I'm finally free (Dokončené)

Kapitola 5

Keď som sa zobudila bolo skoro poludnie. Damian tam už nebol. Čo by tam robil tak neskoro. Vyliezla som z postele a namierila do kúpeľne. Skúsila som zo seba urobiť človeka. Kúpeľňu som opustila po tridsiatich minútach. S výsledkom som bola spokojná. Vlasy som si natočila kulmou,dala si iba jemný make-up. Obliekla som si čierne nohavice a károvanú flanelovú košeľu. Išla som za hlasmi,ktoré som počula vychádzať z kuchyne. Nakukla som dnu. Lisa sa obšmietala okolo kuchynského ostrovčeka a Matt sedel pri pulte na barovej stoličke. Teraz som si všimla,že kuchyňa bola obrovská.
,,Ahoj spachtoš. Dlhá noc?"-usmiala sa na mňa Lisa.,,Spravím ti kávu?"
,,Bola by som ti vďačná."-úsmev som jej opätovala.,,Noc bola práve,že krátka. Bola som celkom uťahaná z cestovania a toho všetkého." -neklamala som,len som nepovedala všetko.
,,Kam sa dnes vyberieme?"-vyzvedal Matt.,,Nákupy alebo príroda?"
,,Ja by som radšej zvolila prírodu."
-povedala som a zobrala si šálku,ktorú mi podávala Lisa.
,,Ďakujem."-a hneď som si z nej odpila.
,,Malý?"-vyzvedala som.
,,Pozerá rozprávku. Už o siedmej ťa chcel zobudiť."-povedal brat.
,,Vďaka bohu,že tak nespravil." -zhrozene som sa pozrela na Matta.
,,To by som asi neprežila."
,,Trvalo mi dosť dlho,aby som ho presvedčila,aby ťa ešte chvíľu nechal spať."-do rozhovoru sa zapojila Lisa.
,,Naobedujeme sa a môžeme vyraziť. Máš na mysli niečo konkrétne kam chceš ísť?"-spýtal sa Matt a pritom sústredene pozeral do mobilu.
,,Nie môžeme ísť kam myslíš."-povedala som zamyslene.
,,Nad čím rozmýšľaš?"-Matt teraz svoju pozornosť nasmeroval na mňa.
,,Určite nad tým fešákom,čo ju priviezol."-odpovedala namiesto mňa Lisa.,,Ešte aj v ateliery si vypisovali,že?-uprene na mňa hľadela a čakala na moju odpoveď.
,,Odkiaľ vieš,že je fešák? A mohli by ste riešiť niečo iné?"-spýtala som sa s pokojným hlasom.
,,Čo bude na obed?"-pokúsila som sa o inú tému.
,,Ale,ale slečinka. Nie tak rýchlo. Mohla by si nám o ňom niečo povedať. Veď sme sa skoro zbláznili."
-povedal Matt a sústredene na mňa pozeral. Pritom klepkal prstom po stole ako nejaký vyšetrovateľ.
,,Ty si sa skoro zbláznil."-opravila ho Lisa a to TY povedala dosť nahlas.
,,Daj si pohov Matt. A ináč nič ťa do toho. Už som dospelá,môžem si robiť čo chcem a viem sa o seba postarať."
-povedala som už trochu podráždene.
,,No len aby. Ale potom mi sem nechoď zasa s plačom."-videla som,že sa už začínal hnevať.
,,Čo ti je? Veď sa nič nestalo. Je to normálny,milý chalan a v živote sa už neuvidíme."-nemusí vedieť,že sme si celú noc písali. Vstala som zo stoličky.
,,Kam ideš?"-už zvyšoval hlas.
,,Idem pozerať rozprávku s malým. On sa aspoň teší,že som tu."-odpovedala som z dverí obývačky.
,,Aj ja sa teším,že si tu. Prepáč,asi som to trochu prehnal,ale bojím sa o teba."-pristúpil ku mne a objal ma. Ani som nezbadala,že išiel za mnou.
,,Aj ja ťa ľúbim,Matt."- objatie som mu opätovala.,,Ale teraz si to naozaj prehnal."
,,Ale keď viem,že si stále vyberáš tých nesprávnych chlapov. Aj naposledy..."
-chcel pokračovať,ale ja som ho zastavila.
,,Ani nepokračuj."-odtiahla som sa od neho.
,,Bod pre teba."-povedala som smutne.
,,Nemusíš sa báť,teraz nestojím o žiadny vzťah a ešte chvíľu ani nebudem. Tým si môžeš byť istý."
-pohladila som ho po líci.
