I'm finally free (Dokončené)

Kapitola 12

Matt si už na zvyšok týždňa spravil voľno. Lisa si tiež zohnala náhradu do ateliéru a malého odhlásila z letného tábora. Užila som si ho až až. Bude mi naozaj chýbať. Na svoj vek je naozaj múdry. Užívali sme si pohodové dni. Dlhé vyspávanie,spoločné raňajky,na poobedie Matt vymyslel program. Na pár hodín sme vypadli z domu. Večer sme si spravili grilovačku,sedeli sme na terase a rozprávali sa dlho do noci. Piatok prebehol tak isto,len namiesto grilovačky bola opekačka. Damian bol nadšený. Takto dobre som sa necítila už dlho.
,,Ľutujem,že som sem nechodila častejšie."-povedala som ticho,lebo už Damian zaspal v mojom náručí. Matt ešte pridal drevo na oheň. Lisa popíjala víno.
,,Dúfam,že teraz sa to zmení."-pozrel na mňa Matt.
,,Aj ja. Veľmi si nám chýbala."-dodala Lisa. Usmiala som sa na ňu a v náručí hojdala malého.
,,Viem,že za posledný rok ste to mali so mnou ťažké a úprimne vám ďakujem za to,že ste to so mnou vydržali a nenechali ma spadnúť až na samé dno. Len vďaka vám a Mary som to nevzdávala. Aj keď veľakrát som k tomu mala veľmi blízko. A hlavne na začiatku.".usmiala som sa.
Matt ku mne pristúpil a objal ma,ale iba opatrne ,aby nezobudil malého.
,,Veď si moja sestra a mám ťa veľmi rád. A nech sa stane čokoľvek,mi budeme stáť pri tebe. "
,,Ďakujem."-slzy som mala na krajíčku.
,,Zoberiem ho do izby?"-spýtal sa Matt a ukázal na Damiana.
,,Nie. Ešte chvíľu ho nechaj."-vytiahla som vyššie deku,ktorou bol prikrytí.
,,Bude mi veľmi chýbať. Ale nevadí. O dve týždne som to zasa a pokúsim sa prehovoriť Mary,aby išla tiež."-povedala som s úsmevom.
,,To by som bola rada."-Lise zažiarili oči.,,A prídeš aj na Halloween a Vianoce."
,,A pracovať budem kedy?"-usmiala som sa na ňu.
,,Dva tri dni ťa nezabijú."-oponovala mi.
,,Máš pravdu."-úsmev mi nemizol z tváre.
Sedíli sme okolo ohňa ešte dobré dve hodiny. Matt medzičasom zobral Damiana dnu. Toto mi naozaj chýbalo. Mať okolo seba takých ľudí,ktorý ma skutočne ľúbia a môžem im povedať hocičo a aj tak ma neodsudzujú. Aj keď mám zlý deň stoja pri mne a aj v tom zlom vidia niečo dobré. Spokojne som sa vybrala do svojej izby a hneď som zaspala.

...

Ráno ma zobudila SMS-ka. S rozospatými očami som ju prečítala.

