu.
Ja:,,Ahoj."
L:,,Kde si? Si v poriadku? Čo sa stalo."
Ja:,,Lisa spomaľ. Áno som v poriadku. Som s Niallom. Nemaj strach."-pozrela som na Nialla a on sa usmial.
L:,,Kedy sa vrátiš? Čo sa stalo?"
Ja:,,Neviem kedy sa vrátim. Ale kým tam bude on,určite nie."
L:,, Povieš mi už konečne,čo sa stalo?"
Ja:,,Nič."-povedala som potichu,zasa som mala hrču v hrdle,zhlboka som sa nadýchla.
Ja:,,Zavolám ti neskôr ,dobre?"
L:,,OK. Dávaj na seba pozor. Ahoj."
Ja:,,Ahoj."-prerušila som hovor a pozrela na Nialla. On sa usmial.
,,Naozaj si v poriadku?"-uisťoval sa. Iba som prikývla. Potom som si uvedomila,že to nevidel a povedala son tiché ,,Áno. Iba to musím predýchať." Niall pustil jednou rukou volant a ponúkol mi ju. Ja som ju prijala. Cítila som ako z jeho dlane sála teplo a to ma upokojovalo a aj jeho vôňa,ktorú som cítila z kabáta,ktorý som mala ešte stále na sebe.
,,Chceš sa o tom rozprávať?"-spýtal sa a pozrel na mňa.

,,Nie je o čom. Dokopy sa nič nestalo. A dala som mu myslím nezabudnuteľnú príučku."-usmiala som sa pri tej myšlienke na ten kopanec. Niall sa na mňa zvedavo pozrel.
,,Kopla som ho tam,kde by si nechcel kopanec."-zasa som sa usmiala.
Niall mi pustil ruku,chytil sa za rozkrok a spravil grimasu. ,,Šikovné dievča."-povedal s úsmevom.
,,Kam ideme?"-vyzvedala som. Nálada sa mi zlepšila pri myšlienke na kopanec a pri myšlienke na tú vzdialenosť od Jeremyho. A kvôli Niallovi. Vedel presne kedy má mlčať,kedy objať a kedy rozprávať.
,,Myslel som na The Dark Hedges,ale neviem či je to dobrý nápad."-pozrel na mňa.
,,Je to krásne miesto,môže byť."-usmiala som sa.
,,Ale také pochmúrne. Už si tam bola?"
,,Niekedy dávno. Takže tam rada pôjdem. Tie stromy sú nádherné a tajomné."
,,A strašidelné."-Niall vrátil ruku do mojej tesnej blízkosti,neváhala som a chytila som ju. Je to dobrý pocit,že mi dal možnosť rozhodnúť sa.
,,Aký si mal včera deň?"-spýtala som sa po chvíli ticha.
,,Veď vieš aký som mal včera deň. Písal som ti každú chvíľu."-povedal a pozrel na mňa s úsmevom.
,,Nevadí. Porozprávaj mi to ešte raz."
,,OK. Takže zobudil som sa o 8:25. Vstal som z postele a vošiel do kúpelne..."-začal rozprávať.
Nahlas som sa zasmiala.,,Nemusíš tak dopodrobna."
,,Aspoň sa už usmievaš."-pozrel na mňa a oči mu žiarili. ,,O chvíľu sme tam.".povedal.
,,Koľko som spala?"-spýtala som sa.
,,Nie veľa. Asi tridsať minút."-usmial sa.
,,Som hladná,akoby som nejedla aspoň dva dni."-ako na znamenie mi zaškŕkalo v bruchu. Niall mi stisol ruku pevnejšie.
,,Zastavím sa niekde."-povedal zamyslene.
Ako sľúbil,tak aj spravil. Zastavil sa pred malým golfovým klubom.
,,Počkaj tu,spýtam sa,či majú niečo voľné."-vystúpil z auta a vošiel do budovy. Sedela som tam hodnú chvíľu,kým sa vrátil. Bol celý vysmiaty. Keď bol dosť blízko,kývol mi hlavou,že môžeme ísť dnu. Vystúpila som z auta a obzrela si okolie. Vošli sme do klubu a čašník nás zaviedol k nášmu stolu. Niall ako gentleman počkal,kým si sadnem a zasunul stoličku.
,,Nech sa páči,slečna."-povedal. Pozrela som sa na neho s úsmevom.
,,Ďakujem,pane."
Čašník nám podal jedálny lístok. Vôbec som si nevedela vybrať,všetko vyzeralo lahodne. Niall sa rozhodol pre steak a ja pre rizoto. Celý čas sme sa rozprávali a smiali. Niall mi dal ochutnať zo svojho steaku,ale radšej som zostala pri svojom rizote. V reštaurácii sme boli už iba my dvaja a čašníci. Tí stáli v rohu a niečo si šepkali,občas som zachytila ich skúmavé pohľady.
,,Môžeme ísť?"-spýtal sa Niall.
,,Áno."
,,Nechceš si zahrať golf,keď sme už tu?"-spýtal sa Niall a pozrel na mňa psími očami.
,,Ale ja neviem hrať golf,hrala som iba minigolf,ale aj tam loptička lietala všade,len nie do jamky."-povedala som naoko vážne.