,,No dobre,idem za malým."-vlepila som mu pusu na líce,ktoré som pred chvíľou hladila. Spravila som jeden krok a z kuchyne kričala Lisa.
,,Mládež. Obed."
Otočila som sa na päte a vykročila naspäť do kuchyne. Pri dverách ma predbehol Damian. Bežal k stolu a vyštveral sa na stoličku.
,,Už som hladný. Čo budeme jesť?"
,,Zapekané cestoviny."-povedala Lisa.
,,Tie mám rád."-zatlieskal Damian.
Popriali sme si dobrú chuť,pustili sa do jedla a pritom živo diskutovali. Vymýšľali sme kam by sme mohli ísť. Nakoniec sme sa rozhodli pre Atlantskú cestu a kde sa nám zapáči,tam zastavíme. Keď sme sa všetci konečne pozbierali,mohli sme vyraziť. Našou prvou zastávkou bolo mestečko Larne. Trochu sme sa poprechádzali po pláži,spravili pár spoločných fotiek a išli sme ďalej. Nasledovalo Ballygalley. Tiež pár fotiek na pláži a tento raz aj v meste. Potom sme išli iba tak po pobrežnej ceste asi dve hodiny. Zastavili sme sa v Portrush. Krásna pláž s bielym pieskom,nevládala som sa vynadívať. Toľká krása na jednom mieste. Mala som pocit,že oblaky sú tak blízko,že by som sa ich mohla dotknúť. Iba sme sedeli na deke,počúvali šumenie mora. Lisa vytiahla z piknikového košíka sendviče,ktoré stihla spraviť doma ani neviem kedy,ovocie a fľaše s vodou. Damian behal po pláži a hral sa s loptou. Matt sa postavil z deke a pripojil sa k Damianovi,teraz si loptu kopalu. Ja som bola opretá o ruky,nohy som mala vyrovnané a iba tak sedela a nasávala atmosféru Írska.
,,Na toto by som si vedela zvyknúť." -prerušila som ticho.
,,Ja si už neviem predstaviť,že by som žila inde."-povedala Lisa a zahryzla do sendviču.
,,Keď sme tu iba my baby,porozprávaj mi o tom tajomnom mužovi."-povedala plnými ústami.
,,Nie je o čom."-povedala som s úsmevom a rukou pohladila jemný piesok vedľa mňa. Trocha piesku som chytila do ruky a hneď ho vysypala naspäť.
,,Ale no tak."-prosila.,,Páči sa ti?"
,,Ja neviem. Veď sa ani nepoznáme."
-usmiala som sa pri myšlienke na Nialla.
,,Tebe sa páči."-skonštatovala Lisa.
,,Vidím to na tebe. Ako sa usmievaš,keď o ňom hovoríme. Keď ste si písali v ateliery,oči ti žiarili."
,,To je aj tak jedno. Som tu iba na dve týždne. Potom idem naspäť do Londýna a on sa o mesiac vracia do LA. Nechcem sa do ničoho zamotať. A teraz naozaj nestojím o žiadny vzťah. Matt to vystihol správne. Vždy si vyberiem nesprávnych chlapov. Už nikdy nechcem zažiť to čo pred rokom. Trvalo mi dosť dlho,kým som sa pozbierala. Teraz sa cítim dobre a nechcem na tom nič meniť."-konečne som si niekomu vyliala srdce. Trocha sa mi uľavilo. Iba traja ľudia vedia čo sa mi stalo pred rokom. Brat s Lisou a Mary,moja najlepšia kamarátka. Po tej udalosti sme sa stali už nerozlučné. Budem jej do smrti vďačná a dúfam,že raz jej to budem vedieť odplatiť.
,,Vtedy to nebola tvoja chyba. Nemohla si vedieť čo má v pláne,on ťa oklamal a využil. Ale nie každý je taký. Už do smrti chceš zostať sama? Nehovorím,že sa máš hneď vydávať,ale tie dva týždne si môžeš poriadne užiť. A to nielen s nami. A ako si povedala o dve týždne sa vraciaš späť do Londýna a môžeš si povedať,že toto leto stálo za to."-povedala a pritom sa mi uprene pozerala do očí.
,,Ja nie som taká. Teraz už nie."
-povedala som smutne a zasa pohladila piesok.
,,Veď práve. Už nie si taká aká si bývala. Plná života,energie,potreby skúšať niečo nové a spoznávať nových ľudí. Zaliezla si do ulity a nechceš odtiaľ vyliezť. Bojíme sa o teba. A nie len ja a Matt,ale aj Mary. Minule sme spolu volali a hovorila,že si celé dni iba v práci a aj keď sa stretnete,ste len doma a nikam nechceš chodiť. To naozaj nie si ty. Takúto ťa nepoznám. Viem,že sa pred Mattom chceš tváriť,že je všetko v poriadku. Možno jeho oklameš,ale mňa nie. Po dlhej dobe je on jediný,s kým si sa bez problémov zoznámila. Aspoň s ním choď na kávu a potom uvidíš. Sľúb mi to."-stále na mňa pozerala a čakala na moju odpoveď.