N:,,Máš na mňa dnes čas?"
Ja:,,Kedy?"
N:,,Teraz?"-vyvalím na správu oči.
Ja:,,Teraz som sa zobudila."
N:,,Spachtoš."
Ja:,,Ani neviem koľko je hodín."
N:,,11:00."
N:,,O 30 minút?"
Ja:,,Môže byť. A čo by si rád?"
N:,,Na výlet. 😉"
Ja:,,OK."
Rýchlo som vyliezla z postele,vbehla pod sprchu,musím zo seba vyčarovať človeka. Medzitým ako som prechádzala z kúpeľne do izby,zakričala som Lise,aby mi spravila kávu. O desať minút som sedela za kuchynským stolom a vychutnávala si kávu. Lisa pred mňa strčila hrianku so šunkou.
,,Nie som hladná. Ďakujem."-povedala som.
,,Kam sa chystáš?"-do kuchyne vkročil Matt.
,,Na výlet."-odpovedala som a posunula tanier ďalej od seba. Lisa mi ho prisunula naspäť.
,,Veď si tu posledný deň a ty odchádzaš?"-Matt si sadol oproti mne a pritiahol si tanier s hriankou,krotý som odsunula.
,,Idem s kamošom."-povedala som a pozrela na Lisu. Ona sa iba usmiala a zobrala tanier od Matta.
,,Zjedz ju,lebo to do teba napchám." -zasa ju ku mne posunula. Porazene som si zobrala hrianku a zahryzla som do nej.
,, S akým kamošom?"-vyzvedal Matt.
,, Má aj meno?"
,,Niall."-odpovedala som mu.
,,Poznám ho?"-ďalšia otázka od Matta.
,,Asi nie."-pridala sa do rozhovoru Lisa.
,,Kedy ideš? Kam ideš? Kedy sa vrátiš?"-Matt neprestával.
,,Teraz. Neviem a neviem."-povedala som a vtedy mi pípla správa.
N:,,Už som tu.😀" Rýchlo mu odpíšem.
Ja:,,Už idem."
,,To čo má znamenať,že neviem a neviem? Pozvi ho dnu,chcem ho spoznať."-postavil sa Matt.
,,Na to zabudni."-povedala som a pritom si obliekala sveter a topánky. So sebou som si zobrala ešte čiapku,šál a kabát,aby sa výlet neskončil skôr ako sa začne,lebo mi bude zima. Síce svietilo slnko,ale Írske počasie je nevyspytateľné. Matt celý čas stál pri mne.
Zakričala som na celý dom.,,Ahojte."-a otvorila vchodové dvere. Vlepila som Mattovi pusu na líce.
,,Neboj sa. Budem v poriadku."-vyšla som z dverí. Matt ma chcel nasledovať,ale ja som mu dvere zabuchla pred nosom. Spoza dverí som počula Lisu.
,,Nechaj ju. Povedala,že bude v poriadku."-ešte niečo hovorila,ale to som už nepočula,lebo som bola ďaleko. Keď ma Niall zbadal,vystúpil z auta a čakal kým tam prídem.
,,Ahoj."-povedal,objal ma a dal pusu na obe líca.
,,Ahoj."-opätovala som mu objatie.
Otvoril dvere na strane spolujazdca a počkal,kým nastúpim. Dvere zatvoril,obehol auto a nasadol.
,,Kam ideme?"-spýtala som sa zvedavo.
,,Nechaj sa prekvapiť."-povedal s úsmevom.
,,Už zasa?"
,,Chceš ísť kratšou alebo dlhšou cestou?"-spýtal sa a žmurkol.
,,Podľa toho,čo to znamená."-medzitým som hľadala v taške slnečné okuliare.
,,Pobrežie alebo hory?"-zasa otázka.
,,Pobrežie."-odpovedala som.
,,OK. Takže dlhšia."-usmial sa.,, Dúfal som,že si vyberieš tú. Takže máme pred sebou asi tri hodiny jazdy."
,,Tri hodiny? Pre boha ,to kam ideme? Ja som si myslela,že hovoríš o desiatich maximálne tridsiatich minútach."-zhrozene som sa na neho pozrela a v duchu ďakovala Lise,že do mňa napchala ten toast.
,,Aj kratšia by trvala vyše dvoch hodín,ale dlhšia je krajšia."-povedal a pritom sledoval premávku.
,,Som zvedavá,aj predvčerom sme išli popri pobreží."
Zarazene sa na mňa pozrel.,,Kde ste boli?"
,,Giant's causway."
,,Ešte,že tak."-pritom si vydýchol.
,,Prečo?"
,,Už som si myslel,že musím použiť záložný plán."-povedal už kľudne.
,,A ten bol?"-spýtala som sa a nespúšťala z neho oči.
,,Ten si nechám na nabudúce."-povedal s úsmevom. Na chvíľu sa pozrel na mňa.,,Prečo na mňa tak pozeráš? Už to na teba účinkuje?"
,,Čo?"-nechápala som o čom rozpráva.