Niall pristúpil ku mne a objal mi pás jednou rukou a vykročil k recepcii.
,,Ja ťa to naučím. Poď bude zábava."-kývol recepčnému.
Ten hneď zdvíhal telefón a niečo začal hovoriť,ale to už nepočula,lebo sme vychádzali von na terasu.
,,To myslíš vážne?"-pozrela som na neho.
,,Úplne."-povedal.
,, A odkiaľ zoženieš palice?"-spýtala som sa.
,,Všetko som zariadil s majiteľom,požičia nám nejaké." Presne vtedy sa vo dverách objavil postarší pán a za ním mladík,ktorý za sebou ťahal vak s palicami. Niall mu išiel oproti,prehodili pár slov,podali si ruky a vrátil sa ku mne.
,,Neviem či je to dobrý nápad. Naozaj chceš behať za mojimi loptičkami?"-spýtala som sa.
,,Naozaj. Poď. Aspoň na chvíľu."-chytil ma za ruku a spolu vykročili na trávnik.
,,OK. Veď ma."-povolila som napokon. Veď jemu sa nedá povedať nie a on to vie.
Išli sme hodnú chvíľu. Obzerala som sa okolo seba. Nikde ani živej duše. Aspoň nebudem nikomu na smiech.
Niall zastavil a začal si obzerať palice. Ja som tam stála a obzerala si jeho. Keď už mal tú správnu,začal zasa niečo hľadať. Po chvíli vytiahol aj loptičku. Položil ju na zem.
,,Ideš?"-spýtal sa s úsmevom.
Pristúpila som k nemu. Do ruky mi dal palicu.
,,A čo teraz?"- spýtala som sa.
,,Odpáľ ju."-povedal.
,,A kam?"-obzrela som sa okolo seba.
,,Tam."-zdvihol ruku a ukázal do diaľky.,,Kde je tá biela zástavka."
Pozrela som sa tým smerom a prižmúrila oči.
,,Ty žartuješ?"-nahlas som sa zasmiala.
,,Nie. Nežartujem."-povedal vážne.
,,To sa nedá."-protestovala som.
,,Ale dá."
,,Predveď sa."-vyzvala som ho.
Pristúpil ku mne,vzal mi palicu,postavil sa nad loptičku a úplne sústredene ju chcel odpáliť. Ticho som prišla k nemu zozadu. Práve vo chvíli,keď ju chcel odpáliť som mu fúkla na krk a on minul. Nahlas som sa zasmiala.
,,Vidíš. Hovorila som ti to,že sa to nedá."-ustúpila som o krok. Pozrel na mňa.
,,Ty potvora."-pritom sa usmieval. Žmurkla som na neho.
,,Tak sa ukáž ty."-núkal mi palicu.
Ja som ju zobrala a vymenili sme si miesta. Ja som stála nad loptičkou a on o tri kroky ďalej s rukami prekríženými na prsiach. Stopercentne som sa sústredila a odpálila. Loptička ale letela úplne iným smerom ako som chcela. Niall sa potichu zasmial.
,,Čo je. Moja je k jamke bližšie ako tvoja."-povedala som hrdo.
,,To máš pravdu. Ale ja som ťa nerušil."-ruky si dával do vreciek.
,,OK. Teraz sa ani nepohnem."-povedala som a zasa mu podala palicu. Ten istý scenár,ako pred chvíľou,ale teraz som sa naozaj nepohla z miesta. Jeho loptička pristála iba niekoľko metrov od jamky.
Zatlieska som mu.,,Dobrá práca,pane."
,,Ďakujem, slečna."-žmurkol na mňa.,,Poď,pohľadáme tvoju."-chytil tašku a skenoval očami okolie.
Po desiatich minútach sme to vzdali.
,,OK. Vyhral si."-povedala som porazene.
,,Ešte to nevzdávaj. Skús ešte jeden odpal"-hľadal v taške ďalšiu loptu.
,,Chceš aj tú stratiť?"-spýtala som sa so smiechom.
,,No poď. Ešte túto. A ak sa ti to nepodarí končíme."-povedal a podával mi palicu. Postavila sa nad loptičku a sústredila som  sa.
,,Vyrovnaj si chrbát a lakte vyššie."-povedal Niall. Skúsila som sa postaviť tak ako mi poradil,ale nejako mi to nešlo. Pristúpil bližšie.
,,Môžem?"-spýtal sa. Prikývla som. Postavil sa blízko mňa a ruku mi dal na chrbát. Úplne som si ho vyrovnala. Potom chytil moje lakte a zdvihol ich vyššie.
,,Asi takto."-povedal potichu.
,,Skús."-odstúpil.
Zasa som sa sústredila a odpálila som. Loptička letela a letela a pristála blízko jamky. Pozrela som na Nialla.
,,Vidíš. Takto sa to robí."-povedala s úsmevom.
,,Mala si dobrého učiteľa."
,,To máš pravdu,alebo šťastie začiatočníka."
Prešli sme ešte štyri jamky,trvalo nám to asi dve hodiny. Niall ma stále na niečo upozorňoval,bol ako ozajstný tréner. Ja som ho nebrala veľmi vážne. Smiala som sa a stále protestovala.