I'm finally free (Dokončené)

Kapitola 41

Deň sa míňal za dňom. Ani som sa nenazdala a už bol znova víkend. Ja som cez týždeň ťahala nadčasy,aby som dobehla tie dva zameškané dni a Niall trávil všetok čas v štúdiu.

Ešte v utorok sa trocha pohádal s Jakom,kvôli minulému týždňu,ale v stredu už boli v pohode. Jake sa mi ospravedlnil,aj keď iba cez telefón. Povedal,že spravil chybu,keď ma prosil,aby som Niallovi dala pokoj. Myslel si,že ak sa nebudeme stretávať,Niall sa bude vedieť viac sústrediť.

Anne a Gemma sa do Londýna vrátili v piatok. Trocha som im závidela,že strávili ešte päť dní v New Yorku. Na sobotu sme sa dohodli,že pôjdeme na kávu.

Niallova sobota bola znova pracovná,takže mi to aj prišlo vhod,aspoň som nemusela byť sama.

Mary sa mi akosi vyhýbala. Keď som jej zavolala,nikdy nemala čas dlho hovoriť. Keď som ju niekde pozvala,stále sa vyhovorila na prácu. Tak mi ostávali iba správy,aspoň na tie odpovedala.

Harry sa znova neozýval. Hovory neprijímal a aj na správy odpovedal stroho,ak vôbec odpísal.

Čo sa to s každým deje? Prečo sa mi zrazu každý vyhýba?-s týmito myšlienkami som smerovala ku kaviarni,kde sme sa mali stretnúť. Na hlave som mala čiapku,kráčala som so sklonenou hlavou. Stále častejšie ma spoznávali fans. Dnes sa mi naozaj nechcelo nasilu usmievať. Počasie presne odzrkadlovalo moju náladu. Bolo pochmúrne,veterno a aj poprchávalo. Vstúpila som do kaviarne a už od dverí som počula Gemmin smiech. Usmiala som sa. Už som sa na ne veľmi tešila. Chcela som počuť ich zážitky z New Yorku. Bola som zvedavá,čo ešte videli.
,,Ahojte."-postavila som sa nad ne.
,,Ahoj Katie."-postavila sa Anne a objala ma. ,,Ako sa máš?"
,,Ďakujem. Ujde to a ty."-spýtala som sa.
,,Fajn."-povedala Anne. Pozrela som sa na Gemmu a usmiala sa na ňu.
,,Ahoj Gemma. Máš sa?"-postavila som sa k nej a čakala kým sa postaví,aby som ju mohla objať. Už som si zvykla na toto gesto.
,,Ahoj Katie. Rada ťa vidím."-objali sme sa.
Všetky sme si sadli k stolu a prišiel k nám čašník. Objednala som si veľké latte.
,,Ako bolo v New Yorku?"-pokúsila som sa nadhodiť tému.
,,Úplne perfektne."-začala Anne s úsmevom.,,Škoda,že sme už museli naspäť. Ešte sme toľko miest nevideli. A bolo úžasné stráviť trocha času s deťmi."-usmiala sa na Gemmu. Rozprávali mi ich zážitky a ja som ich počúvala s úsmevom na perách.
,,Ako napreduje Niall?"-spýtala sa Anne.
,,Asi dobre."-jemne som sa usmiala. ,,Netrávime spolu veľa času. Keď sa vracia domov,ja už spím. A keď ja odchádzam do práce,on ešte spí. Takže nám ostávajú iba správy a krátke telefonáty."-pohladila som stôl.
Rozhodli sme sa,že ešte pôjdeme do kina. Vybrali sme si komédiu,aspoň som na chvíľu úplne vypla.
Po filme som sa s Anne a Gemmou rozlúčila a každý si išiel vlastnou cestou.
Znova som sa vracala do prázdneho bytu. Bolo to zvláštne. Predtým mi samota vôbec nevadila. Ale odkedy som spoznala Nialla,najradšej by som trávila každú sekundu s ním. Ale budem si musieť zvyknúť aj na toto. Dlhé noci bez neho a deliť sa o neho s celým svetom. Kyslo som sa usmiala a napustila si vaňu. Dala som si dlhý kúpeľ,obliekla pyžamo a vliezla do postele.

...

Otvorila som oči a cez okno sa drali dnu slabé októbrové lúče slnka. Pretočila som sa na druhú stranu a čakal na mňa nádherný pohľad. Už mi chýbalo takéto prebúdzanie sa. Zobudiť sa vedľa muža,ktorého milujem. Usmiala som sa a sledovala som Nialla. Ležal na chrbte,jednu ruku mal nad hlavou a druhú na bruchu. Snažila som sa vryť si do pamäte každú jeho krivku tváre,každú malú vrásku okolo jeho očí,tvar jeho pier,tých sladkých pier,ktorých chuť mi už tak chýbala. Mala som nesmierne nutkanie zobudiť ho mojimi bozkami,ktorými by som zasypala jeho hruď a ramená. Zahryzla som si do pery a s úsmevom som vyliezla z postele. Na špičkách som vyšla zo spálne,zatvorila za sebou dvere a išla do kuchyne uvariť si kávu. Rozhodla som sa,že na raňajky spravím palacinky. Niall sa určite poteší. Na uši som si nasadila slúchadlá a pripravila všetko potrebné na cesto. Čo najtichšie ako som vedela, som vybrala panvicu a začala piecť. Pritom som bokmi vrtela do rytmu hudby a ticho hovorila slová piesne. Áno hovorila,spevom sa to nazvať nedalo.