,,Môj úsmev."-povedal s ešte väčším úsmevom.
,,Už si blízko."-povedala som tiež s úsmevom.,,Takže tebe ide iba o toto? Iba si chceš dokázať,že to účinkuje na každého? So mnou to nebudeš mať ľahké. Vybral si si nesprávnu osobu."-potľapkala som ho po ramene.
,,Milujem výzvy."-pozrel na mňa.
,,Čo si robil včera ty?"-rýchlo som zmenila tému.
,,Dokopy nič. Cez deň som bol s rodinou a večer sme si vyrazili s chalanmi."
,,Na pivo?"-doberala som si ho.
,,Bolo aj pivo."-neodtrhol zrak od cesty.
,,Aj si slintal?"
,,Nemal som na koho."-vtedy pozrel na mňa. Ja som sa pozrela von oknom.
,,Ako sa majú chalanmi?"
,,Alex stresuje a ostatní ho ukľudňujú."-povedal.
,,Kvôli svadbe? "-tak sa začal dlhý rozhovor o chalanoch. O dve hodiny som mala pocit,akoby som s nimi strávila deň aj ja. Teraz som si už bola istá,že Conor stojí k Niallovi najbližšie. Toľkoto som sa nenasmiala ani neviem kedy. A tie ich príhody.
,,Už dosť. Prosím."-nevedela som prestať so smiechom.,,Sme ešte ďaleko?"
,,Asi takých 45 minút."
,,Ty ma asi zabiješ. Mohli by sme sa niekde zastaviť?"-spýtala som sa už kľudne,záchvat smiechu ma konečne prešiel.
,,Káva?"-spýtal sa.,,Pozývam ja."
,,Môže byť."
O desať minút sa Niall zastavil pri malej odľahlej krčme.
,,Sem aj niekto chodí?".poobzerala som sa okolo seba.
,,Áno. Ty a ja."-tiež sa obzrel okolo seba.,,Páči sa mi toto miesto."
Vošli sme do krčmy. Pri pulte stál starý dedko. Podľa mňa mal asi takých sto rokov. Keď nás uvidel,rozžiarili sa mu oči. Niall ma jednou rukou objal a zašepkal mi do ucha.,,Podľa mňa sme dnes prvý zákazníci."
,,Aj podľa mňa."-zachichotala som sa.
,,Dobrý deň."-pozdravili sa naraz.
,,Dobrý deň."-odzdravil sa.,,Čo vám ponúknem hrdličky?"
S Niallom sme pozreli na seba a vtedy som zbadala,že Niall ma stále objímal okolo ramien. Vykrútila som sa mu a postavila sa o krok ďalej. Spýtavo sa na mňa pozrel,ale ďalej to neriešil. Vypýtal si dve kávy a kým sme čakali,rozprával sa s dedkom. Ja som sa prechádzala po krčme a obzerala som si ju. Je tu útulne. Už hotové kávy nám dedko niesol pomalým krokom von z krčmy. Moju pomoc odmietol. Položil ich na starý stôl pred domčekom. Utierkou , ktorú mal prehodenú cez rameno oprášil stoličky.
,,Nech sa páči."-ukázal na stoličky. My sme si na ne sadli. Niallova stolička pod jeho váhou zavrzgala. Iba sme sa usmiali.
,,Môžem si prisadnúť k vám? Nechodí tadeto veľa ľudí."-spýtal sa.
,,Pravdaže."-povedala som.
,,Ďakujem. Len si prinesiem vodu."-povedal dedko a chystal sa naspäť dnu.
,,Ak my poviete kde je,ja vám ju prinesiem."-ponúkol sa Niall.
,,Dobre. Je položená na pulte. A nemusíš sa ponáhľať,ja si zatiaľ vychutnám spoločnosť tejto mladej dámy."-povedal a žmurkol na mňa.
,,Tak to aby som tu radšej zostal,ešte mi ju ukradnete."-Niall zavtipkoval a pritom rozhadzoval rukami. Ja som sa iba zasmiala. Niall sa o chvíľu vrátil s vodou v ruke a položil ju pred Jamieho,ako som sa medzičasom dozvedela.
,,Ďakujem chlapče. Povedzte čo tadeto privádza takéto hrdličky,ako ste vy?"-chytil pohár do ruky a napil sa.
,,Iba si chceme užiť tento krásny deň."-povedal Niall a ja som prikyvovala.
Pomaly sme pili kávu a rozprávali sa.
Niall pozrel na hodinky.,,Už by sme mali ísť. Takto sa nikde nedostaneme."
,,Ešte skočím na toaletu,ak môžem."-postavila som sa zo stoličky. Postavil sa aj Niall a Jamie. Pozbierali sme šálky a pomohli sne všetko zaniesť dnu. Kým som bola na toalete,Niall zaplatil. Slušne sme sa poďakovali,nasadli do auta a naposledy mu zamávali.