,,Dobre. OK. Zajtra mu zavolám."
-povedala som porazene.
Z nášho rozhovoru nás vyrušil Damian,ktorý s krikom bežal k nám. Bola som mu za to vďačná.
,,Mami,Katie. Poďte sa aj vy hrať. Ocko už nevládze. Ja viem,je starý,ale aj tak."
So smiechom sme sa postavili z deky a pridali sa k nim.
Podišla som k Mattovi.
,,Si v poriadku dedko?"-potľapkala som ho po ramene.
,,Prosím? Čo si to povedala?"
-nahnevane sa na mňa pozrel.
,,To nie ja. To tvoj syn. On povedal,že si starý."-povedala som na svoju obranu.
Matt sa schytil a začal naháňať Damiana. On so smiechom a krikom bežal pred ním.

...

Domov sme sa vrátili o desiatej večer. Damian zaspal už v aute. Ani sa mu nečudujem,celý deň pobehoval. Matt ho na rukách zaniesol do jeho izby. Ja s Lisou sme upratovali v kuchyni. O desať minút sa k nám pridal aj Matt.
,,Dáte si víno?"-spýtal sa,ale oči sa mu už zatvárali.
,,Ja nie,ďakujem. Idem sa osprchovať a ľahnúť .Som dosť uťahaná."-povedala som a vybrala som si mobil z vrecka. Blikala mi správa. Tajne som dúfala,že je od Nialla. Ale mýlila som sa. Písala mi Mary.
M:,,Ahoj srdiečko. Ako sa máš v Írsku? Keď budeš mať čas,ozvi sa. Ľúbim ťa."
Hneď som jej zavolala. Aj tak ma hrýzlo svedomie,že dva dni som sa jej neozvala. Zdvihla po dvoch zvoneniach.
M:,,Ahoj. Už som si myslela,že si sa stratila."-vedela som si živo predstaviť,ako sa usmieva.
Ja:,,Prepáč,že som sa neozvala,ale mám dosť nabitý program. Ešte som si ani nevydýchla. Ako to tam zvládaš bezo mňa?"-ospravedlnila som sa jej.
M:,,Chýbaš mi. Nemám s kým chodiť na párty."-povedala uštipačne.
Ja:,,Aj ty mi chýbaš."-stíšila som hlas.
M:,,Stalo sa niečo?"-spýtala sa.
Ja:,,Nie,len dnes mi Lisa hovorila,že ste spolu volali. Aj ty si myslíš,že..."
-nedohovorila som vetu,lebo ma Mary prerušila.
M:,,Ja si nič nemyslím. Len sa o teba bojím. Chcem naspäť tú starú Katie,ktorou si bola pred rokom. To je všetko. Viem,že potrebuješ čas. Ale koľko? To už nie je normálne."-teraz som prerušila ja ju.
Ja:,,Spoznala som chalana."- a pritom som sa usmievala. Bolo to zaujímavé. Lisa mala pravdu. Keď je reč o Niallovi musím sa usmiať.
M:,,No vidíš. To je už zaujímavé. Rozprávaj."-vyzvala ma.
Ja:,,Nie je toho veľa. Spoznali sme sa na lietadle,teda ešte pri bráne,keď mi všetko vypadlo z ruky. Potom ma priviezol k Mattovi."-a zostala som ticho.
M:,,To je všetko? Mohla by si to rozviesť širšie? Ako vyzerá? Ako sa volá?"-len som sa usmievala,keď na mňa Mary sypala otázky.
Ja:,,Toto ti nestačí?"
M:,,Ani náhodou. Rozprávaj. Ak si sa o ňom zmienila ,musí stáť za to."
Ja:,,Spomenula som ho iba preto,aby ste mi už dali pokoj. Som v poriadku. Čo je dnes s vami?"-už som rozhadzovala rukami.
M:,,Dobre. Upokoj sa. Zmeňme tému,lebo aj tak sa nikam nedostaneme. Aký si mala dnes deň?"
Ja:,,Naozaj to chceš vedieť?"
M:,,Áno,naozaj."
Ja som sa ukľudnila a začal dlhý a šťastný rozhovor. Skončili sme o tri hodiny neskôr,ale už sme obe zaspávali. Rýchlo som sa osprchovala a išla spať.